Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nová doba. Bio už bude aj odpad, triediť musia všetci a zaplatia nám to Coca-Cola a IKEA

Všetky mestá a dediny musia začať separovať. Pribudnú nové hnedé koše na bioodpad, výnimku si vylobovali Bratislava a Košice.

odpad-web

Na úvod jedna urbánna legenda: Smetiarske auto príde k žltému kontajneru na plasty a vysype ho do korby k bežným zmiešaným odpadkom. Pozorovateľ smetiarov sleduje, idú rovno do spaľovne. Načo potom ten odpad triedime, keď to aj tak všetko zmiešajú a spália?

Občas sa takáto situácia možno udeje, ale nie preto, že by to celé bola jedna veľká kamufláž. Skôr preto, že ľudia v skutočnosti neseparujú. Do kontajnera s plastom hodia aj mŕtvu mačku. Alebo do papiera vysypú bežný komunálny odpad. Ak je tam takýchto vriec viac, stovky kíl vyseparovaného odpadu sú v tom momente znehodnotené a patria naozaj na skládku alebo do spaľovne.

Slovensko čaká čoskoro veľká zmena v triedení odpadu. Celé separovanie majú od prvého júla tohto roka platiť výrobcovia obalov, teda potravín, elektroniky či drogérie ako Coca-Cola, Henkel či Podravka.

Udejú sa v zásade dve podstatné veci: po prvé, od prvého júla má triediť odpad už každé mesto a aj tie najmenšie dediny, aj tie, ktoré na to doteraz nemali peniaze. A po druhé, od 1. januára 2017 musia všade začať zbierať aj bioodpad. To už nie za peniaze výrobcov, ale miest a obcí a poplatky od ľudí.

Video: Stále neviete, čo patrí do plastov a čo do papiera? Tu je jednoduchý návod (platí najmä pre Bratislavu, inde sú aj kontajnery na tetrapaky či na kovy)
autorka: Martina Pažitková

Tetrapaky a mnoho plastov aj tak spália

Do roku 2020 máme na Slovensku separovať polovicu všetkého odpadu z domácností, teraz je napríklad v Bratislave tento podiel pod 30 percentami.

Linka na triedenie odpadov je pri bratislavskej spaľovni na okraji mesta za Slovnaftom. Autá tam vozia tony plastov a papiera zo žltých a modrých kontajnerov, z lisu potom celý deň vychádzajú asi 300-kilogramové baly zviazané drôtom, ktoré mestská odpadová firma OLO posúva ďalej. Z plastov vyrábajú opäť plastové flaše na nápoje či na drogériu, ale aj flísové bundy.

Ani zďaleka takto nezhodnocujú všetky plasty. Muži pri triediacej linke vyberajú číre, zelené a farebné PET flaše, fólie či hliníkové plechovky a hádžu ich do oddelených jám. Zvyšok odpadu zo žltých kontajnerov a napríklad aj tetrapaky po páse putujú nedotknuté do spaľovne. Ide o veľkú časť plastového odpadu, nemajú ho komu posunúť.

Podobné je to s papierom, papierne nechcú už raz recyklované obaly na vajíčka či šúľky toaletného papiera (pokojne ich teda hádžte do bežného, zmiešaného odpadu).

Kovový odpad ako konzervy má ísť tiež rovno do zmiešaného odpadu. Po tom, ako prejdú spaľovňou, zvyšky kovov ešte z popola vytiahnu pomocou magnetov a využijú ich.

Bratislavčania stále netriedia odpad poriadne. Napríklad asi desať percent obsahu žltých kontajnerov je zmes iných odpadkov. Najčistejšie bývajú kontajnery so sklom, kam zväčša ľudia cez malé otvory vhadzujú len fľaše. Tie tam pokojne môžu ísť aj s vrchnákmi a zátkami.

Odborníci na separovanie, naopak, chvália Dubnicu, kde triedia okrem bežných druhov odpadu aj kovy, tetrapakové obaly, textil, či dokonca aj kuchynský odpad zo základnej a materskej školy.

Triediaca linka pri bratislavskej spaľovni. Foto N - Tomáš Benedikovič
Triediaca linka pri bratislavskej spaľovni. Veľká časť plastov zo žltých kontajnerov ide do spaľovne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nový kontajner bude hnedý

Pre mestá a dediny nový systém prinesie veľký príjem, v Bratislave to je zhruba štyri milióny eur ročne, viac ako milión ročne v Košiciach. 

Nebude to však znamenať, že by ľudia menej platili za vyvážanie odpadu, alebo že bude automaticky viac kontajnerov na separovaný odpad. Limity totiž rastú postupne a v mnohých mestách ich nateraz spĺňajú. V malých mestách a v dedinách, kde doteraz nerobili nič, rozdelia ľuďom farebné smetné nádoby. Vo väčších mestách sa toho najbližší rok-dva veľa nezmení, skôr budú častejšie vyvážať staré smetiaky.

Načo sa teda systém mení?

„Jediná skutočná motivácia separovať by bola, keby to každý pocítil na svojej peňaženke. Keby ten, čo triedi, platil menej. Momentálne však takýto systém na väčšine územia Slovenska nefunguje,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Packu, jednej z najväčších organizácií výrobcov obalov.

Za odpad však v skutočnosti menej platiť nebudeme zrejme ani neskôr. Sebíň vysvetľuje, že mestá dostanú peniaze navyše, no dostali zároveň mnoho nových povinností. Jednou z hlavných je, že musia začať triediť aj biologický odpad. Teda okrem Bratislavy a Košíc.

Abfallcontainer verschiedene Farben
Čierna: zmesový odpad, hnedá: bio, červená: kovy (málokde na Slovensku), modrá: papier, zelená: sklo, žltá: plasty. Obrázok – Fotolia

Prvé kompostárne na vlastnú päsť

Na Slovensku bioodpad stále zbierať nevieme, nerobí to takmer nikto a končí v kopách na skládkach spolu s nepretriedenými plastmi či iným zmiešaným odpadom.

V Žiline to na vlastnú päsť začal robiť študent Michal Vavrík, ktorý si založil združenie kompostuj.me. Na sídlisku osadil kompostér, zohnal si peniaze z grantu a susedom rozdal rozložiteľné vrecká na odpad.

„Od začiatku s prvými domácnosťami nebol žiaden problém, komunikoval som s každou domácnosťou osobne. Po zime som prestal zamykať poklop kompostéra zámkom na kód a osvedčilo sa to. Začali sa pridávať ďalší,“ hovorí Vavrík. Kompostáreň na sídlisku berie ako taký malý výskum popri škole.

Ako budú triediť bioodpad v celom meste, na žilinskom magistráte zatiaľ povedať nevedia.  Ani ostatné krajské mestá netušia, čo so zeleným odpadom. Zbierať ho majú od prvého januára 2017.

Študent ich predbehol na jednom sídlisku, dáva však návod pre celé Slovensko. „Je to vcelku jednoduché,“ hovorí Vavrík. „Domácnosti separujú svoje bioodpady a tie potom vyhodia do kompostéra. Kompostér má tri komory, z ktorých jedna slúži ako sklad a dve na zber bioodpadov a dozrievanie kompostu. Jedna sa naplní, a kým dozrie do kompostu, zatiaľ sa plní druhá. A tak dookola.“

Kompost chodí pravidelne kontrolovať, vyberá z neho veľké kusy.

Vo väčšom triedi bioodpad po Slovensku mimovládka Priatelia Zeme. Presvedčili napríklad Starú Turú a tam ho triedia vo všetkých rodinných domoch aj v bytovkách, pilotné projekty majú aj v Partizánskom či v Lietavskej Lúčke.

V čiernych kontajneroch so zmiešaným odpadom je podľa rozborov z roku 2013 asi 37,5 percenta bioodpadu, hovorí Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme. Európske smernice hovoria o tom, že výrazne viac tohto odpadu máme namiesto na skládky spracúvať na kompost.

Na to majú slúžiť nové hnedé kontajnery na kuchynský odpad a aj na odpad zo zelene. Ďalšou možnosťou je, že mestá dajú obyvateľom kompostovacie nádoby, ktoré si dajú do záhrad.

Mestá zatiaľ nevedia, kam by bioodpad vyvážali. Napríklad v Bratislave môže byť v hre aj nové veľké mestské kompostovisko. 

Aj v prípade bioodpadu sú výnimky. Nemusia ho separovať, ak je zber príliš drahý a stál by domácnosť viac ako 20 eur. „Práve toho sa obávame, aj doteraz mestá využívali výnimky,“ hovorí Moňok. Bioodpad nemusia zbierať ani na odľahlých kopaniciach či, naopak, v historických centrách miest.

kompostery
Domáce kompostéry, v strede susedská nádoba na kompostovanie na sídlisku v Žiline. Foto – kompost.sk a kompostuje.me

V Bratislave a v Košiciach ďalej spaľujte

Spaľovňa ako v Bratislave je na Slovensku už len v Košiciach. Tieto dve mestá si práve vďaka tomu, že nevozia odpad na skládky, ale spália ho, vylobovali významnú výnimku. Na rozdiel od ostatných miest nemusia špeciálne zbierať kuchynský odpad, teda bioodpad z domácností, ako sú zvyšky zeleniny a ovocia. Ďalej ho môžu hádzať do zmesového odpadu a posielať do spaľovní.

„Lepšie by bolo, keby tento odpad končil v bioplynových staniciach alebo na kompost, to by bolo šetrnejšie k prírode,“ hovorí Moňok z mimovládky Priatelia Zeme.

Zbierať v Bratislave a v Košiciach budú musieť len odpad zo záhrad – každý rodinný dom dostane hnedú nádobu na odpad, ktorú vyvezú raz za dva týždne, alebo kompostovací zásobník, ktorý si dá do záhrady.

 

V Bratislave teraz robia Priatelia Zeme štyri pilotné projekty – na sídlisku aj v záhradkárskej oblasti – a robia aj prieskum, aby ľudia povedali, či chcú kontajnery, alebo kompostoviská. „Lepšie by boli kompostovacie zásobníky, za zber by totiž ľudia museli platiť,“ hovorí Moňok z Priateľov Zeme.

Dôležité je naučiť ľudí, čo do týchto hnedých kontajnerov majú hádzať. Vôbec tam nepatrí akýkoľvek živočíšny odpad, takže ani kosti a ani kože či zvyšky jedál s mäsom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Papier po vytriedení. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď všetko musia platiť výrobcovia

Celú zmenu v separovaní odpadov zaplatia výrobcovia odpadov. Nahlas sa však nesťažujú, skôr uznávajú, že doteraz boli vo výhode. A nehovoria ani o tom, či sa to odrazí na cenách ich výrobkov.

„Naše recyklačné poplatky sú suverénne najnižšie v okolitých krajinách, tak či tak zber museli platiť obce. Pri päťnásobnom náraste dobehneme okolité krajiny, napríklad Česko,“ vraví Michal Sebíň zo združenia Natur-Pack.

V odpadoch proti sebe stoja najmä dve veľké združenia – Envi-Pak, za ktorým sú najväčšie firmy ako Coca-Cola, Nestlé či Orange, a Natur-Pack, založený menšími firmami, ako sú Ryba Košice či slovenské minerálky, za ktorými je aj skupina okolo významného podnikateľa Jána Sabola.

Tieto organizácie v posledných mesiacoch obchádzali mestá a snažili sa ich získať na svoju stranu, každé mesto má zmluvu s jednou organizáciou. Výrobcovia obalov musia na odpad poslať vopred určenú sumu, a tak potrebovali podpísať zmluvu s dostatkom miest a obcí. O najväčšie mestá sa pobili práve Envi-Pak a Natur-Pack, išlo o milióny eur.

Na výber partnera sme sa pýtali všetkých krajských miest. Ani jedno neurobilo riadnu súťaž – vysvetľujú, že predsa mestá nezaplatia nič, ale naopak, dostanú peniaze.

V Bratislave napríklad zasadla komisia zložená z odborníkov magistrátu a ľudí z mestskej odpadovej firmy OLO.

Úloha organizácií výrobcov je zaplatiť celý proces separovania a nákup nových kontajnerov, veľké investície napríklad do nových triediacich liniek si musia mestá platiť samy.

Nový systém má niekoľko slabých miest. Napríklad – čím viac budú mestá separovať, tým viac budú musieť organizácie výrobcov odpadov platiť. Prečo by výrobcovia obalov mali bojovať za viac separovania, keď ich to bude stáť viac?

„Jediná motivácia sú zákonom stanovené ciele. Do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu,“ uznáva Sebíň z Natur-Packu. „Štát povinnosť preniesol na nás. V tom roku budeme musieť zabezpečiť štandard, aby každý obyvateľ mal prístup ku kontajnerom.“

Spor o Bratislavu

Sporne výber dopadol v Bratislave, kde si vybrali Natur-Pack. V týchto dňoch podpíše s mestom zmluvu, podľa ktorej by mal za rok zaplatiť náklady za separovaný zber odhadom v hodnote 3,8 milióna eur.

Konkurenčný Envi-Pak pritom ponúkal vyše päť miliónov a sľuboval napríklad aj pridávanie kontajnerov na separovaný odpad či nové podzemné kontajnery.

Vedenie mesta aj Natur-Pack vysvetľujú, že v skutočnosti pri výbere nešlo o sumu, pretože združenie musí napokon preplatiť všetky náklady, aj keby bola suma vyššia ako plánovaných 3,8 milióna.

„Nevieme, aké si zástupcovia hlavného mesta zvolili výberové kritériá, na základe ktorých zvíťazila naša spoločnosť. V skutočnosti však nešlo o rokovanie o peniazoch. Spolupráca nie je nastavená na vyššej ponuke. Organizácie musia zaplatiť mestu reálne náklady na triedený zber,“ hovorí Sebíň z Natur-Packu.

Aj vedenie mesta vysvetľuje, že organizácia musí preplatiť celý triedený zber, aj keby suma vyskočila vyššie, aj na 10 miliónov eur za rok.

Natur-Pack uspel aj v Košiciach a v Prešove, Envi-Pak napríklad v Trnave, v Nitre či v iných krajských mestách a vo väčšine okresných miest, spolu má 1 550 miest a obcí, čo je najviac zo všetkých. Okrem peňazí na triedenie odpadu sľubujú organizácie aj to, že budú vzdelávať deti a šíriť osvetu. Natur-Pack je napríklad aj generálnym partnerom festivalu Ekotopfilm.

Ako v Bratislave separujú plasty

  • do žltých kontajnerov patria všetky plasty z domácnosti a plechovky na nápoje
  • smetiarske autá ich dovezú do triedičky pri spaľovni
  • bager najskôr lyžicou prehrabe veľkú kopu plastov, vyhodia z nej to, čo tam nepatrí

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • vytriedia aj veľké fólie, ktoré by sa mohli zaseknúť v triedičke
  • na linku tak ide zhruba očistený plastový odpad
  • zamestnanci triedičky ručne vytrieďujú PET fľaše a obaly z drogérie a domácej chémie

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • zvyšok ide do spaľovne
  • fľaše roztriedené podľa farieb postupne idú po páse do lisu, ten vyrába stlačené kvádre ťažké asi 300 kg

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • z jedného lisu za sebou vychádzajú modré, zelené aj farebné kvádre z obalov drogérie a hneď potom aj z fólií a z papiera

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • tieto kvádre potom kupujú recyklátori, ktorí z plastu vyrábajú napríklad flísové bundy či ďalšie obaly
  • papier berú na recykláciu papierne

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Gastrolístky sú dráma do poslednej chvíle: chyba u Krajniaka firmy so stravnými lístkami takmer vrátila do hry

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobrovoľnosť gastrolístkov mohla nečakane zablokovať drobná zmena v novele Zákonníka práce, poslanci preto návrh zmenili. Krajniakovo ministerstvo odmieta vysvetliť, kto urobil chybu, ktorá znova nahrávala stravenkovým firmám. Novelu schvaľujú poslanci na tejto parlamentnej schôdzi.

Slovenské paradajky reťazcom chutia, chcú ich pohltiť vlastnými značkami

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Značky slovenských rajčín chcú vraj reťazce vytlačiť z regálov na úkor vlastných – privátnych. Tvrdí to Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska. Domáci pestovatelia investovali do skleníkov, nových odrôd a budovania svojho mena desiatky miliónov eur.

Minúta po minúte

Najväčší spoločný projekt výroby batérií financovaný 12 štátmi EÚ vrátane Slovenska získal súhlas Európskej komisie. Dospela k záveru, že verejné investície v objeme 2,9 miliardy eur neporušujú pravidlá pre štátnu podporu firiem.

Oznámila to podpredsedníčka EK pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Do projektu, ktorý má znížiť závislosť Európy od dovozu z Číny, sa zapoja desiatky podnikov vrátane Tesly, BMW či Fiat Chrysler.

V snahe o ekologicky šetrnejší priemysel a dopravu sa Komisia v roku 2017 rozhodla podporiť spájanie štátov a súkromných firiem pri veľkovýrobe batérií pod hlavičkou Európskej batériovej aliancie. V čase rýchlo rastúceho dopytu po článkoch do elektromobilov či ďalších strojov poháňaných elektrinou sa následne 12 krajín vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska či Slovenska dohodlo na spoločnom podniku.

Jeho cieľom je prilákať až 9 miliárd eur súkromných investícií. Podmienkou úspešného rozbehu projektu bolo, že ho schváli Komisia, ktorá zisťovala, či projekt nepoškodí konkurenčné prostredie. (čtk)

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa budú prerozdeľovať po novom. Poslanci tiež schválili vytvorenie novej skupiny obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu. Použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Návrh novely, ktorá má byť účinná od 15. marca, súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od Nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ odôvodnili predkladatelia v návrhu novely.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva životného prostredia malo zlepšiť nakladanie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Kazdu (SaS), ktorým sa rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Podľa návrhu bude Environmentálny fond povinný písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra. (tasr)

Vláda bude môcť upustiť od ukladania daňových sankcií za podmienok a v rozsahu, v akom určí vo svojom nariadení. Vyplýva to z novely zákona o správe daní, ktorú parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Rezort financií v materiáli skonštatoval, že návrh zákona sa vypracováva nadväzne na zhoršujúcu sa situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou. Zhoršujúcou sa situáciou okolo pandémie odôvodnil aj naliehavosť prijatia návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie parlamentu navrhuje na ochranu hospodárskych záujmov SR. (tasr)

Súčasťou nadlimitných zákaziek verejného obstarávania osobných a nákladných áut či autobusov má byť povinný podiel ekologických vozidiel. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý posunuli poslanci do druhého čítania.

Táto povinnosť sa má od augusta týkať aj lízingu, splátkového predaja, prenájmov, niektorých služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave či služieb, ktoré sa vykonávajú s pomocou vozidla.

Podiel obstarávaných nízkoemisných alebo bezemisných osobných vozidiel, mikrobusov a nákladných áut do 3,5 tony by v päťročnom referenčnom období do konca roka 2025 mal byť 22 %. U ostatných nákladných automobilov budú musieť obstarávatelia a verejní obstarávatelia zabezpečiť 8-percentný podiel týchto vozidiel, no od roku 2026 a tiež v treťom referenčnom období od roku 2031 do roku 2035 to už bude o percento viac.

Významný nárast povinného podielu ekologických vozidiel čaká v prípade schválenia návrhu zákona obstarávateľov a verejných obstarávateľov u autobusov a trolejbusov, a to z 34 % od augusta 2021 do konca roka 2025 na 48 % od roku 2026.

Za ekologické vozidlo v kategóriách osobné vozidlo, mikrobus alebo nákladné vozidlo do 3,5 tony návrh zákona do konca roka 2025 považuje také, ktoré má emisný limit oxidu uhličitého (CO2) vo výške 50 gramov na kilometer. Od roku 2026 bude v týchto kategóriách za ekologické považované vozidlo s nulovými emisiami CO2.

Nákladné automobily nad 3,5 tony a autobusy budú považované za ekologické, ak budú napríklad využívať elektrickú energiu, prípadne alternatívne palivá ako vodík, syntetické a parafinické palivo, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG), skvapalnený ropný plyn (LPG) či biopalivo. (tasr)

ZSSK od stredy obmedzí dopravu na tratiach Trnava – Bratislava a Trnava – Kúty, pozastaví na nich 33 osobných vlakov. Zdôvodnila to poklesom vyťaženia vlakov a počtu cestujúcich, ale aj chorobnosťou a karanténou vlakového personálu.

Ako bude obmedzenie vyzerať

Trnava – Bratislava

  • Na traťovom úseku Trnava – Bratislava-Nové Mesto nebude premávať 27 osobných vlakov.
  • V rámci prímestskej dopravy ostane zabezpečený 1-hodinový takt, v čase dopravnej špičky bude 30-minútový takt vlakov pri kombinácii vlakov Os a REX.
  • V úseku Pezinok – Bratislava zostane v čase dopravnej špičky zachovaný 20-minútový interval.

Trnava – Kúty

  • Na traťovom úseku Trnava – Kúty bude zavedený grafikon v režime ako počas sobôt a dní pracovného pokoja.
  • Počas celého dňa bude zabezpečené železničné spojenie v 2-hodinovom takte, alternatívou spojenia v čase rannej dopravnej špičky bude prímestská autobusová doprava.
  • Obmedzenie sa dotkne 6 vlakov.

ZSSK tvrdí, že musela pristúpiť k ďalšiemu obmedzovaniu prímestskej dopravy predovšetkým z dôvodu zvýšenej chorobnosti a karantény prevádzkových zamestnancov ZSSK na pozícii rušňovodič po skríningovom testovaní, aktuálnej vyťaženosti vlakov ZSSK, ako aj platiaceho lockdownu.

ZSSK najskôr obmedzila dopravu 28 osobných vlakov na linke Senec – Bratislava-Petržalka, pričom obmedzenie malo trvať od 12. do 24. januára. Pre pretrvávajúcu zhoršenú pandemickú situáciu a lockdown musí toto obmedzenie predĺžiť.

Obmedzenia dopravy na linke Senec – Bratislava-Petržalka ostávajú aj naďalej v platnosti do odvolania. Zároveň dochádza k obmedzeniu ďalšieho vlaku – vlak Os 4744 (Galanta 06.03 – Bratislava-Petržalka 07.09).

Aktuálne chýba ZSSK v rámci celého Slovenska 102 rušňovodičov a 91 vlakvedúcich. ZSSK tvrdí, že v súvislosti s vlakovým personálom je kritická situácia predovšetkým na západnom Slovensku.

Developerská skupina Atrios chce pri obci Záborské neďaleko Prešova postaviť výrobno-logistický areál, kde môže nájsť prácu 300 zamestnancov. Projekt by mal stáť 21 miliónov eur, využívať ho budú klienti hlavne zo strojárskeho či elektrotechnického priemyslu.

Vyplýva to z projektu, ktorý Atrios posunul povoľovacím úradom.

So začiatkom výstavby areálu developer ráta koncom tohto roka. Dokončený má byť v lete budúceho roka. Plocha celého areálu dosiahne deväť hektárov.

Atrios pôsobí na trhu skoro dve desiatky rokov. Zameriava sa na výstavbu priemyselných areálov, ale stavia aj kancelárie, nákupné centrá i rezidenčné projekty. Pôsobí na Slovensku a v Česku.

Do práce sa podľa údajov od spoločnosti Google premiestňuje v porovnaní so začiatkom minulého roka o tretinu menej osôb. Podľa Inštitútu finančnej politiky to naznačuje, že aj výkon slovenskej ekonomiky pravdepodobne spomalí a medziročne môže byť nižší.

„Prepad však nebude výrazný, keďže časť ekonomiky sa prispôsobila na prácu z domu, čo síce znižuje mobilitu, ale nie aktivitu,“ uviedol inštitút vo svojom pravidelnom monitore.

Navyše, spotreba elektriny a aj počet najazdených kilometrov nákladnou dopravou sa po poklese v úvode roka v poslednom týždni stabilizovali. „Agregátny výkon ekonomiky tak výrazne ovplyvnený nie je.“

Štátna spoločnosť InvEast SK sa zlúči s MH Invest II. InvEast mala riadiť bývalý strategický priemyselný park Haniska, ​úlohou MH Invest II je príprava strategického parku na východe Slovenska.

Maďarsko chce obmedziť právomoci veľkých internetových spoločností. Ministerka spravodlivosti Judit Vargová povedala, že na jar predložia zákon, ktorým chcú dosiahnuť, aby sociálne siete nemohli svojvoľne narábať s príspevkami či účtami svojich používateľov. (tasr)

Chemko Strážske musí okamžite prestať vypúšťať odpadové vody do odkaliska Poša, prikázala Slovenská inšpekcia životného prostredia. Rieši incident so zhoršením kvality vôd v potoku Kyjov, ktorý bol 23. januára pokrytý hustou bielou penou a v ktorého okolí sa šíril zápach po chemikáliách.

Po incidente bola odvolaná riaditeľka košických inšpektorov.

Kyjovský potok je napájaný aj vodami z odkaliska Poša. Inšpektori zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) zistili, že sa do odkaliska vypúšťajú odpadové vody z areálu Chemko Strážske. Upozornil ich na to starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.

Za prítomnosti polície boli odobraté vzorky z potoka Kyjov a z objektu bagrovacej stanice v areáli Chemko Strážske. Práve stadiaľ sú odpadové vody prečerpávané do odkaliska Poša. Penenie vôd v tom čase pozorovali aj v bagrovacej stanici; prevádzkovateľom stanice aj odkaliska Poša je spoločnosť TP 2, s. r. o.

Dva dni po incidente prišla na bagrovaciu stanicu urobiť inšpekciu v teréne pracovná skupina, ktorej sa zúčastnil aj generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo. V tom čase bolo prečerpávanie odpadových vôd do odkaliska už zastavené pre údajnú technickú poruchu. Aj tak však mala voda z odtoku čistiarne vôd výrazný zápach po „fenoloch“, jasnú zemitú farbu a penila.

Momentálne SIŽP čaká na výsledky rozborov vôd z odkaliska, čistiarne a potoka Kyjov. V prípade dokázania zavinenia hrozí znečisťovateľovi pokuta do výšky 165-tisíc eur podľa zákona o vodách. Ak by však boli porušené aj ďalšie zákony, môže sa trest vyšplhať až do výšky milión eur.

Prevádzkovateľ bagroviska a odkaliska musí do 30 dní predložiť aj monitoring podzemných vôd. Vypúšťanie odpadových vôd do odkaliska je zastavené.

Odvolali riaditeľku košických inšpektorov

V súvislosti s prípadom odvolal riaditeľ SIŽP šéfku košického inšpektorátu životného prostredia Angeliku Theinerovú. „Boli preukázané viaceré pochybenia. Niektorí inšpektori neuplatňovali všetky zákonné možnosti a právomoci, ktoré by smerovali k účinnej ochrane zdravia a životného prostredia,“ uviedol.

Aby sa minimalizovalo ovplyvňovanie práce inšpekcie, boli riešením incidentu na odkalisku Poša poverené dve inšpektorky, ktoré nie sú z tamojšieho inšpektorátu. Jedna je z Bratislavy a druhá zo Žiliny.

Foto - SIŽP
Foto – SIŽP

Nemecký automobilový trh tento rok môže vzrásť o 8 %, nedosiahne však úroveň spred krízy, odhaduje odvetvové združenie VDA. Ak sa podarí dostať pandémiu pod kontrolu, predaj vozidiel by sa mohol pomaly spamätať v druhej polovici roka.

Podľa prognózy VDA by sa tento rok mohlo v Nemecku predať 3,15 milióna áut. Vlani automobilky dodali na trh 2,9 milióna vozidiel a v roku 2019 to bolo 3,6 milióna kusov.

Automobilové odvetvie ťažko zasiahlo uzavretie salónov v snahe obmedziť šírenie koronavírusu. Oživenie v súčasnosti brzdí nedostatok polovodičov, pre ktorý automobilky uzatvárajú montážne linky. Podľa analytikov budú problémy s čipmi trvať pol roka.

VDA očakáva, že predaj nových osobných áut v Európe tento rok stúpne o 12 % na 13,4 milióna. V Spojených štátoch by mohol pridať 9 %. Úroveň pred pandémiou by mal prekonať čínsky trh, na ktorom VDA odhaduje medziročný rast odbytu o 8 % na 21,4 milióna vozidiel. (čtk, automobilwoche)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať