Brecely poslal 2-miliardový obchvat vláde. Hlavnými rizikami sa nezaoberal

Plán Smeru investovať 1,89 miliardy eura do nového obchvatu Bratislavy s napojením na Dunajskú Stredu prežil príchod Siete do vládnej koalície bez vážnejšej ujmy. Vyplýva to z dokumentov, ktoré poslal nový minister dopravy Roman Brecely (Sieť) na stredajšie vládne rokovanie.

Stalo sa tak napriek tomu, že naďalej nie je isté, či obrí projekt aj adekvátne odľahčí bratislavskú dopravu a či sa hlavnému mestu nedalo pomôcť aj inak. Chýba napríklad analýza kombinovania menšej výstavby s vynovenou železnicou, novou parkovacou politikou či zmenami v MHD.

Podľa materiálov, ktoré Brecely posiela na stredajšie rokovanie vlády, efektivitu obrej investície oproti alternatívam neoveroval ani jeho tím. Píše sa v nich, že 59-kilometrovú autostrádu upravili oproti pôvodným predstavám Smeru iba kozmeticky.

„…predkladaný materiál neobsahuje podstatné zmeny v porovnaní s už schváleným materiálom,..“ odôvodňuje Brecelyho tím, prečo netreba dokumenty predložiť aj na tradičné verejné pripomienkovanie.

O veľkom projekte debatovali na ministerstve dopravy niekoľko týždňov. Brecely si preto zvolal aj expertný tím, jeho zloženie neprezradil. Pomáhala mu aj advokátska kancelária Allen&Overy.

Čo Brecely upravil?

„Hlavnými zmenami koncesnej zmluvy sú zakotvenie takzvanej protischránkovej klauzuly a posun termínov na dodanie vysporiadaných pozemkov a právoplatných stavebných povolení zo strany verejného obstarávateľa,“ píše sa v dokumentoch.

Napríklad Váhostav, v ktorého pozadí stoja oficiálne schránkové firmy z Cypru, Nového Zélandu a pätica Kostaričanov, sa aj tak bude môcť zapojiť do stavby, ak sa na tom so Španielmi dohodne.

Veľké subdodávky v hodnote nad 15 miliónov eur nebude môcť na obchvate robiť ten, kto je schránka podľa registra koncových užívateľov. Vedie ho Úrad pre verejné obstarávanie a je nastavený tak, že umožňuje aj ďalej ukrývať skutočných majiteľov firiem.

Sieť toto nastavenie pred voľbami kritizovala. „Vrcholom všetkého je však to, že podľa registra Juraj Široký (ale ani nikto iný) nevlastní Váhostav,“ písala na webe koncom minulého roka Sieť.

Pozemky môžu byť kľúčové

Významnejšie sú v novom texte zmluvy posuny termínov na prípravu pozemkov štátom. Majetkovo-právne vysporiadanie či vydávanie stavebných povolení totiž na viacerých úsekoch mešká.

Katastrálna mapa ukazuje, že na štát sú poprepisované najmä pozemky v smere od Dunajskej Lužnej po Dunajskú Stredu. Ľahší terén predurčuje túto časť diaľnice na jednoduchšiu, rýchlejšiu a lacnejšiu stavbu.

Opačne na tom môžu byť niektoré časti diaľnice pri Bratislave.

Ján Kovalčík, analytik inštitútu INEKO, ktorý pôsobil ako šéf stratégie ministerstva dopravy za Jána Figeľa, na blogu upozornil na problémy s niektorými podmienkami pôvodnej zmluvy. Varoval pred nimi v apríli aj nové vedenie ministerstva.

Písal, že ak sa nič nezmení, víťazné konzorcium okolo španielskej firmy Cintra môže inkasovať väčšinu peňazí už v situácii, keď ešte nebudú hotové náročnejšie a kľúčové úseky obchvatu. To je nový most pri Bratislave a časť autostrády v Prievoze. Bez nich by mali ostatné časti autostrády minimálne využitie.

Teoreticky by sa tak mohlo stať, že kľúčové časti, ktoré tvoria polovicu  nákladov, ešte nebudú, ale koncesionár už bude inkasovať od štátu väčšinu ročnej splátky.

„Takzvané pod-úsekové faktory sú stanovené tak, že za úseky, ktoré víťazná Cintra zahrnula do Fázy 1, môže inkasovať až tri štvrtiny z ročnej platby za dostupnosť,“ píše Kovalčík na blogu.

Zatiaľ nie je detailne jasné, čo všetko Brecely v dokumentoch pomenil. Diaľnicu chce mať vláda hotovú do roku 2020.