Denník N

Prečo sa Kažimír bojí výdavkových stropov (otázky a odpovede)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda by chcela mať voľnejšie ruky pri výdavkoch a hľadá spôsob, ako presvedčiť verejnosť aj opozíciu.

Vládna koalícia začne čoskoro hľadať v opozícii poslancov, ktorí by jej pomohli zmeniť ústavný zákon tak, aby mohla viac míňať. Najviac sa v tom bude angažovať minister financií Peter Kažimír (Smer) a minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Hlavný argument vládnej koalície totiž bude, že vláda potrebuje zmierniť takzvanú dlhovú brzdu, aby mala dosť peňazí na diaľnice a železnice.

V debate sa budú používať pojmy ako dlhová brzda, investičná výnimka, čistý dlh, hrubý dlh, hotovostná rezerva atď. Tu je ich vysvetlenie spolu s hlavnými argumentmi, ktoré sa v debate budú používať.

Čo je dlhová brzda?

Dlhová brzda je voľné pomenovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pointou je, že keď sa verejný dlh zvýši nad stanovenú hranicu, vláda dostáva automatické sankcie.

Čo je čistý dlh?

Je to dlh štátu (verejnej správy), od ktorého sa odpočítajú peniaze, čo má štát na účtoch (hotovostná rezerva).

Čo chce zmeniť minister financií Kažimír?

Kažimír chce, aby dlhová brzda bola naviazaná na čistý dlh (teda bez hotovostnej rezervy, ktorá dlh zvyšuje) a aby sa prijala investičná výnimka (vláda by mohla míňať napríklad na diaľnice a železnice, koľko by chcela). Nie je jasné, či chce, aby sa znížili hranice dlhu, kedy nastupujú sankcie (sankčné pásma) a ako by sa potom zmenili.

Predpokladá sa, že koalícia chce, aby sa dlhová brzda naviazala na čistý dlh, sankčné pásma by zostali nezmenené a prijala by sa investičná výnimka.

Zavedenie výdavkových stropov si vie Kažimír predstaviť jedine vtedy, ak sa uvoľní dlhová brzda.

Pri akom dlhu má už vláda vážnejší problém?

Dnes je hranica, kde dlhová brzda spúšťa tvrdšie sankcie, úroveň dlhu 55 percent HDP (od budúceho roka začne postupne klesať až na 53 percent do roku 2019).

Ak dlh túto úroveň dosiahne, vláda musí hneď nasledujúci mesiac po tom, ako sa to od Eurostatu dozvie, viazať 3 percentá rozpočtových výdavkov (okrem výdavkov na splácanie dlhu, spolufinancovanie eurofondov či na živelné pohromy). Vláda tiež nemôže na nasledujúci rok predložiť rozpočet, ktorý ráta s nárastom výdavkov.

Vlani malo Slovensko dlh tesne pod 53 percentami.

 

Čo sú výdavkové stropy?

Povedalo by sa napríklad, že výdavkovým stropom bude celková výška výdavkov verejnej správy, ktorú schváli parlament. Nad ňu by ministerstvo financií nesmelo povoliť nové výdavky. Ekonómovia Ódor a Horváth už skôr vo svojej analýze navrhli, aby sa do výdavkových limitov nerátali výsledky hospodárenia samospráv.

Do stropu by boli zahrnuté aj takzvané daňové výdavky, aby sa limity nemohli obchádzať cez rôzne daňové úľavy a špeciálne režimy. A boli by z nich vyňaté aj úrokové náklady na splátky dlhu.

Samozrejme, vláda by mohla rozhodnúť aj o záväzných limitoch pre jednotlivé subjekty (ministerstvá, štátne podniky, nemocnice, vysoké školy a podobne). Dôležité je, že základný výdavkový strop by mala vláda automaticky hneď jasný po prijatí rozpočtu.

O tom, že sa majú zaviesť výdavkové stropy, hovorí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda). Ako však majú vyzerať a kedy sa majú zaviesť, sa v ňom už nepíše.

Prečo Kažimír nebojuje za výdavkové stropy?

Lebo vláda by nemohla prekročiť celkovú sumu výdavkov schválenú parlamentom, inak by sa spustil korekčný mechanizmus. Napríklad taký, že by sa výdavkový strop v ďalšom roku znížil.

Ale nielen to. Ak by sa zlepšil výber daní, lebo by sa lepšie darilo ekonomike, vláda by nemohla tieto peniaze minúť tak, ako sa to stalo minulý rok.

Rovnako by nemohla minúť rozpočtové rezervy alebo použiť inak transfery (dostáva ich napríklad Sociálna poisťovňa).

Ak by však napríklad zvýšila dane a takto vybrala viac peňazí, výdavkové limity by mohla navýšiť. Ale všetko by, samozrejme, záviselo od toho, ako by sa nastavili pravidlá.

Aká veľká má byť investičná výnimka?

Vláda to zatiaľ jasne nesformulovala a nevie to presne povedať ani minister dopravy Brecely. „Definovanie investičnej výnimky, ako aj jej výsledná veľkosť bude predmetom rokovaní,“ uviedlo ministerstvo dopravy.

Niečo sa dá vyčítať z toho, čo už povedal Kažimír o investíciách do diaľnic a železníc: „Ak to chcete urobiť v nejakom prijateľnom čase, tak potrebujete za tri-štyri roky investovať rádovo pol miliardy až sedemsto miliónov eur na nejaký typ výstavby.“

Je pravda, že bez investičnej výnimky budeme stavať diaľnice iba veľmi pomaly?

Nie. Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor zrátal, že vláda by musela za štyri roky minúť dokopy až o 5,5 miliardy eur viac, ako je jej oficiálny plán, aby sa dlhová brzda prudšie zatiahla.

Ak by aj vláda každý rok k svojim výdavkovým plánom pridala pol miliardy, ešte stále by nenarazila na prísnejšiu hranicu dlhovej brzdy (musela by však brať vážne svoje plány). Znamená to, že vláda by mohla do diaľnic a železníc investovať toľko, čo podľa Kažimíra potrebuje, a nepotrebovala by pritom dopĺňať ústavný zákon takzvanou investičnou výnimkou.

odorBlog

Zdroj: Blog Ľudovíta Ódora

Na čo potrebujeme hotovostnú rezervu?

Slovensko musí splácať svoje dlhy a na to si požičiava nové peniaze od dlhopisových investorov. No splátky nášho dlhu nie sú rozložené rovnomerne počas celého roka, nárazovo môže ísť aj o väčšiu sumu (napríklad dve miliardy eur), ktorú si nevieme požičať naraz. Preto sa treba na splátky pripraviť dopredu.

Debata je teda o tom, či v čase, keď si dokážeme požičať peniaze za nízke úroky, by sme sa nemali predzásobiť viac. Hotovostná rezerva však zvyšuje dlh.

Druhá vec je, že dlh zvyšuje najmä to, že vláda hospodári s deficitmi. Ak by tak nehospodárila, stačilo by nám požičiavať si menší balík peňazí.

Momentálne máme hotovostnú rezervu okolo dvoch miliárd eur.

Aké riešenie by bolo pre opozíciu prijateľné?

Aby sa dlhová brzda nemenila a aby sa prijali ešte aj výdavkové stropy. Takáto kombinácia však nebude pre vládu prijateľná. „Pokiaľ budem ministrom financií, nebudem súhlasiť s ďalším autopilotom, ktorý má riadiť verejné financie, pokiaľ nebude upravená dnešná dlhová brzda,“ povedal Kažimír. Časť opozície preto pripúšťa debatu, či by predsa len nemala byť dlhová brzda naviazaná na čistý dlh (bez hotovostnej rezervy).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Ekonomika

Teraz najčítanejšie