Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prečo sa Kažimír bojí výdavkových stropov (otázky a odpovede)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda by chcela mať voľnejšie ruky pri výdavkoch a hľadá spôsob, ako presvedčiť verejnosť aj opozíciu.

Vládna koalícia začne čoskoro hľadať v opozícii poslancov, ktorí by jej pomohli zmeniť ústavný zákon tak, aby mohla viac míňať. Najviac sa v tom bude angažovať minister financií Peter Kažimír (Smer) a minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Hlavný argument vládnej koalície totiž bude, že vláda potrebuje zmierniť takzvanú dlhovú brzdu, aby mala dosť peňazí na diaľnice a železnice.

V debate sa budú používať pojmy ako dlhová brzda, investičná výnimka, čistý dlh, hrubý dlh, hotovostná rezerva atď. Tu je ich vysvetlenie spolu s hlavnými argumentmi, ktoré sa v debate budú používať.

Čo je dlhová brzda?

Dlhová brzda je voľné pomenovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pointou je, že keď sa verejný dlh zvýši nad stanovenú hranicu, vláda dostáva automatické sankcie.

Čo je čistý dlh?

Je to dlh štátu (verejnej správy), od ktorého sa odpočítajú peniaze, čo má štát na účtoch (hotovostná rezerva).

Čo chce zmeniť minister financií Kažimír?

Kažimír chce, aby dlhová brzda bola naviazaná na čistý dlh (teda bez hotovostnej rezervy, ktorá dlh zvyšuje) a aby sa prijala investičná výnimka (vláda by mohla míňať napríklad na diaľnice a železnice, koľko by chcela). Nie je jasné, či chce, aby sa znížili hranice dlhu, kedy nastupujú sankcie (sankčné pásma) a ako by sa potom zmenili.

Predpokladá sa, že koalícia chce, aby sa dlhová brzda naviazala na čistý dlh, sankčné pásma by zostali nezmenené a prijala by sa investičná výnimka.

Zavedenie výdavkových stropov si vie Kažimír predstaviť jedine vtedy, ak sa uvoľní dlhová brzda.

Pri akom dlhu má už vláda vážnejší problém?

Dnes je hranica, kde dlhová brzda spúšťa tvrdšie sankcie, úroveň dlhu 55 percent HDP (od budúceho roka začne postupne klesať až na 53 percent do roku 2019).

Ak dlh túto úroveň dosiahne, vláda musí hneď nasledujúci mesiac po tom, ako sa to od Eurostatu dozvie, viazať 3 percentá rozpočtových výdavkov (okrem výdavkov na splácanie dlhu, spolufinancovanie eurofondov či na živelné pohromy). Vláda tiež nemôže na nasledujúci rok predložiť rozpočet, ktorý ráta s nárastom výdavkov.

Vlani malo Slovensko dlh tesne pod 53 percentami.

 

Čo sú výdavkové stropy?

Povedalo by sa napríklad, že výdavkovým stropom bude celková výška výdavkov verejnej správy, ktorú schváli parlament. Nad ňu by ministerstvo financií nesmelo povoliť nové výdavky. Ekonómovia Ódor a Horváth už skôr vo svojej analýze navrhli, aby sa do výdavkových limitov nerátali výsledky hospodárenia samospráv.

Do stropu by boli zahrnuté aj takzvané daňové výdavky, aby sa limity nemohli obchádzať cez rôzne daňové úľavy a špeciálne režimy. A boli by z nich vyňaté aj úrokové náklady na splátky dlhu.

Samozrejme, vláda by mohla rozhodnúť aj o záväzných limitoch pre jednotlivé subjekty (ministerstvá, štátne podniky, nemocnice, vysoké školy a podobne). Dôležité je, že základný výdavkový strop by mala vláda automaticky hneď jasný po prijatí rozpočtu.

O tom, že sa majú zaviesť výdavkové stropy, hovorí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda). Ako však majú vyzerať a kedy sa majú zaviesť, sa v ňom už nepíše.

Prečo Kažimír nebojuje za výdavkové stropy?

Lebo vláda by nemohla prekročiť celkovú sumu výdavkov schválenú parlamentom, inak by sa spustil korekčný mechanizmus. Napríklad taký, že by sa výdavkový strop v ďalšom roku znížil.

Ale nielen to. Ak by sa zlepšil výber daní, lebo by sa lepšie darilo ekonomike, vláda by nemohla tieto peniaze minúť tak, ako sa to stalo minulý rok.

Rovnako by nemohla minúť rozpočtové rezervy alebo použiť inak transfery (dostáva ich napríklad Sociálna poisťovňa).

Ak by však napríklad zvýšila dane a takto vybrala viac peňazí, výdavkové limity by mohla navýšiť. Ale všetko by, samozrejme, záviselo od toho, ako by sa nastavili pravidlá.

Aká veľká má byť investičná výnimka?

Vláda to zatiaľ jasne nesformulovala a nevie to presne povedať ani minister dopravy Brecely. „Definovanie investičnej výnimky, ako aj jej výsledná veľkosť bude predmetom rokovaní,“ uviedlo ministerstvo dopravy.

Niečo sa dá vyčítať z toho, čo už povedal Kažimír o investíciách do diaľnic a železníc: „Ak to chcete urobiť v nejakom prijateľnom čase, tak potrebujete za tri-štyri roky investovať rádovo pol miliardy až sedemsto miliónov eur na nejaký typ výstavby.“

Je pravda, že bez investičnej výnimky budeme stavať diaľnice iba veľmi pomaly?

Nie. Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor zrátal, že vláda by musela za štyri roky minúť dokopy až o 5,5 miliardy eur viac, ako je jej oficiálny plán, aby sa dlhová brzda prudšie zatiahla.

Ak by aj vláda každý rok k svojim výdavkovým plánom pridala pol miliardy, ešte stále by nenarazila na prísnejšiu hranicu dlhovej brzdy (musela by však brať vážne svoje plány). Znamená to, že vláda by mohla do diaľnic a železníc investovať toľko, čo podľa Kažimíra potrebuje, a nepotrebovala by pritom dopĺňať ústavný zákon takzvanou investičnou výnimkou.

odorBlog

Zdroj: Blog Ľudovíta Ódora

Na čo potrebujeme hotovostnú rezervu?

Slovensko musí splácať svoje dlhy a na to si požičiava nové peniaze od dlhopisových investorov. No splátky nášho dlhu nie sú rozložené rovnomerne počas celého roka, nárazovo môže ísť aj o väčšiu sumu (napríklad dve miliardy eur), ktorú si nevieme požičať naraz. Preto sa treba na splátky pripraviť dopredu.

Debata je teda o tom, či v čase, keď si dokážeme požičať peniaze za nízke úroky, by sme sa nemali predzásobiť viac. Hotovostná rezerva však zvyšuje dlh.

Druhá vec je, že dlh zvyšuje najmä to, že vláda hospodári s deficitmi. Ak by tak nehospodárila, stačilo by nám požičiavať si menší balík peňazí.

Momentálne máme hotovostnú rezervu okolo dvoch miliárd eur.

Aké riešenie by bolo pre opozíciu prijateľné?

Aby sa dlhová brzda nemenila a aby sa prijali ešte aj výdavkové stropy. Takáto kombinácia však nebude pre vládu prijateľná. „Pokiaľ budem ministrom financií, nebudem súhlasiť s ďalším autopilotom, ktorý má riadiť verejné financie, pokiaľ nebude upravená dnešná dlhová brzda,“ povedal Kažimír. Časť opozície preto pripúšťa debatu, či by predsa len nemala byť dlhová brzda naviazaná na čistý dlh (bez hotovostnej rezervy).

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať