Ako banka HSBC pomáhala klientom k daňovým únikom (otázky a odpovede)

O čom je škandál týkajúci sa banky HSBC?

Volajú to aj Swiss leaks. V roku 2007 ukradol zamestnanec švajčiarskej banky HSBC Herve Falciani zoznam tajných účtov klientov banky. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a dokumenty poskytol francúzskej vláde. Vtedajšou ministerkou financií krajiny bola Christine Lagardeová, súčasná šéfka Medzinárodného menového fondu, podľa ktorej sa zoznam aj volá. Tá ho potom poslala vládam viacerých krajín, aby prešetrili možné daňové úniky.

Dokument posunul aj novinárom z francúzskeho Le Monde. Tí na ňom robili spolu s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov a ďalšími novinármi celkovo zo 45 krajín. Svoju správu uverejnili v nedeľu.

Čo nové zistili?

Novinári preskúmali zoznam, na ktorom boli účty 106-tisíc klientov z 203 krajín, medzi nimi aj klientov zo Slovenska. Týkali sa najmä rokov 2005 až 2007 a v celkovej hodnote bolo na nich uložených 118 miliárd eur. Z dokumentov zistili, že banky aktívne pomáhali vyhýbať sa plateniu daní klientov a dovoľovali im ukrývať na ich účtoch príjmy.

Takisto poskytovali svoje služby ľuďom blízkym diktátorom z Egypta, Tuniska či zo Sýrie, rovnako aj osobám napojeným na pašovanie zbraní či obchod s krvavými diamantmi v Afrike. Účty tu mali aj politici z Británie, Ukrajiny, Ruska, Lichtenštajnska, Rumunska, Mexika či z Indie.

Ako pomáhala banka vyhýbať sa daniam?

Nešlo len o akési ,,trpenie“ podozrivých peňazí na účtoch banky. ,,Banka opakovane uisťovala klientov, že neodtajní detaily účtu predstaviteľom štátu, dokonca ani keď dôkaz bude naznačovať, že účty využívajú na daňové úniky. Zamestnanci banky preberali s klientmi opatrenia, ktoré by im pomohli vyhnúť sa plateniu daní doma,“ napísalo konzorcium.

Na stránke tiež ukázalo infografiku spôsobov, ako klientom mohli pomáhať. Napríklad namiesto mena klienta mohli použiť pri účte spoločnosť v daňovom raji či iba číslo. Poštu pre klienta mu mohli posielať priamo domov na súkromnú adresu alebo mu ju ukladať v banke.

Klient si po peniaze mohol chodiť osobne do Švajčiarska, kde mu ich vyplatili v hotovosti. Dokonca mu dávali použité bankovky, alebo bankovky v rôznych sériách, aby sa ťažšie vystopovali.

,,HSBC bola komplicom v jasných daňových únikoch a porušovala zákon,“ povedal pre New York Times Crawford Spende, profesor na britskej univerzite vo Warwicku.

Ako zareagovala banka?

HSBC je druhou najväčšou bankou na svete. Vznikla v roku 1865 v Hongkongu, sídlo má v Londýne. Momentálne má pobočky v 80 krajinách sveta.

Banka odpovedala priamo novinárom, hovorili, že táto prax je minulosťou. ,,V minulosti švajčiarske súkromné banky operovali úplne iným spôsobom ako dnes. V niektorých prípadoch využili výhody bankového tajomstva, aby podržali nepriznané účty. V posledných rokoch sme však prijali významné kroky a zaviedli reformy,“ odpovedala banka.

Aká bola reakcia vlád?

V pondelok, deň po zverejnení správy, úrady vo viacerých krajinách sľubovali vyšetrenie možných daňových únikov občanov štátu. V Belgicku sudca zvažuje, či vydá medzinárodný zatykač na riaditeľov švajčiarskej divízie banky.

V Dánsku podľa Guardianu bude vláda skúmať mená dánskych občanov, ktorí sa objavili na zozname. Vyšetrovať škandál chcú politici vo Švajčiarsku, v Spojených štátoch sa zasa vplyvný senátor pýta, čo urobila americká vláda po tom, čo dostala zoznam.

Britský premiér David Cameron v roku 2011 v skúmaných rokoch vymenoval šéfa HSBC  Stephena Greena za ministra pre obchod a za lorda. Labouristi kritizujú vládu, že v tom čase už o zozname vedela.