Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo všetko už premiér porozprával o futbalovom štadióne (vybrané citáty a sľuby 2009 – 2016)

Jedno sedadlo na Poórovom futbalovom štadióne v Trnave malo vyjsť štát na 700 eur, u Kmotríka by to malo byť päťkrát viac.

Júl 2009: Štadiónom porazíme krízu

„Vnímame podporu štadióna ako cestu, ktorá bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast na Slovensku,“ povedal v júli 2009 premiér Robert Fico.

Stavbu Národného futbalového štadióna s 22-tisíc miestami a investíciou 68 miliónov eur opisoval predseda vlády Smer/SNS/HZDS ako účinný prvok v boji proti kríze. Prisľúbil, že na štadióne bude hrať reprezentácia v roku 2012. V tom čase sa to zdalo dôležité, Slovensko bolo blízko postupu na MS vo futbale v Juhoafrickej republike.

„Výstavba futbalového štadióna sa v súčasnosti stala mimoriadne aktuálnou odbornou aj verejnou témou a nevyhnutnou podmienkou pre ďalšie pôsobenie futbalovej reprezentácie na území Slovenskej republiky,“ písalo sa vo vládnom materiáli.

Máj 2010: Ok, ale najprv nám dajte 10 miliónov

Prvá komplikácia. Za starý štadión pýta firma, v ktorej sedí aj Ivan Kmotrík, 10 miliónov eur. Zaplatiť by malo mesto Bratislava, až potom by sa mohlo búrať a za vládnu dotáciu začať stavať nový štadión.

Júl 2010: Nová vláda, nové pravidlá

Tesne po výmene prvej Ficovej vlády za Radičovej kabinet sa v rozpočte stoplo prvých 28 miliónov eur, ktoré sa mali investovať do prvej etapy bratislavskej futbalovej dominanty.

September 2010: Slovan na to má, Slovan si poradí

„Ideme do toho. Nie, nemám ťažké srdce na žiadnu vládu. Výsledok je však nulový. Iniciatívu prevezme náš klub,“ povedal v septembri 2010 Kmotrík. Avizoval možnosť, že štadión zaplatí jeho vlastný klub Slovan. Pripustil aj alternatívu postupnej rekonštrukcie.

Na otázku, či očakáva pomoc napríklad od futbalového zväzu, odpovedal: „Zatiaľ nemáme nič sľúbené a skúsenosti z minulosti nie sú bohvieaké. Do týždňa chceme skresať pôvodný rozpočet, až po dôkladnej kalkulácii uvidíme, na čo naozaj máme.“

Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto – TASR

Október 2010: Nie, štadión nie je priorita

Zo štátnej dotácie definitívne zišlo. Ozvalo sa ministerstvo školstva, že je predsa len kríza a treba šetriť. Neznamená to, že štadión nebude nikdy a vôbec, ale až vtedy, keď na to budú peniaze.

„Bude to do veľkej miery závisieť od stavu verejných financií,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca.

November 2010: Postavme ho, ale radšej v Petržalke

Vláda Ivety Radičovej uvažuje, že prípadný štadión by bolo lepšie stavať v Petržalke. Ide najmä o dostupnosť a o náklady. Tehelné pole je v širšom centre hlavného mesta.

„Počítame aj s účasťou privátneho sektora, samozrejme na súťažnom princípe a tak, aby sa čo najviac znížili náklady štátu,“ povedal minister financií Ivan Mikloš. Avizuje, že štadión sa dá postaviť výrazne lacnejšie než za sumy, o ktorých hovoril Smer. V Európe je to vraj bežne len 50 až 60 percent 70-miliónových odhadov od Smeru.

Myšlienka sa pozdávala aj šéfovi Slovenského futbalového zväzu Jánovi Kováčikovi. „Vybudovanie štadióna na zelenej lúke je výhodnejšie ako prestavba starého objektu na Tehelnom poli,“ povedal.

Jún 2011: Kmotrík nechce vedľa štadióna hotel, ako má Široký

V novom modeli športového areálu na Tehelnom poli nebude hotel, aj keď ho pôvodne u Kmotríka chceli po vzore vedľajšej hokejovej arény. Ukázalo sa, že treba postaviť veľa miest na parkovanie pod zemou.

„Hotel nebudeme stavať, namiesto neho chceme urobiť nejaké športové byty, reštauráciu, cukráreň, kaviareň a podobnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktorá by nám zarobila na podzemné garáže,“ hovoril Kmotrík.

Podzemné garáže sú veľká nákladová položka, okolie Tehelného poľa príliš nedáva na výber, kde inde ako pod zemou ich stavať.

September 2012: Nemáme peniaze? Tak spravme PPP

„Dnes nemôžeme vynaložiť jednorazovo 40 až 45 miliónov eur na výstavbu štadióna. Preto sa uvažuje o tom, že by sa nastavil nejaký splátkový kalendár,“ rečnil po nástupe do čela svojej druhej vlády nový premiér Robert Fico. Pripúšťal, že by štadión by sa mohol stavať aj formou PPP.

Júl 2013: 27,2 milióna. A ani euro viac

Ficova vláda schválila, že na Národný futbalový štadión na Tehelnom poli prispeje 27,2 milióna eur. To je maximum, vyjadrené ako 40 percent z predpokladanej ceny štadióna.

To je o niečo menej ako percentá, ktoré päť mesiacov predtým schválili vo vláde ako štátnu spoluúčasť na ďalších 20 štadiónoch po Slovensku. Celková hodnota dotácie: 45 miliónov eur. Najviac malo ísť na štadión pre trnavský Spartak Vladimíra Poóra. Rátalo sa, že to môže byť asi 13 miliónov eur, no toľko sa zrejme nakoniec nevyčerpalo.

„Všetci budú zdraví a budú športovať,“ hovoril minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Júl 2013: Lebo tak sa Ivan Kmotrík rozhodol

Ivan Kmotrík začal búrať starý Slovan. Očakáva, že nový bude hotový zhruba v roku 2015.

„Bol by som radšej, ak by bola alternatíva, že to postaví štát a bude to mať štát a mesto a my ako Slovan Bratislava sa budeme starať o mládež,“ odpovedal na otázku, či závidí majiteľovi susedného zimného štadióna pre hokejový Slovan Juraja Širokého, ktorý sa celý zaplatil z verejných zdrojov.

Kmotrík v júli ukázal, ako má štadión spoludotovaný štátom vyzerať. Kreslil ho architekt Karol Kállay, ktorého majiteľ Slovana oslovil po kamarátskej linke.

„Lebo som sa rozhodol, že nebude súťaž,“ hovoril Kmotrík, prečo má štát prispieť na štadión, do ktorého vzhľadu nemôže hovoriť.

Máj 2015: Kmotrík peniaze nemá, ale my áno

Premiér oznamuje, že Kmotrík nemá dosť peňazí na dostavbu. Vláda zaplatí celý národný futbalový štadión, má to stáť 45 miliónov eur.

„Futbal je významný sociálny fenomén. Tisíce až státisíce ľudí sú zapojení do tohto športu,“ vysvetľoval v lete roku 2015 náhle rozhodnutie.

Október 2015: 24 miliónov? Nie. 45 miliónov? Nie. 68 miliónov je správne

Štát prispeje na štadión sumou 68 miliónov eur. „To je rámec, s ktorým pracujeme,“ informoval vtedajší minister školstva Juraj Draxler.

Suma, o ktorej hovoril Fico, bola len odhad nákladov na hrubú stavbu. V sume 68 miliónov eur je už zarátané aj vybavenie.

So štadiónom sa podľa ministra treba ponáhľať, chce ho mať hotový najneskôr do konca roku 2017.

Máj 2016: Ešte drobná zmena – bude to 75 miliónov

Na štadión môže Kmotrík zo štátneho minúť najviac 75 miliónov eur. Kmotrík štadión najprv postaví s nenávratnou dotáciou 27,2 milióna eur. Keď ho dostavia, môže ho predať vláde a doplatí sa mu zvyšok.

Novú schému zvolili preto, že je efektívnejšie projekt netrieštiť počas prípravy a stavby na komerčnú časť s bytmi či kanceláriami a športovú časť, ktorú má dotovať štát. Pritom sa už súťaží o stavbu samotného štadióna a súťaž nikto neplánuje rušiť.

„Ministerstvo školstva dostalo v programovom vyhlásení úlohu, ktorou je, aby v roku 2018 bol postavený Národný futbalový štadión. Toto riešenie, ktoré odporučili aj právni a ekonomickí experti, je najefektívnejšie,“ vysvetľoval minister školstva Peter Plavčan (SNS).

Prečo opäť stojí viac?

„Sú tu nejaké historické náklady už vynaložené už investorom, to znamená búracie práce, predprípravné práce, takisto je tu projektová činnosť, architektonická činnosť,“ vymenoval zástupca poradenskej spoločnosti Peter Borák.

U Poóra stolička za 700 eur, u Kmotríka za 3500

KPMG je firma, ktorej ministerstvo školstva zadalo úlohu zanalyzovať, čo je najlepšie urobiť, ak chceme mať národný štadión najneskôr v roku 2017. Poradcovia na vzorke 17 štadiónov s kapacitou od 15 000 do 30 000 miest ukazujú, že stred nákladov na jedno miesto v hľadisku je na úrovni niečo vyše 3-tisíc eur. Napríklad jedno miesto na štadióne BBVA Compass v Brightone vyšlo na 3 378 eur.

Štátna dotácia na jedno miesto bratislavského Národného štadióna vyjde v priemere približne na 3,5-tisíc eur.

V Trnave, asi 50 kilometrov od Bratislavy, dostavali minulý rok štadión, na ktorom bude hrávať domáci Spartak Trnava Vladimíra Poóra. Tiež spĺňa požiadavky UEFA aj FIFA, zmestí sa naň 19-tisíc ľudí. Stál aj s komerčnou časťou približne 30 miliónov eur, športová časť vyšla asi na 22 miliónov eur. Štát prispel sumou 13,5 milióna eur.

V prepočte na jedno miesto v hľadisku je to zhruba 700 eur.

Žiadna analýza o tom, či a ak áno, kde a za koľko najviac by štátu národný štadión prospel.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať