A čo ak Bratislava taký obchvat nepotrebuje? Aj minister Siete len prijal výpočty Smeru

„Mám dobrú správu,“ oznámil v stredu novinárom nový minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Avizuje, že šoférom v Bratislave sa uľaví, kolóny sa zredukujú a aj prepchatý Prístavný most sa odľahčí od áut. Minister to očakáva od projektu za 1,89 miliardy, ktorý v stredu schválila vláda už druhýkrát tohto roku.

Obchvat Bratislavy aj s napojením na Dunajskú Stredu tvorí dokopy 59 kilometrov ciest, ktoré by mali byť hotové vo volebnom roku 2020.

Minister za Sieť Brecely bol pri schvaľovaní obchvatu prvý raz. Prvé povolenie získal od vlády Smeru v týždni pred parlamentnými voľbami ešte Ján Počiatek. K podpisu však nikdy nedošlo, nikto ani riadne nevysvetlil, prečo sa najprv vláda so schvaľovaním ponáhľala a potom sa nič neudialo. Brecely verí, že bude úspešnejší a s víťazom tendra, konzorciom okolo španielskej firmy Cintra, podpíše kontrakt do budúcej stredy.

Možno sa to dalo inak, lacnejšie aj lepšie

Nedalo sa bratislavskej doprave pomôcť aj viac, rýchlejšie a ešte aj lacnejšie? To minister Brecely, podobne ako pred ním Smer, netestoval. Prečo?

„Nerozumiem otázke, mojou úlohou bolo zistiť, či je ten projekt výhodný pre Slovensko, či je transparentne vysúťažený a či je potrebný, tieto tri veci som zistil,“ odpovedal na otázku.

Možnosť analyzovať, čo by to urobilo, keby sa postavila iba časť cesty, urobili sa opatrenia v MHD, zmenila sa parkovacia politika alebo iná kombinácia opatrení, nechal nedotknutú.

„Vôbec pritom neboli preskúmané, nazvime to, kreatívnejšie možnosti založené na verejnej doprave. Na strane ponuky to bolo napríklad posilnenie električiek, rozšírenie vlakov a autobusov. Na strane dopytu zasa jeho obmedzenie spoplatnením parkovania v meste alebo, úplne extrémne, spoplatnenie vstupu do mesta,“ sťažoval sa v rozhovore pre TREND aj bývalý riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko.

Ministerstvo financií dalo najavo aj svoju neschopnosť preveriť, či sú korektne vypočítané prínosy obchvatu pre dopravu v regióne. „Pri rozhodovaní sme neboli schopní rozlúsknuť socioekonomické benefity, teda to, čo tá diaľnica prinesie. (…) Nemali sme kapacity, nemali sme know-how. A zatiaľ sme ani nenašli spoločnú reč s dopravnými inžiniermi,“ povedal Filko.

Nové výpočty nemal k dispozícii ani minister za Sieť Brecely, a tak len vychádzal z podkladov, ktoré pripravila vláda Smeru.

Ich korektnosť opakovane spochybňuje dopravný analytik Ján Kovalčík. V podkladoch pre výpočet prínosov obchvatu Kovalčík napríklad našiel informáciu, že na Prístavnom moste sa v súčasnosti v priemere, a to vrátane víkendov, jazdí rýchlosťou 37 kilometrov za hodinu. Na zjazde na bratislavskú Dolnozemskú cestu iba rýchlosťou 8 kilometrov za hodinu. Pochybnosti zhrnul Kovalčík na webe INEKO a už dávnejšie poskytol aj Brecelyho ľuďom.

Keď tieto podklady analytici pracujúci pre minulé vedenie ministerstva dopravy použili, vyšlo im napríklad, že obrí projekt odľahčí kľúčový Prístavný most o 18 percent a potom sa po ňom bude priemerne, čiže nielen v špičke, jazdiť už rýchlosťou 52 kilometrov za hodinu.

Tieto čísla boli základom pre výpočty, ktoré mali dokazovať, že nový obchvat ušetrí ľuďom toľko času a peňazí, ale aj životov, že ak ho postavíme čo najskôr, tak sú dve miliardy aj s úrokmi namieste. Štát totiž mohol stavať diaľnicu aj za vlastné, trvalo by to však zrejme dlhšie.

Je tu aj riziko, že niekde bude horšie

Kovalčík projektu vyčíta aj možnosť, že na jednej strane doprave trochu pomôže, no v iných miestach jej môže vyvolaním premávky priťažiť.

Mostu Lafranconi to pridá 6 percent premávky, vymenúva na webe Ján Kolvačík z inštitútu INEKO. Môže sa stať aj to, že vjazdy do mesta budú preriedené, ale situácia v meste sa vďaka obchvatu dokonca skomplikuje.

Kovalčík z INEKO je jediný analytik, ktorý vládne podklady preratúval. S dopravnými modelmi pracoval už aj v minulosti, keď robil šéfa inštitútu stratégie na ministerstve dopravy za čias ministrovania Jána Figeľa. V minulosti bol oponentom PPP projektov aj prvej Ficovej vlády. Jeho zistenia potvrdila aj polícia, ktorá zdokumentovala podvody pri výpočtoch výhodnosti PPP za ministra Ľubomíra Vážneho.

Posledné hodnotenia bratislavského obchvatu zverejnil Kovalčík až nedávno, pretože viaceré dáta o dopravných podkladoch mu dalo Počiatkovo ministerstvo až po schválení výstavby.

Na ministerstvo dopravy preto poslal ešte v apríli Kovalčík list s informáciou o tom, že ich výpočty obsahujú vážne chyby a ak o to bude záujem, môže poskytnúť aj stanovisko experta. Záujem nebol.

„Vždy sa nájde niekto, kto to bude spochybňovať, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať. Všetky riziká sú vyseparované,“ povedal Brecely.

Keby sa aj Brecelymu 2-miliardový obchvat na štart ministerskej kariéry nepozdával, mohol by vôbec niečo povedať?

„Verte mi, že keby ten projekt nebol uskutočniteľný alebo keby som tam našiel závažné chyby, tak by som ho určite nepodporil, respektíve by som ho zastavil,“ vraví minister Siete.

So schválením obchvatu však jednoznačne rátalo aj programové vyhlásenie novej vlády.

Potešil aj kolegov zo Smeru

„Zdravý rozum hovorí o tom, že to pomôže,“ hovoril minister kultúry Marek Maďarič, keď sme sa pýtali na nový obchvat a pochybnosti o analýzach jeho opodstatnenosti.

Ďalší ministri zo Smeru nevedeli celkom vysvetliť, prečo sa tesne pred voľbami ponáhľali obchvat schváliť a teraz robili to isté ešte raz.

„Nebola to téma dnešnej vlády, či bolo treba vtedy rýchlejšie alebo teraz pomalšie,“ hovoril minister hospodárstva Peter Žiga.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovoril, že na tú otázku odpovedať nevie.

„Nepoznám detaily, či tam boli nejaké termíny na zmluvy alebo garancie, to vám určite povie minister dopravy,“ hovoril Lajčák. Pýtal sa na to Brecelyho? Nie, kolegom vo vláde dôveruje.

Igor Matovič, líder Obyčajných ľudí, zasa čakal od Brecelyho, že sa bude práve venovať tomu, aby sa zistilo, či, do akej miery a ktorú časť novej autostrády potrebujeme. Nevidí v Sieti dobrú vôľu hľadať hodnotu za peniaze, skôr mu to pripomína momenty, keď Sieť sľubovala, že nepôjde do vlády so Smerom.