Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo všetko už premiér porozprával o futbalovom štadióne (vybrané citáty a sľuby 2009 – 2016)

Júl 2009: Štadiónom porazíme krízu

„Vnímame podporu štadióna ako cestu, ktorá bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast na Slovensku,“ povedal v júli 2009 premiér Robert Fico.

Stavbu Národného futbalového štadióna s 22-tisíc miestami a investíciou 68 miliónov eur opisoval predseda vlády Smer/SNS/HZDS ako účinný prvok v boji proti kríze. Prisľúbil, že na štadióne bude hrať reprezentácia v roku 2012. V tom čase sa to zdalo dôležité, Slovensko bolo blízko postupu na MS vo futbale v Juhoafrickej republike.

„Výstavba futbalového štadióna sa v súčasnosti stala mimoriadne aktuálnou odbornou aj verejnou témou a nevyhnutnou podmienkou pre ďalšie pôsobenie futbalovej reprezentácie na území Slovenskej republiky,“ písalo sa vo vládnom materiáli.

Máj 2010: Ok, ale najprv nám dajte 10 miliónov

Prvá komplikácia. Za starý štadión pýta firma, v ktorej sedí aj Ivan Kmotrík, 10 miliónov eur. Zaplatiť by malo mesto Bratislava, až potom by sa mohlo búrať a za vládnu dotáciu začať stavať nový štadión.

Júl 2010: Nová vláda, nové pravidlá

Tesne po výmene prvej Ficovej vlády za Radičovej kabinet sa v rozpočte stoplo prvých 28 miliónov eur, ktoré sa mali investovať do prvej etapy bratislavskej futbalovej dominanty.

September 2010: Slovan na to má, Slovan si poradí

„Ideme do toho. Nie, nemám ťažké srdce na žiadnu vládu. Výsledok je však nulový. Iniciatívu prevezme náš klub,“ povedal v septembri 2010 Kmotrík. Avizoval možnosť, že štadión zaplatí jeho vlastný klub Slovan. Pripustil aj alternatívu postupnej rekonštrukcie.

Na otázku, či očakáva pomoc napríklad od futbalového zväzu, odpovedal: „Zatiaľ nemáme nič sľúbené a skúsenosti z minulosti nie sú bohvieaké. Do týždňa chceme skresať pôvodný rozpočet, až po dôkladnej kalkulácii uvidíme, na čo naozaj máme.“

Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a Ivan Gašparovič na futbale. Foto – TASR

Október 2010: Nie, štadión nie je priorita

Zo štátnej dotácie definitívne zišlo. Ozvalo sa ministerstvo školstva, že je predsa len kríza a treba šetriť. Neznamená to, že štadión nebude nikdy a vôbec, ale až vtedy, keď na to budú peniaze.

„Bude to do veľkej miery závisieť od stavu verejných financií,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca.

November 2010: Postavme ho, ale radšej v Petržalke

Vláda Ivety Radičovej uvažuje, že prípadný štadión by bolo lepšie stavať v Petržalke. Ide najmä o dostupnosť a o náklady. Tehelné pole je v širšom centre hlavného mesta.

„Počítame aj s účasťou privátneho sektora, samozrejme na súťažnom princípe a tak, aby sa čo najviac znížili náklady štátu,“ povedal minister financií Ivan Mikloš. Avizuje, že štadión sa dá postaviť výrazne lacnejšie než za sumy, o ktorých hovoril Smer. V Európe je to vraj bežne len 50 až 60 percent 70-miliónových odhadov od Smeru.

Myšlienka sa pozdávala aj šéfovi Slovenského futbalového zväzu Jánovi Kováčikovi. „Vybudovanie štadióna na zelenej lúke je výhodnejšie ako prestavba starého objektu na Tehelnom poli,“ povedal.

Jún 2011: Kmotrík nechce vedľa štadióna hotel, ako má Široký

V novom modeli športového areálu na Tehelnom poli nebude hotel, aj keď ho pôvodne u Kmotríka chceli po vzore vedľajšej hokejovej arény. Ukázalo sa, že treba postaviť veľa miest na parkovanie pod zemou.

„Hotel nebudeme stavať, namiesto neho chceme urobiť nejaké športové byty, reštauráciu, cukráreň, kaviareň a podobnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktorá by nám zarobila na podzemné garáže,“ hovoril Kmotrík.

Podzemné garáže sú veľká nákladová položka, okolie Tehelného poľa príliš nedáva na výber, kde inde ako pod zemou ich stavať.

September 2012: Nemáme peniaze? Tak spravme PPP

„Dnes nemôžeme vynaložiť jednorazovo 40 až 45 miliónov eur na výstavbu štadióna. Preto sa uvažuje o tom, že by sa nastavil nejaký splátkový kalendár,“ rečnil po nástupe do čela svojej druhej vlády nový premiér Robert Fico. Pripúšťal, že by štadión by sa mohol stavať aj formou PPP.

Júl 2013: 27,2 milióna. A ani euro viac

Ficova vláda schválila, že na Národný futbalový štadión na Tehelnom poli prispeje 27,2 milióna eur. To je maximum, vyjadrené ako 40 percent z predpokladanej ceny štadióna.

To je o niečo menej ako percentá, ktoré päť mesiacov predtým schválili vo vláde ako štátnu spoluúčasť na ďalších 20 štadiónoch po Slovensku. Celková hodnota dotácie: 45 miliónov eur. Najviac malo ísť na štadión pre trnavský Spartak Vladimíra Poóra. Rátalo sa, že to môže byť asi 13 miliónov eur, no toľko sa zrejme nakoniec nevyčerpalo.

„Všetci budú zdraví a budú športovať,“ hovoril minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Júl 2013: Lebo tak sa Ivan Kmotrík rozhodol

Ivan Kmotrík začal búrať starý Slovan. Očakáva, že nový bude hotový zhruba v roku 2015.

„Bol by som radšej, ak by bola alternatíva, že to postaví štát a bude to mať štát a mesto a my ako Slovan Bratislava sa budeme starať o mládež,“ odpovedal na otázku, či závidí majiteľovi susedného zimného štadióna pre hokejový Slovan Juraja Širokého, ktorý sa celý zaplatil z verejných zdrojov.

Kmotrík v júli ukázal, ako má štadión spoludotovaný štátom vyzerať. Kreslil ho architekt Karol Kállay, ktorého majiteľ Slovana oslovil po kamarátskej linke.

„Lebo som sa rozhodol, že nebude súťaž,“ hovoril Kmotrík, prečo má štát prispieť na štadión, do ktorého vzhľadu nemôže hovoriť.

Máj 2015: Kmotrík peniaze nemá, ale my áno

Premiér oznamuje, že Kmotrík nemá dosť peňazí na dostavbu. Vláda zaplatí celý národný futbalový štadión, má to stáť 45 miliónov eur.

„Futbal je významný sociálny fenomén. Tisíce až státisíce ľudí sú zapojení do tohto športu,“ vysvetľoval v lete roku 2015 náhle rozhodnutie.

Október 2015: 24 miliónov? Nie. 45 miliónov? Nie. 68 miliónov je správne

Štát prispeje na štadión sumou 68 miliónov eur. „To je rámec, s ktorým pracujeme,“ informoval vtedajší minister školstva Juraj Draxler.

Suma, o ktorej hovoril Fico, bola len odhad nákladov na hrubú stavbu. V sume 68 miliónov eur je už zarátané aj vybavenie.

So štadiónom sa podľa ministra treba ponáhľať, chce ho mať hotový najneskôr do konca roku 2017.

Máj 2016: Ešte drobná zmena – bude to 75 miliónov

Na štadión môže Kmotrík zo štátneho minúť najviac 75 miliónov eur. Kmotrík štadión najprv postaví s nenávratnou dotáciou 27,2 milióna eur. Keď ho dostavia, môže ho predať vláde a doplatí sa mu zvyšok.

Novú schému zvolili preto, že je efektívnejšie projekt netrieštiť počas prípravy a stavby na komerčnú časť s bytmi či kanceláriami a športovú časť, ktorú má dotovať štát. Pritom sa už súťaží o stavbu samotného štadióna a súťaž nikto neplánuje rušiť.

„Ministerstvo školstva dostalo v programovom vyhlásení úlohu, ktorou je, aby v roku 2018 bol postavený Národný futbalový štadión. Toto riešenie, ktoré odporučili aj právni a ekonomickí experti, je najefektívnejšie,“ vysvetľoval minister školstva Peter Plavčan (SNS).

Prečo opäť stojí viac?

„Sú tu nejaké historické náklady už vynaložené už investorom, to znamená búracie práce, predprípravné práce, takisto je tu projektová činnosť, architektonická činnosť,“ vymenoval zástupca poradenskej spoločnosti Peter Borák.

U Poóra stolička za 700 eur, u Kmotríka za 3500

KPMG je firma, ktorej ministerstvo školstva zadalo úlohu zanalyzovať, čo je najlepšie urobiť, ak chceme mať národný štadión najneskôr v roku 2017. Poradcovia na vzorke 17 štadiónov s kapacitou od 15 000 do 30 000 miest ukazujú, že stred nákladov na jedno miesto v hľadisku je na úrovni niečo vyše 3-tisíc eur. Napríklad jedno miesto na štadióne BBVA Compass v Brightone vyšlo na 3 378 eur.

Štátna dotácia na jedno miesto bratislavského Národného štadióna vyjde v priemere približne na 3,5-tisíc eur.

V Trnave, asi 50 kilometrov od Bratislavy, dostavali minulý rok štadión, na ktorom bude hrávať domáci Spartak Trnava Vladimíra Poóra. Tiež spĺňa požiadavky UEFA aj FIFA, zmestí sa naň 19-tisíc ľudí. Stál aj s komerčnou časťou približne 30 miliónov eur, športová časť vyšla asi na 22 miliónov eur. Štát prispel sumou 13,5 milióna eur.

V prepočte na jedno miesto v hľadisku je to zhruba 700 eur.

Žiadna analýza o tom, či a ak áno, kde a za koľko najviac by štátu národný štadión prospel.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať