Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nová doba. Bio už bude aj odpad, triediť musia všetci a zaplatia nám to Coca-Cola a IKEA

odpad-web

Na úvod jedna urbánna legenda: Smetiarske auto príde k žltému kontajneru na plasty a vysype ho do korby k bežným zmiešaným odpadkom. Pozorovateľ smetiarov sleduje, idú rovno do spaľovne. Načo potom ten odpad triedime, keď to aj tak všetko zmiešajú a spália?

Občas sa takáto situácia možno udeje, ale nie preto, že by to celé bola jedna veľká kamufláž. Skôr preto, že ľudia v skutočnosti neseparujú. Do kontajnera s plastom hodia aj mŕtvu mačku. Alebo do papiera vysypú bežný komunálny odpad. Ak je tam takýchto vriec viac, stovky kíl vyseparovaného odpadu sú v tom momente znehodnotené a patria naozaj na skládku alebo do spaľovne.

Slovensko čaká čoskoro veľká zmena v triedení odpadu. Celé separovanie majú od prvého júla tohto roka platiť výrobcovia obalov, teda potravín, elektroniky či drogérie ako Coca-Cola, Henkel či Podravka.

Udejú sa v zásade dve podstatné veci: po prvé, od prvého júla má triediť odpad už každé mesto a aj tie najmenšie dediny, aj tie, ktoré na to doteraz nemali peniaze. A po druhé, od 1. januára 2017 musia všade začať zbierať aj bioodpad. To už nie za peniaze výrobcov, ale miest a obcí a poplatky od ľudí.

Video: Stále neviete, čo patrí do plastov a čo do papiera? Tu je jednoduchý návod (platí najmä pre Bratislavu, inde sú aj kontajnery na tetrapaky či na kovy)
autorka: Martina Pažitková

Tetrapaky a mnoho plastov aj tak spália

Do roku 2020 máme na Slovensku separovať polovicu všetkého odpadu z domácností, teraz je napríklad v Bratislave tento podiel pod 30 percentami.

Linka na triedenie odpadov je pri bratislavskej spaľovni na okraji mesta za Slovnaftom. Autá tam vozia tony plastov a papiera zo žltých a modrých kontajnerov, z lisu potom celý deň vychádzajú asi 300-kilogramové baly zviazané drôtom, ktoré mestská odpadová firma OLO posúva ďalej. Z plastov vyrábajú opäť plastové flaše na nápoje či na drogériu, ale aj flísové bundy.

Ani zďaleka takto nezhodnocujú všetky plasty. Muži pri triediacej linke vyberajú číre, zelené a farebné PET flaše, fólie či hliníkové plechovky a hádžu ich do oddelených jám. Zvyšok odpadu zo žltých kontajnerov a napríklad aj tetrapaky po páse putujú nedotknuté do spaľovne. Ide o veľkú časť plastového odpadu, nemajú ho komu posunúť.

Podobné je to s papierom, papierne nechcú už raz recyklované obaly na vajíčka či šúľky toaletného papiera (pokojne ich teda hádžte do bežného, zmiešaného odpadu).

Kovový odpad ako konzervy má ísť tiež rovno do zmiešaného odpadu. Po tom, ako prejdú spaľovňou, zvyšky kovov ešte z popola vytiahnu pomocou magnetov a využijú ich.

Bratislavčania stále netriedia odpad poriadne. Napríklad asi desať percent obsahu žltých kontajnerov je zmes iných odpadkov. Najčistejšie bývajú kontajnery so sklom, kam zväčša ľudia cez malé otvory vhadzujú len fľaše. Tie tam pokojne môžu ísť aj s vrchnákmi a zátkami.

Odborníci na separovanie, naopak, chvália Dubnicu, kde triedia okrem bežných druhov odpadu aj kovy, tetrapakové obaly, textil, či dokonca aj kuchynský odpad zo základnej a materskej školy.

Triediaca linka pri bratislavskej spaľovni. Foto N - Tomáš Benedikovič
Triediaca linka pri bratislavskej spaľovni. Veľká časť plastov zo žltých kontajnerov ide do spaľovne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nový kontajner bude hnedý

Pre mestá a dediny nový systém prinesie veľký príjem, v Bratislave to je zhruba štyri milióny eur ročne, viac ako milión ročne v Košiciach. 

Nebude to však znamenať, že by ľudia menej platili za vyvážanie odpadu, alebo že bude automaticky viac kontajnerov na separovaný odpad. Limity totiž rastú postupne a v mnohých mestách ich nateraz spĺňajú. V malých mestách a v dedinách, kde doteraz nerobili nič, rozdelia ľuďom farebné smetné nádoby. Vo väčších mestách sa toho najbližší rok-dva veľa nezmení, skôr budú častejšie vyvážať staré smetiaky.

Načo sa teda systém mení?

„Jediná skutočná motivácia separovať by bola, keby to každý pocítil na svojej peňaženke. Keby ten, čo triedi, platil menej. Momentálne však takýto systém na väčšine územia Slovenska nefunguje,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Packu, jednej z najväčších organizácií výrobcov obalov.

Za odpad však v skutočnosti menej platiť nebudeme zrejme ani neskôr. Sebíň vysvetľuje, že mestá dostanú peniaze navyše, no dostali zároveň mnoho nových povinností. Jednou z hlavných je, že musia začať triediť aj biologický odpad. Teda okrem Bratislavy a Košíc.

Abfallcontainer verschiedene Farben
Čierna: zmesový odpad, hnedá: bio, červená: kovy (málokde na Slovensku), modrá: papier, zelená: sklo, žltá: plasty. Obrázok – Fotolia

Prvé kompostárne na vlastnú päsť

Na Slovensku bioodpad stále zbierať nevieme, nerobí to takmer nikto a končí v kopách na skládkach spolu s nepretriedenými plastmi či iným zmiešaným odpadom.

V Žiline to na vlastnú päsť začal robiť študent Michal Vavrík, ktorý si založil združenie kompostuj.me. Na sídlisku osadil kompostér, zohnal si peniaze z grantu a susedom rozdal rozložiteľné vrecká na odpad.

„Od začiatku s prvými domácnosťami nebol žiaden problém, komunikoval som s každou domácnosťou osobne. Po zime som prestal zamykať poklop kompostéra zámkom na kód a osvedčilo sa to. Začali sa pridávať ďalší,“ hovorí Vavrík. Kompostáreň na sídlisku berie ako taký malý výskum popri škole.

Ako budú triediť bioodpad v celom meste, na žilinskom magistráte zatiaľ povedať nevedia.  Ani ostatné krajské mestá netušia, čo so zeleným odpadom. Zbierať ho majú od prvého januára 2017.

Študent ich predbehol na jednom sídlisku, dáva však návod pre celé Slovensko. „Je to vcelku jednoduché,“ hovorí Vavrík. „Domácnosti separujú svoje bioodpady a tie potom vyhodia do kompostéra. Kompostér má tri komory, z ktorých jedna slúži ako sklad a dve na zber bioodpadov a dozrievanie kompostu. Jedna sa naplní, a kým dozrie do kompostu, zatiaľ sa plní druhá. A tak dookola.“

Kompost chodí pravidelne kontrolovať, vyberá z neho veľké kusy.

Vo väčšom triedi bioodpad po Slovensku mimovládka Priatelia Zeme. Presvedčili napríklad Starú Turú a tam ho triedia vo všetkých rodinných domoch aj v bytovkách, pilotné projekty majú aj v Partizánskom či v Lietavskej Lúčke.

V čiernych kontajneroch so zmiešaným odpadom je podľa rozborov z roku 2013 asi 37,5 percenta bioodpadu, hovorí Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme. Európske smernice hovoria o tom, že výrazne viac tohto odpadu máme namiesto na skládky spracúvať na kompost.

Na to majú slúžiť nové hnedé kontajnery na kuchynský odpad a aj na odpad zo zelene. Ďalšou možnosťou je, že mestá dajú obyvateľom kompostovacie nádoby, ktoré si dajú do záhrad.

Mestá zatiaľ nevedia, kam by bioodpad vyvážali. Napríklad v Bratislave môže byť v hre aj nové veľké mestské kompostovisko. 

Aj v prípade bioodpadu sú výnimky. Nemusia ho separovať, ak je zber príliš drahý a stál by domácnosť viac ako 20 eur. „Práve toho sa obávame, aj doteraz mestá využívali výnimky,“ hovorí Moňok. Bioodpad nemusia zbierať ani na odľahlých kopaniciach či, naopak, v historických centrách miest.

kompostery
Domáce kompostéry, v strede susedská nádoba na kompostovanie na sídlisku v Žiline. Foto – kompost.sk a kompostuje.me

V Bratislave a v Košiciach ďalej spaľujte

Spaľovňa ako v Bratislave je na Slovensku už len v Košiciach. Tieto dve mestá si práve vďaka tomu, že nevozia odpad na skládky, ale spália ho, vylobovali významnú výnimku. Na rozdiel od ostatných miest nemusia špeciálne zbierať kuchynský odpad, teda bioodpad z domácností, ako sú zvyšky zeleniny a ovocia. Ďalej ho môžu hádzať do zmesového odpadu a posielať do spaľovní.

„Lepšie by bolo, keby tento odpad končil v bioplynových staniciach alebo na kompost, to by bolo šetrnejšie k prírode,“ hovorí Moňok z mimovládky Priatelia Zeme.

Zbierať v Bratislave a v Košiciach budú musieť len odpad zo záhrad – každý rodinný dom dostane hnedú nádobu na odpad, ktorú vyvezú raz za dva týždne, alebo kompostovací zásobník, ktorý si dá do záhrady.

 

V Bratislave teraz robia Priatelia Zeme štyri pilotné projekty – na sídlisku aj v záhradkárskej oblasti – a robia aj prieskum, aby ľudia povedali, či chcú kontajnery, alebo kompostoviská. „Lepšie by boli kompostovacie zásobníky, za zber by totiž ľudia museli platiť,“ hovorí Moňok z Priateľov Zeme.

Dôležité je naučiť ľudí, čo do týchto hnedých kontajnerov majú hádzať. Vôbec tam nepatrí akýkoľvek živočíšny odpad, takže ani kosti a ani kože či zvyšky jedál s mäsom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Papier po vytriedení. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď všetko musia platiť výrobcovia

Celú zmenu v separovaní odpadov zaplatia výrobcovia odpadov. Nahlas sa však nesťažujú, skôr uznávajú, že doteraz boli vo výhode. A nehovoria ani o tom, či sa to odrazí na cenách ich výrobkov.

„Naše recyklačné poplatky sú suverénne najnižšie v okolitých krajinách, tak či tak zber museli platiť obce. Pri päťnásobnom náraste dobehneme okolité krajiny, napríklad Česko,“ vraví Michal Sebíň zo združenia Natur-Pack.

V odpadoch proti sebe stoja najmä dve veľké združenia – Envi-Pak, za ktorým sú najväčšie firmy ako Coca-Cola, Nestlé či Orange, a Natur-Pack, založený menšími firmami, ako sú Ryba Košice či slovenské minerálky, za ktorými je aj skupina okolo významného podnikateľa Jána Sabola.

Tieto organizácie v posledných mesiacoch obchádzali mestá a snažili sa ich získať na svoju stranu, každé mesto má zmluvu s jednou organizáciou. Výrobcovia obalov musia na odpad poslať vopred určenú sumu, a tak potrebovali podpísať zmluvu s dostatkom miest a obcí. O najväčšie mestá sa pobili práve Envi-Pak a Natur-Pack, išlo o milióny eur.

Na výber partnera sme sa pýtali všetkých krajských miest. Ani jedno neurobilo riadnu súťaž – vysvetľujú, že predsa mestá nezaplatia nič, ale naopak, dostanú peniaze.

V Bratislave napríklad zasadla komisia zložená z odborníkov magistrátu a ľudí z mestskej odpadovej firmy OLO.

Úloha organizácií výrobcov je zaplatiť celý proces separovania a nákup nových kontajnerov, veľké investície napríklad do nových triediacich liniek si musia mestá platiť samy.

Nový systém má niekoľko slabých miest. Napríklad – čím viac budú mestá separovať, tým viac budú musieť organizácie výrobcov odpadov platiť. Prečo by výrobcovia obalov mali bojovať za viac separovania, keď ich to bude stáť viac?

„Jediná motivácia sú zákonom stanovené ciele. Do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu,“ uznáva Sebíň z Natur-Packu. „Štát povinnosť preniesol na nás. V tom roku budeme musieť zabezpečiť štandard, aby každý obyvateľ mal prístup ku kontajnerom.“

Spor o Bratislavu

Sporne výber dopadol v Bratislave, kde si vybrali Natur-Pack. V týchto dňoch podpíše s mestom zmluvu, podľa ktorej by mal za rok zaplatiť náklady za separovaný zber odhadom v hodnote 3,8 milióna eur.

Konkurenčný Envi-Pak pritom ponúkal vyše päť miliónov a sľuboval napríklad aj pridávanie kontajnerov na separovaný odpad či nové podzemné kontajnery.

Vedenie mesta aj Natur-Pack vysvetľujú, že v skutočnosti pri výbere nešlo o sumu, pretože združenie musí napokon preplatiť všetky náklady, aj keby bola suma vyššia ako plánovaných 3,8 milióna.

„Nevieme, aké si zástupcovia hlavného mesta zvolili výberové kritériá, na základe ktorých zvíťazila naša spoločnosť. V skutočnosti však nešlo o rokovanie o peniazoch. Spolupráca nie je nastavená na vyššej ponuke. Organizácie musia zaplatiť mestu reálne náklady na triedený zber,“ hovorí Sebíň z Natur-Packu.

Aj vedenie mesta vysvetľuje, že organizácia musí preplatiť celý triedený zber, aj keby suma vyskočila vyššie, aj na 10 miliónov eur za rok.

Natur-Pack uspel aj v Košiciach a v Prešove, Envi-Pak napríklad v Trnave, v Nitre či v iných krajských mestách a vo väčšine okresných miest, spolu má 1 550 miest a obcí, čo je najviac zo všetkých. Okrem peňazí na triedenie odpadu sľubujú organizácie aj to, že budú vzdelávať deti a šíriť osvetu. Natur-Pack je napríklad aj generálnym partnerom festivalu Ekotopfilm.

Ako v Bratislave separujú plasty

  • do žltých kontajnerov patria všetky plasty z domácnosti a plechovky na nápoje
  • smetiarske autá ich dovezú do triedičky pri spaľovni
  • bager najskôr lyžicou prehrabe veľkú kopu plastov, vyhodia z nej to, čo tam nepatrí

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • vytriedia aj veľké fólie, ktoré by sa mohli zaseknúť v triedičke
  • na linku tak ide zhruba očistený plastový odpad
  • zamestnanci triedičky ručne vytrieďujú PET fľaše a obaly z drogérie a domácej chémie

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • zvyšok ide do spaľovne
  • fľaše roztriedené podľa farieb postupne idú po páse do lisu, ten vyrába stlačené kvádre ťažké asi 300 kg

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • z jedného lisu za sebou vychádzajú modré, zelené aj farebné kvádre z obalov drogérie a hneď potom aj z fólií a z papiera

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič
  • tieto kvádre potom kupujú recyklátori, ktorí z plastu vyrábajú napríklad flísové bundy či ďalšie obaly
  • papier berú na recykláciu papierne

    Foto N - Tomáš Benedikovič
    Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Ekonomický expert Sme rodina Štefan Hollý si myslí, že hlavný problém Slovenska je investične poddimenzovaný štát. “ Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur,“ hovorí.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Minúta po minúte

Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)

Zdieľať

Frankfurt plánuje projekt podzemnej železničnej stanice s tunelom pre rýchlovlaky, ktoré majú odľahčiť najdôležitejší železničný uzol Nemecka. Vláda chce nechať vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti z hľadiska nákladov a následkov pre diaľkovú železničnú dopravu. 

Štátny tajomník ministerstva Enak Ferlemann uviedol, že s predložením hotovej štúdie sa počíta na jar 2021, niekoľko kilometrov dlhý tunel a podzemná stanica majú byť dokončené najskôr v roku 2035 alebo 2036. Ministerstvo odhaduje náklady na 3,56 miliardy eur.

Koncept predpokladá výstavbu nového tunela pre diaľkové vlaky, ktorý bude viesť popod nadzemnú stanicu v smere východ – západ. Podzemná stanica by mala mať štyri koľaje. Štúdia má zistiť, či tento projekt je vôbec realizovateľný.

Súčasná stanica je pre rýchlovlaky nevhodná, pretože vlaky musia po zastavení meniť smer.

Frankfurtská stanica je natoľko dôležitá, že akékoľvek omeškanie na nej rozbije cestovný poriadok v celom Nemecku. Podľa Deutsche Bahn totiž až dve tretiny všetkých diaľkových vlakov prechádzajú práve frankfurtskou stanicou. (tasr)

Zdieľať

Nemecký minister financií povedal, že nemecké banky by nemali zaviesť záporné úrokové sadzby na vklady drobných sporiteľov. Vyjadrenie Olafa Scholza nasledovalo krátko po tom, ako ECB stlačila depozitnú úrokovú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória.

Do septembrového zasadnutia ECB bola depozitná sadzba na úrovni –0,40 %, vo štvrtok však Rada guvernérov rozhodla o jej znížení na úroveň –0,50 %.

Nemecké banky už dlhšie dávajú najavo nespokojnosť s politikou ECB v tomto smere. Tá má podľa nich podiel na ich klesajúcich ziskoch.

„Povedal som jasne predstaviteľom bánk, že záporné úrokové sadzby pre milióny sporiteľov by boli veľmi zlý nápad,“ uviedol Scholz pre denník Bild. „Som presvedčený, že všetkým by nám malo záležať na tom, aby sa voči sporiteľom postupovalo férovo,“ dodal. (reuters, čtk)

Zdieľať

USA pravdepodobne čoskoro uvalia nové clá na tovar z EÚ pre dlhotrvajúci spor o subvencovanie výroby lietadiel. Uviedla to eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. EÚ podľa nej v takomto prípade odpovie novými clami na americký tovar.

Spojené štáty a Európska únia sa od roku 2004 u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Boeing a Airbus.

U oboch strán sa zistilo, že v rozpore s pravidlami WTO svojich výrobcov lietadiel finančne podporovali, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Podľa zdrojov agentúry Reuters, oboznámených s touto kauzou, už WTO schválila žiadosť USA o súhlas s uvalením ciel na niektoré európske tovary. Koncom septembra by WTO mala oznámiť, aký veľký rozsah toto opatrenie bude mať.

WTO v súčasnosti tiež posudzuje plány EÚ na clá na americký tovar, rozhodnutie sa očakáva na prelome rokov. (dpa, reuters, čtk)

Zdieľať

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z 9-miliardovej pôžičky od MMF. Táto časť pôžičky má splatnosť do roku 2021, Grécko dúfa, že vďaka predčasnému splateniu ušetrí na úrokoch ročne 70 miliónov eur. (čtk)

Zdieľať

Americké strategické rezervy sú pripravené, no možno úplne postačí, že sú v zálohe

Predpovede vývoja ropného trhu po útoku na Saudi Aramco:

  • Len veľmi výrazná odstávka v rozsahu až dvoch mesiacov by si vyžiadala rozsiahlejšie siahnutie na strategické ropné rezervy Spojených štátov amerických.
  • V takom prípade by sa cena ropy mohla vyšplhať na hranicu 80 USD za barel, predpovedajú ekonómovia spoločnosti Goldman Sachs.
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Zdieľať

Spoločnosť Brose vytvorí v Prievidzi ďalších 400 pracovných miest. Investícia do tretej výrobnej haly sa bude pohybovať na úrovni 50 miliónov eur. Spoločnosť aktuálne zamestnáva okolo 850 ľudí. (tasr)

Zdieľať

Matador investuje do projektu InoBat, zaoberajúceho sa výskumom, vývojom a výrobou batérií. Tento krok pomôže posunúť vpred celý európsky sektor elektromobility. Zámerom je vybudovanie výskumného a vývojového centra vrátane výrobnej linky na Slovensku.

Spoločnosť vstúpila do strategického partnerstva v súvislosti s výstavbou výrobnej linky na batérie s výkonom 100 megawatthodín (MWh). Tá sa má začať už v prvej polovici roka 2020. Do konca roka 2021 má poskytnúť vlastné licencované riešenie pre autobatérie.

Celková investícia do vývoja spolu s nákladmi na výstavbu výrobnej linky by mala dosiahnuť 100 miliónov eur.

Matador bude pomáhať spoločnosti InoBat Auto počas obdobia výstavby, a to prostredníctvom zapojenia svojich inžinierskych a riadiacich tímov. Tie navrhujú najmodernejšie automatizované linky pre významných hráčov automobilového priemyslu. Aby projekt zohrával ešte silnejšiu strategickú úlohu, počíta sa s následným rozšírením výrobnej kapacity na 10 GWh, ktorá umožní hromadnú sériovú výrobu batérií.

„Desiatky rokov skúseností Matadora v automobilovom priemysle poskytnú spoločnosti InoBat Auto patentovaný prístup k vývojovému know-how pre našu plánovanú výrobnú linku, ako aj prístup k popredným výrobcom automobilov. Spolu s Matadorom a so spoločnosťou Wildcat, ktorá je naším technologickým partnerom v USA, InoBat Auto dopomôže európskemu trhu k nezávislosti na batériách z krajín mimo EÚ. Rovnako tak prispeje aj k transformácii slovenskej ekonomiky z čisto výrobnej na znalostnú,“ uviedol Marián Boček, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti InoBat.

Projekt InoBat Auto bol prvýkrát predstavený v júli tohto roka ako spoločné úsilie spoločností InoBat a Wildcat Discovery Technologies.

Súčasťou projektu je výrobná linka. Počíta sa s nepretržitým vývojom vlastných batérií v úzkej kooperácii s výrobcami elektrických vozidiel. (tasr)

Zdieľať

Volkswagen zaplatí 127 miliónov austrálskych dolárov (78,75 milióna eur) za urovnanie súdnych sporov s tisíckami tamojších klientov v súvislosti s emisným škandálom jeho dieselových modelov.

Nemecká automobilka zaplatí každému z majiteľov dotknutých dieselových vozidiel značky Volkswagen, Audi a Škoda zhruba 1400 dolárov.

„Je to významný krok k úplnému vyriešeniu súdnych sporov v Austrálii,“ uviedol hovorca spoločnosti.

VW v rámci urovnania sporu zaplatí aj právne trovy žalobcov. (tasr)

Zdieľať

Nemecko chce zaviesť limit pre budúci rozpočet európskeho bloku na roky 2021 – 2027 na úrovni 1 % jeho HDP. Tento limit je nižší ako 1,11 % HDP celej EÚ, ktorý navrhuje Európska komisia.

Štáty EÚ sa pripravujú na boj o rozpočet, ktorý sa bude schvaľovať na budúci rok. V pondelok sa v Bruseli zídu ministri financií EÚ, aby prediskutovali túto otázku.

Diplomatické zdroje uviedli, že Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do spoločných pokladníc bloku, v pondelok predloží ministrom svoj návrh.

Ministri budú diskutovať aj o tom, či bude financovanie bloku podmienené zachovaním jeho hodnôt vrátane právneho štátu. Tento plán súvisí najmä s Poľskom a Maďarskom. (tasr)