Daniela Krajanová
Mestá by mali rásť radšej do výšky ako šírky, vysvetľuje urbánny plánovač Lior Steinberg myšlienku kompaktného mesta. „Ak sa rozťahuje, pribúdajú domy a v nich ľudia, ktorí chcú mať auto, pretože sa potrebujú dostať do mesta a doň to majú čoraz ďalej.“
V Holandsku takto rozmýšľajú od 70. rokov, tvrdí Steinberg. Fungujúce mesto má byť podľa neho bezpečné a ponúkať alternatívne spôsoby dopravy. Na to však treba politikov, ktorí sa neboja robiť nepopulárne veci. V Holandsku sa napríklad bicyklovanie rozmohlo po ropnej kríze, ale aj vďaka hnutiu, ktoré bojovalo proti úmrtiam detí na cestách.
V rozhovore vysvetľuje aj:
- prečo môžu dobre fungovať aj mrakodrapy, ale obvykle je život lepší do piateho poschodia;
- ako môže dobré plánovanie dopravy chrániť deti na ceste do školy;
- či sú cestou pre lepšiu dopravu v Bratislave bus pruhy a drahšie parkovné;
- čo si myslí o MHD v hlavnom meste;
- prečo majú v Holandsku veľké okná bez záclon, ktoré sú však podobne ako „red lights district“ na ústupe;
- prečo si myslí, že múry okolo domov môžu urobiť priestor na ulici nebezpečnejším.
Aké najlepšie a aké najhoršie miesto na život ste videli?
Pre mňa je najlepšie holandské mesto Groningen. Je zelené, tiché, bezpečné a bicyklom sa dostanete všade do 10 – 20 minút. Ale niekomu to nemusí sadnúť.
Najhoršie by som nerád menoval, ale vo veľkých mestách, ktoré zažívajú ekonomický rast a spolu s ním rast strednej triedy, pozorujem, že títo ľudia si potom vo veľkom kupujú autá. Kvalitu života im ale znižuje mesto preplnené autami. Dosť sa to teraz deje vo východnej Európe – nové krajiny naskakujú do „autového“ problému
