Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo všetko už premiér porozprával o futbalovom štadióne (vybrané citáty a sľuby 2009 – 2016)

Júl 2009: Štadiónom porazíme krízu

„Vnímame podporu štadióna ako cestu, ktorá bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast na Slovensku,“ povedal v júli 2009 premiér Robert Fico.

Stavbu Národného futbalového štadióna s 22-tisíc miestami a investíciou 68 miliónov eur opisoval predseda vlády Smer/SNS/HZDS ako účinný prvok v boji proti kríze. Prisľúbil, že na štadióne bude hrať reprezentácia v roku 2012. V tom čase sa to zdalo dôležité, Slovensko bolo blízko postupu na MS vo futbale v Juhoafrickej republike.

„Výstavba futbalového štadióna sa v súčasnosti stala mimoriadne aktuálnou odbornou aj verejnou témou a nevyhnutnou podmienkou pre ďalšie pôsobenie futbalovej reprezentácie na území Slovenskej republiky,“ písalo sa vo vládnom materiáli.

Máj 2010: Ok, ale najprv nám dajte 10 miliónov

Prvá komplikácia. Za starý štadión pýta firma, v ktorej sedí aj Ivan Kmotrík, 10 miliónov eur. Zaplatiť by malo mesto Bratislava, až potom by sa mohlo búrať a za vládnu dotáciu začať stavať nový štadión.

Júl 2010: Nová vláda, nové pravidlá

Tesne po výmene prvej Ficovej vlády za Radičovej kabinet sa v rozpočte stoplo prvých 28 miliónov eur, ktoré sa mali investovať do prvej etapy bratislavskej futbalovej dominanty.

September 2010: Slovan na to má, Slovan si poradí

„Ideme do toho. Nie, nemám ťažké srdce na žiadnu vládu. Výsledok je však nulový. Iniciatívu prevezme náš klub,“ povedal v septembri 2010 Kmotrík. Avizoval možnosť, že štadión zaplatí jeho vlastný klub Slovan. Pripustil aj alternatívu postupnej rekonštrukcie.

Na otázku, či očakáva pomoc napríklad od futbalového zväzu, odpovedal: „Zatiaľ nemáme nič sľúbené a skúsenosti z minulosti nie sú bohvieaké. Do týždňa chceme skresať pôvodný rozpočet, až po dôkladnej kalkulácii uvidíme, na čo naozaj máme.“

Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto – TASR

Október 2010: Nie, štadión nie je priorita

Zo štátnej dotácie definitívne zišlo. Ozvalo sa ministerstvo školstva, že je predsa len kríza a treba šetriť. Neznamená to, že štadión nebude nikdy a vôbec, ale až vtedy, keď na to budú peniaze.

„Bude to do veľkej miery závisieť od stavu verejných financií,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca.

November 2010: Postavme ho, ale radšej v Petržalke

Vláda Ivety Radičovej uvažuje, že prípadný štadión by bolo lepšie stavať v Petržalke. Ide najmä o dostupnosť a o náklady. Tehelné pole je v širšom centre hlavného mesta.

„Počítame aj s účasťou privátneho sektora, samozrejme na súťažnom princípe a tak, aby sa čo najviac znížili náklady štátu,“ povedal minister financií Ivan Mikloš. Avizuje, že štadión sa dá postaviť výrazne lacnejšie než za sumy, o ktorých hovoril Smer. V Európe je to vraj bežne len 50 až 60 percent 70-miliónových odhadov od Smeru.

Myšlienka sa pozdávala aj šéfovi Slovenského futbalového zväzu Jánovi Kováčikovi. „Vybudovanie štadióna na zelenej lúke je výhodnejšie ako prestavba starého objektu na Tehelnom poli,“ povedal.

Jún 2011: Kmotrík nechce vedľa štadióna hotel, ako má Široký

V novom modeli športového areálu na Tehelnom poli nebude hotel, aj keď ho pôvodne u Kmotríka chceli po vzore vedľajšej hokejovej arény. Ukázalo sa, že treba postaviť veľa miest na parkovanie pod zemou.

„Hotel nebudeme stavať, namiesto neho chceme urobiť nejaké športové byty, reštauráciu, cukráreň, kaviareň a podobnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktorá by nám zarobila na podzemné garáže,“ hovoril Kmotrík.

Podzemné garáže sú veľká nákladová položka, okolie Tehelného poľa príliš nedáva na výber, kde inde ako pod zemou ich stavať.

September 2012: Nemáme peniaze? Tak spravme PPP

„Dnes nemôžeme vynaložiť jednorazovo 40 až 45 miliónov eur na výstavbu štadióna. Preto sa uvažuje o tom, že by sa nastavil nejaký splátkový kalendár,“ rečnil po nástupe do čela svojej druhej vlády nový premiér Robert Fico. Pripúšťal, že by štadión by sa mohol stavať aj formou PPP.

Júl 2013: 27,2 milióna. A ani euro viac

Ficova vláda schválila, že na Národný futbalový štadión na Tehelnom poli prispeje 27,2 milióna eur. To je maximum, vyjadrené ako 40 percent z predpokladanej ceny štadióna.

To je o niečo menej ako percentá, ktoré päť mesiacov predtým schválili vo vláde ako štátnu spoluúčasť na ďalších 20 štadiónoch po Slovensku. Celková hodnota dotácie: 45 miliónov eur. Najviac malo ísť na štadión pre trnavský Spartak Vladimíra Poóra. Rátalo sa, že to môže byť asi 13 miliónov eur, no toľko sa zrejme nakoniec nevyčerpalo.

„Všetci budú zdraví a budú športovať,“ hovoril minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Júl 2013: Lebo tak sa Ivan Kmotrík rozhodol

Ivan Kmotrík začal búrať starý Slovan. Očakáva, že nový bude hotový zhruba v roku 2015.

„Bol by som radšej, ak by bola alternatíva, že to postaví štát a bude to mať štát a mesto a my ako Slovan Bratislava sa budeme starať o mládež,“ odpovedal na otázku, či závidí majiteľovi susedného zimného štadióna pre hokejový Slovan Juraja Širokého, ktorý sa celý zaplatil z verejných zdrojov.

Kmotrík v júli ukázal, ako má štadión spoludotovaný štátom vyzerať. Kreslil ho architekt Karol Kállay, ktorého majiteľ Slovana oslovil po kamarátskej linke.

„Lebo som sa rozhodol, že nebude súťaž,“ hovoril Kmotrík, prečo má štát prispieť na štadión, do ktorého vzhľadu nemôže hovoriť.

Máj 2015: Kmotrík peniaze nemá, ale my áno

Premiér oznamuje, že Kmotrík nemá dosť peňazí na dostavbu. Vláda zaplatí celý národný futbalový štadión, má to stáť 45 miliónov eur.

„Futbal je významný sociálny fenomén. Tisíce až státisíce ľudí sú zapojení do tohto športu,“ vysvetľoval v lete roku 2015 náhle rozhodnutie.

Október 2015: 24 miliónov? Nie. 45 miliónov? Nie. 68 miliónov je správne

Štát prispeje na štadión sumou 68 miliónov eur. „To je rámec, s ktorým pracujeme,“ informoval vtedajší minister školstva Juraj Draxler.

Suma, o ktorej hovoril Fico, bola len odhad nákladov na hrubú stavbu. V sume 68 miliónov eur je už zarátané aj vybavenie.

So štadiónom sa podľa ministra treba ponáhľať, chce ho mať hotový najneskôr do konca roku 2017.

Máj 2016: Ešte drobná zmena – bude to 75 miliónov

Na štadión môže Kmotrík zo štátneho minúť najviac 75 miliónov eur. Kmotrík štadión najprv postaví s nenávratnou dotáciou 27,2 milióna eur. Keď ho dostavia, môže ho predať vláde a doplatí sa mu zvyšok.

Novú schému zvolili preto, že je efektívnejšie projekt netrieštiť počas prípravy a stavby na komerčnú časť s bytmi či kanceláriami a športovú časť, ktorú má dotovať štát. Pritom sa už súťaží o stavbu samotného štadióna a súťaž nikto neplánuje rušiť.

„Ministerstvo školstva dostalo v programovom vyhlásení úlohu, ktorou je, aby v roku 2018 bol postavený Národný futbalový štadión. Toto riešenie, ktoré odporučili aj právni a ekonomickí experti, je najefektívnejšie,“ vysvetľoval minister školstva Peter Plavčan (SNS).

Prečo opäť stojí viac?

„Sú tu nejaké historické náklady už vynaložené už investorom, to znamená búracie práce, predprípravné práce, takisto je tu projektová činnosť, architektonická činnosť,“ vymenoval zástupca poradenskej spoločnosti Peter Borák.

U Poóra stolička za 700 eur, u Kmotríka za 3500

KPMG je firma, ktorej ministerstvo školstva zadalo úlohu zanalyzovať, čo je najlepšie urobiť, ak chceme mať národný štadión najneskôr v roku 2017. Poradcovia na vzorke 17 štadiónov s kapacitou od 15 000 do 30 000 miest ukazujú, že stred nákladov na jedno miesto v hľadisku je na úrovni niečo vyše 3-tisíc eur. Napríklad jedno miesto na štadióne BBVA Compass v Brightone vyšlo na 3 378 eur.

Štátna dotácia na jedno miesto bratislavského Národného štadióna vyjde v priemere približne na 3,5-tisíc eur.

V Trnave, asi 50 kilometrov od Bratislavy, dostavali minulý rok štadión, na ktorom bude hrávať domáci Spartak Trnava Vladimíra Poóra. Tiež spĺňa požiadavky UEFA aj FIFA, zmestí sa naň 19-tisíc ľudí. Stál aj s komerčnou časťou približne 30 miliónov eur, športová časť vyšla asi na 22 miliónov eur. Štát prispel sumou 13,5 milióna eur.

V prepočte na jedno miesto v hľadisku je to zhruba 700 eur.

Žiadna analýza o tom, či a ak áno, kde a za koľko najviac by štátu národný štadión prospel.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Bláhová kritizuje nízku úroveň recyklovania: „Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad.“ 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku: 

Ochrana planéty je veľmi emotívna téma a prináša veľa paradoxov. Slovensko by určite malo v základnej stratégii rešpektovať stratégiu EK, aj keď nie všetky jej opatrenia sú racionálne.

Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad. Tam si naša vláda za posledné desaťročie svoje základné povinnosti voči planéte neplnila. Napriek tomu, že motivovať ľudí recyklovať je určite jednoduchšie aj lacnejšie, ako poskytovať im daňové a dotačné stimuly na kúpu elektrických áut.

Na druhej strane si myslím, že veľa aktivít za záchranu planéty je iracionálnych. Smutne zábavný sa mne napríklad javí aj posledný nápad tímu Grety Thunbergovej, ktorej inak veľmi držím palce. Táto sympatická, svetu známa 16-ročná dievčina bola presvedčená, že keď pocestuje do New Yorku plachetnicou, a nie lietadlom, ušetrí emisie CO2 a pôjde dobrým príkladom.

Jej tím však pozabudol na to, že kým lietadlom by cestovala sama, na plavbe dlhej 2500 námorných míľ ju musia sprevádzať dvaja profesionálni skipperi, ktorí sa budú musieť do Európy vrátiť lietadlom. V skutočnosti sa teda emisií na jej cestu spotrebuje dvojnásobok, ako keby Greta letela do Ameriky sama.

Obdobných paradoxov je pri diskusiách o klimatickej politike veľa. Navyše vedecké analýzy prínosu rôznych opatrení často absentujú. Hľadať zlatú strednú cestu bude ťažké, ale treba sa o to neustále pokúšať. Dôležité je, aby ľuďom na našej planéte záležalo.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Slovensko je konečne aktívne pri ochrane klímy +

  • Žigov plán pre firmy neberie spomalenie ekonomiky vážne
  • Nebezpečný kokteil vo financiách Slovákov: veľmi chudobní a veľmi zadlžení
  • Banky sa učia znova zarábať na poplatkoch
Zdieľať

Britská cestovná kancelária Thomas Cook skrachovala, spoločnosti sa nepodarilo zabezpečiť financie na svoju záchranu. Na dovolenke v zahraničí je s ňou v súčasnosti okolo 600-tisíc ľudí, bude tak potrebná spoločná operácia vlád aj poisťovní. 

Zrušené budú tiež všetky lety jej štyroch aerolínií a o prácu príde 21-tisíc zamestnancov v 16 krajinách sveta vrátane 9000 v Británii.

Britský úrad pre civilné letectvo oznámil, že už začal s operáciou, v priebehu ktorej čo najskôr dopraví domov okolo 150-tisíc britských turistov.

Najstaršia cestovná kancelária na svete, ktorá zápasila s problémami, piatok potvrdila, že žiadala akcionárov o ďalších 225,39 milióna eur na dokončenie plánu reštrukturalizácie a záchranu spoločnosti.

„Je nám veľmi ľúto, že sme neboli úspešní,“ povedal šéf firmy Peter Fankhauser.

Firma minulý týždeň požiadala o pomoc vládu v Londýne a v posledných dňoch rokovala s veriteľmi aj s britskou vládou o finančnú pomoc.

Thomas Cook si už minulý mesiac dohodla finančnú injekciu v sume jednej miliardy eur. Veriteľské banky však potom požiadali, aby si firma zabezpečila ďalších 225 miliónov eur ako rezervu na zimné mesiace. (reuters)

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)