Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ružomberok možno o rok obídete rýchlejšie, ale určite nie o 10 minút, ako sľubovali

Takto začali v roku 2014 raziť tunel Čebrať. Foto – TASR
Takto začali v roku 2014 raziť tunel Čebrať. Foto – TASR

Keď Váhostav a OHL začali pred vyše rokom raziť tunel na nových 15 kilometroch D1, zistili, že vŕtajú do nestabilnej pôdy. Odvtedy práce stoja.

Začalo sa to tým, že štátni obstarávači vylúčili tri lacnejšie verzie ružomberského obchvatu z tendra a zmluvu za 227 miliónov eur bez DPH priklepli firmám Váhostav a OHL ŽS. Ich šéfovia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v zmluve z decembra 2013 sľúbili, že novú, 15-kilometrovú diaľnicu odovzdajú v júni 2017.

Ružomberok mali šoféri po dokončení tejto stavby obísť po diaľnici o 9,5 minúty rýchlejšie než dnes. Kamióny to mali zvládnuť oproti dnešným podmienkam o 10,3 minúty rýchlejšie, odhadol Výskumný ústav dopravný pri Žiline.

Tunel načas nebude

To však ešte stavbári a NDS nevedeli, že narazia na nestabilný svah. Keď začali koncom roka 2014 raziť dvojkilometrový tunel popod vrch Čebrať, pôda sa začala zosúvať a museli s prácami prestať.

Teraz by tunel potreboval ešte asi dva roky práce, tak to odhaduje bývalý investičný šéf NDS Juraj Čermák. Inak povedané, ani na budúci rok hotový nebude a už vôbec nie v lete, ako sa plánovalo.

Kedy teda tunel a aj celý úsek dokončia?  Podľa štátnych diaľničiarov je predčasné a nekorektné hovoriť o tom, či a ako sa zmení harmonogram, kým analýzy neukážu čo ďalej. Podobne to vidia s odpoveďou na otázku, či a o koľko to predraží výstavbu.

„Každé z predložených riešení môže spôsobiť isté predĺženie lehoty výstavby,“ povedala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Trasa tunela by sa teda mala prekresliť a zrejme aj predĺžiť. NDS tvrdí, že technické riešenie už posúvajú cez inštitúcie, ktoré majú posúdiť, či nie je príliš agresívne voči prírode.

Zatiaľ stavajú okolo tunela

Kto za to môže a akú pokutu zaplatí? Nikto, tvrdí NDS.

Geologické posudky, ktoré vypracovala spoločnosť Dopravoprojekt v roku 2006, plne vyhovovali vtedajším normám. Písalo sa v nich, že „lokalita bola vyhodnotená z hľadiska aktivity územia ako stabilizovaná, s výskytom potenciálne aktívnych zosuvov. Technické riešenie stavby bolo navrhnuté na základe výsledkov z geologického prieskumu a vtedajšieho poznania aktivity územia“.

Potom vraj prišli klimatické zmeny a extrémne zrážky, preto sa v roku 2014 urobili ďalšie testy. „Bola zistená aktivita územia až v hĺbke 40 metrov. Ide o zásah vyššej moci,“ vraví Žgravčáková.

Zatiaľ stavajú okolo

Kilometre diaľnice okolo tunela Čebrať sa dajú poprepájať s existujúcimi cestami tak, aby šoféri mohli po nich jazdiť, aj keď tunel hotový nebude. NDS vraví, že medzitým stavajú, čo sa dá, teraz robia napríklad na mostoch obchvatu.

Hlavným článkom v stavebnom konzorciu sa medzičasom stala firma OHL, prehodila si tak líderstvo s Váhostavom Juraja Širokého, ktorého firmu zaskočili v roku 2014 finančné problémy.

Úsek pri Ružomberku, ktorý majú firmy na starosti, nadväzuje na ďalšiu problematickú časť D1: Turany – Hubová. Tá sa bude musieť úplne pretrasovať, pretože tak, ako je naprojektovaná dnes, príliš zasahuje do chránenej prírody. Najbližších šesť až osem rokov hotová nebude.

Ostatné časti D1 sú už buď aspoň rozostavané, alebo o ich výstavbu prebieha súťaž.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách
  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Doprava: RegioJet prerušuje od pondelka prevádzku autobusov z Bratislavy do Viedne a späť do 15. novembra
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

RegioJet ruší od pondelka prevádzku autobusových spojov z Bratislavy do Viedne a späť do 15. novembra. Robí tak pre obmedzenia spojené s pandémiou aj pre dramatický pokles dopytu.

„Situáciu budeme priebežne vyhodnocovať a ihneď, ako to bude možné, spojenie obnovíme,“ dodal hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj. Cestujúci majú nárok na plné vrátenie ceny lístku.

Vlakové spojenia RegioJetu na trasách zo Slovenska do susedného Česka ostávajú nezmenené. „Vlaky jazdia na trase Bratislava – Praha a späť (trikrát denne v každom smere), rovnako ako na trase Košice – Praha a späť (raz denne v každom smere),“ dodal hovorca.

Slovak Lines ešte v piatok povedal, že autobusové linky medzi metropolami Rakúska a Slovenska necháva v prevádzke.  Generálny riaditeľ prepravcu Pavol Labant zdôraznil, že do Viedne a späť zostáva pre cestujúcich v prevádzke osem spojov, premávajú každé dve hodiny.

„Kým neprídu obmedzenia zo strany kompetentných orgánov, budeme linku prevádzkovať do poslednej možnej chvíle. Chceme, aby sa mohli cestujúci bez problémov vrátiť domov,“ uzavrel Labant. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách +

  • V automobilkách začína koronakríza znova ohrozovať výrobné linky
  • Premiér núka veľkým fabrikám dlhodobé testovanie, záujem majú aj menší zamestnávatelia
  • Žaloby veriteľov na zadlženú Arcu sa hromadia

V Pekingu sa začalo štvordňové plenárne zasadnutie ústredného výboru komunistickej strany Číny, ktoré by malo schváliť päťročný plán na roky 2021 – 2025.

V súvislosti s obchodnou vojnou s USA a globálnou hospodárskou krízou vyvolanou koronavírusovou pandémiou sa druhá najväčšia ekonomika sveta usiluje získať väčšiu nezávislosť od zvyšku sveta.

S napätím sa očakáva najmä to, či ústredný výbor stanoví cieľ pre ekonomický rast.

Končiaci sa päťročný plán má za cieľ priemerný ročný rast 6,5 percenta. Z dôvodu veľkej neistoty spôsobenej pandémiou parlament, ktorý nový päťročný plán formálne schváli v marci 2021, na svojom zasadnutí koncom júna nerozhodol o cieľovej hodnote pre tento rok.

Pretože Čína už medzičasom dostala šírenie vírusu pod kontrolu, je pravdepodobné, že bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá tento rok zaznamená rast.

Účastníci plenárneho zasadnutia prijmú aj všeobecné ciele na nasledujúcich 15 rokov. Aj keď Čína chce podporovať samostatnosť, vlastný výskum a vývoj a domáci dopyt, vláda opakovane zdôrazňuje, že dvere pre investície a zahraničný kapitál zostávajú otvorené. Prezident Si Ťin-pching nedávno hovoril o „novom otvorenom ekonomickom systéme“. (tasr, dpa)

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať