Len vojna Putinovi zabezpečí osobnú bezpečnosť, vraví ruský ekonóm a vysvetľuje, či Rusov čaká hlad

Ruský ekonóm Igor Lipsic nie je príliš veľký optimista a nemá rád úvahy, ktoré nie sú podložené číslami či dátami. Na svet sa pozerá veľmi pragmaticky.

Expert na postsocialistickú ekonomiku, ktorý emigroval z Ruska a momentálne žije v Litve, neverí tomu, že sa ruská vojna na Ukrajine rýchlo skončí, hoci podľa neho Rusov opäť čakajú rady pred obchodmi a potravinové lístky. Problémom je podľa neho aj to, že Rusi nemajú okrem ropy čo exportovať a sami nemajú peniaze na to, aby niečo vyvíjali.

Často hovoríte o „únave“ ruskej ekonomiky. Čo presne tým myslíte? Blíži sa definitívny koniec, krach, smrť, alebo je, naopak, možné oživenie?

Keď sa ekonomika prehodí na vojenskú výhybku, žije ešte istý čas zo zásob, ktoré si urobila v čase mieru. Ale po troch rokoch sú tieto rezervy obvykle vyčerpané a ekonomika začína pociťovať veľké ťažkosti.

Platí to aj v prípade súčasného Ruska?

Áno. Ten prvotný impulz umožňujúci rast, ktorý dostala vďaka vojenským zákazkám, a teda prosperujúcemu zbrojárskemu priemyslu, už nefunguje.

Z rozpočtu do ekonomiky dlho prelievali dosť veľké peniaze, aby plynulo prešli do vojnového ťaženia. Civilný sektor síce prešľapoval na mieste, ale zbrojári sa rozbehli. Ekonomika ako celok vďaka tomu rástla.

To sa už skončilo?

To platilo do polovice minulého roka. Potom sa však ekonomika unavila a už nie je schopná fungovať vo vojenskom tempe ako na začiatku. Vojenská výroba sa prestala zvyšovať a civilná sa začala znižovať. Dostali sme sa zhruba do stavu stagnácie.

Tento stav potrvá, ako je to v Rusku obvyklé, dva roky, päť rokov, desať?

Nie. Teraz nie až tak dlho.

Takú situáciu, ktorú v Rusku nazývame „zastoj“, sme zažili napríklad od roku 2012 ďalších desať rokov. Tempo rastu ekonomiky bolo vtedy 1 až 1,5 percenta.

Ešte z dávnejších čias sme poznali „brežnevský zastoj“. Teraz máme už druhý „putinský zastoj“.

Áno, ekonomika môže