Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo všetko už premiér porozprával o futbalovom štadióne (vybrané citáty a sľuby 2009 – 2016)

Júl 2009: Štadiónom porazíme krízu

„Vnímame podporu štadióna ako cestu, ktorá bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast na Slovensku,“ povedal v júli 2009 premiér Robert Fico.

Stavbu Národného futbalového štadióna s 22-tisíc miestami a investíciou 68 miliónov eur opisoval predseda vlády Smer/SNS/HZDS ako účinný prvok v boji proti kríze. Prisľúbil, že na štadióne bude hrať reprezentácia v roku 2012. V tom čase sa to zdalo dôležité, Slovensko bolo blízko postupu na MS vo futbale v Juhoafrickej republike.

„Výstavba futbalového štadióna sa v súčasnosti stala mimoriadne aktuálnou odbornou aj verejnou témou a nevyhnutnou podmienkou pre ďalšie pôsobenie futbalovej reprezentácie na území Slovenskej republiky,“ písalo sa vo vládnom materiáli.

Máj 2010: Ok, ale najprv nám dajte 10 miliónov

Prvá komplikácia. Za starý štadión pýta firma, v ktorej sedí aj Ivan Kmotrík, 10 miliónov eur. Zaplatiť by malo mesto Bratislava, až potom by sa mohlo búrať a za vládnu dotáciu začať stavať nový štadión.

Júl 2010: Nová vláda, nové pravidlá

Tesne po výmene prvej Ficovej vlády za Radičovej kabinet sa v rozpočte stoplo prvých 28 miliónov eur, ktoré sa mali investovať do prvej etapy bratislavskej futbalovej dominanty.

September 2010: Slovan na to má, Slovan si poradí

„Ideme do toho. Nie, nemám ťažké srdce na žiadnu vládu. Výsledok je však nulový. Iniciatívu prevezme náš klub,“ povedal v septembri 2010 Kmotrík. Avizoval možnosť, že štadión zaplatí jeho vlastný klub Slovan. Pripustil aj alternatívu postupnej rekonštrukcie.

Na otázku, či očakáva pomoc napríklad od futbalového zväzu, odpovedal: „Zatiaľ nemáme nič sľúbené a skúsenosti z minulosti nie sú bohvieaké. Do týždňa chceme skresať pôvodný rozpočet, až po dôkladnej kalkulácii uvidíme, na čo naozaj máme.“

Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto – TASR

Október 2010: Nie, štadión nie je priorita

Zo štátnej dotácie definitívne zišlo. Ozvalo sa ministerstvo školstva, že je predsa len kríza a treba šetriť. Neznamená to, že štadión nebude nikdy a vôbec, ale až vtedy, keď na to budú peniaze.

„Bude to do veľkej miery závisieť od stavu verejných financií,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca.

November 2010: Postavme ho, ale radšej v Petržalke

Vláda Ivety Radičovej uvažuje, že prípadný štadión by bolo lepšie stavať v Petržalke. Ide najmä o dostupnosť a o náklady. Tehelné pole je v širšom centre hlavného mesta.

„Počítame aj s účasťou privátneho sektora, samozrejme na súťažnom princípe a tak, aby sa čo najviac znížili náklady štátu,“ povedal minister financií Ivan Mikloš. Avizuje, že štadión sa dá postaviť výrazne lacnejšie než za sumy, o ktorých hovoril Smer. V Európe je to vraj bežne len 50 až 60 percent 70-miliónových odhadov od Smeru.

Myšlienka sa pozdávala aj šéfovi Slovenského futbalového zväzu Jánovi Kováčikovi. „Vybudovanie štadióna na zelenej lúke je výhodnejšie ako prestavba starého objektu na Tehelnom poli,“ povedal.

Jún 2011: Kmotrík nechce vedľa štadióna hotel, ako má Široký

V novom modeli športového areálu na Tehelnom poli nebude hotel, aj keď ho pôvodne u Kmotríka chceli po vzore vedľajšej hokejovej arény. Ukázalo sa, že treba postaviť veľa miest na parkovanie pod zemou.

„Hotel nebudeme stavať, namiesto neho chceme urobiť nejaké športové byty, reštauráciu, cukráreň, kaviareň a podobnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktorá by nám zarobila na podzemné garáže,“ hovoril Kmotrík.

Podzemné garáže sú veľká nákladová položka, okolie Tehelného poľa príliš nedáva na výber, kde inde ako pod zemou ich stavať.

September 2012: Nemáme peniaze? Tak spravme PPP

„Dnes nemôžeme vynaložiť jednorazovo 40 až 45 miliónov eur na výstavbu štadióna. Preto sa uvažuje o tom, že by sa nastavil nejaký splátkový kalendár,“ rečnil po nástupe do čela svojej druhej vlády nový premiér Robert Fico. Pripúšťal, že by štadión by sa mohol stavať aj formou PPP.

Júl 2013: 27,2 milióna. A ani euro viac

Ficova vláda schválila, že na Národný futbalový štadión na Tehelnom poli prispeje 27,2 milióna eur. To je maximum, vyjadrené ako 40 percent z predpokladanej ceny štadióna.

To je o niečo menej ako percentá, ktoré päť mesiacov predtým schválili vo vláde ako štátnu spoluúčasť na ďalších 20 štadiónoch po Slovensku. Celková hodnota dotácie: 45 miliónov eur. Najviac malo ísť na štadión pre trnavský Spartak Vladimíra Poóra. Rátalo sa, že to môže byť asi 13 miliónov eur, no toľko sa zrejme nakoniec nevyčerpalo.

„Všetci budú zdraví a budú športovať,“ hovoril minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Júl 2013: Lebo tak sa Ivan Kmotrík rozhodol

Ivan Kmotrík začal búrať starý Slovan. Očakáva, že nový bude hotový zhruba v roku 2015.

„Bol by som radšej, ak by bola alternatíva, že to postaví štát a bude to mať štát a mesto a my ako Slovan Bratislava sa budeme starať o mládež,“ odpovedal na otázku, či závidí majiteľovi susedného zimného štadióna pre hokejový Slovan Juraja Širokého, ktorý sa celý zaplatil z verejných zdrojov.

Kmotrík v júli ukázal, ako má štadión spoludotovaný štátom vyzerať. Kreslil ho architekt Karol Kállay, ktorého majiteľ Slovana oslovil po kamarátskej linke.

„Lebo som sa rozhodol, že nebude súťaž,“ hovoril Kmotrík, prečo má štát prispieť na štadión, do ktorého vzhľadu nemôže hovoriť.

Máj 2015: Kmotrík peniaze nemá, ale my áno

Premiér oznamuje, že Kmotrík nemá dosť peňazí na dostavbu. Vláda zaplatí celý národný futbalový štadión, má to stáť 45 miliónov eur.

„Futbal je významný sociálny fenomén. Tisíce až státisíce ľudí sú zapojení do tohto športu,“ vysvetľoval v lete roku 2015 náhle rozhodnutie.

Október 2015: 24 miliónov? Nie. 45 miliónov? Nie. 68 miliónov je správne

Štát prispeje na štadión sumou 68 miliónov eur. „To je rámec, s ktorým pracujeme,“ informoval vtedajší minister školstva Juraj Draxler.

Suma, o ktorej hovoril Fico, bola len odhad nákladov na hrubú stavbu. V sume 68 miliónov eur je už zarátané aj vybavenie.

So štadiónom sa podľa ministra treba ponáhľať, chce ho mať hotový najneskôr do konca roku 2017.

Máj 2016: Ešte drobná zmena – bude to 75 miliónov

Na štadión môže Kmotrík zo štátneho minúť najviac 75 miliónov eur. Kmotrík štadión najprv postaví s nenávratnou dotáciou 27,2 milióna eur. Keď ho dostavia, môže ho predať vláde a doplatí sa mu zvyšok.

Novú schému zvolili preto, že je efektívnejšie projekt netrieštiť počas prípravy a stavby na komerčnú časť s bytmi či kanceláriami a športovú časť, ktorú má dotovať štát. Pritom sa už súťaží o stavbu samotného štadióna a súťaž nikto neplánuje rušiť.

„Ministerstvo školstva dostalo v programovom vyhlásení úlohu, ktorou je, aby v roku 2018 bol postavený Národný futbalový štadión. Toto riešenie, ktoré odporučili aj právni a ekonomickí experti, je najefektívnejšie,“ vysvetľoval minister školstva Peter Plavčan (SNS).

Prečo opäť stojí viac?

„Sú tu nejaké historické náklady už vynaložené už investorom, to znamená búracie práce, predprípravné práce, takisto je tu projektová činnosť, architektonická činnosť,“ vymenoval zástupca poradenskej spoločnosti Peter Borák.

U Poóra stolička za 700 eur, u Kmotríka za 3500

KPMG je firma, ktorej ministerstvo školstva zadalo úlohu zanalyzovať, čo je najlepšie urobiť, ak chceme mať národný štadión najneskôr v roku 2017. Poradcovia na vzorke 17 štadiónov s kapacitou od 15 000 do 30 000 miest ukazujú, že stred nákladov na jedno miesto v hľadisku je na úrovni niečo vyše 3-tisíc eur. Napríklad jedno miesto na štadióne BBVA Compass v Brightone vyšlo na 3 378 eur.

Štátna dotácia na jedno miesto bratislavského Národného štadióna vyjde v priemere približne na 3,5-tisíc eur.

V Trnave, asi 50 kilometrov od Bratislavy, dostavali minulý rok štadión, na ktorom bude hrávať domáci Spartak Trnava Vladimíra Poóra. Tiež spĺňa požiadavky UEFA aj FIFA, zmestí sa naň 19-tisíc ľudí. Stál aj s komerčnou časťou približne 30 miliónov eur, športová časť vyšla asi na 22 miliónov eur. Štát prispel sumou 13,5 milióna eur.

V prepočte na jedno miesto v hľadisku je to zhruba 700 eur.

Žiadna analýza o tom, či a ak áno, kde a za koľko najviac by štátu národný štadión prospel.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať