Muňko kupuje pre Sociálnu poisťovňu IT za 70 miliónov, Pellegrini sa pýta, či to schválil Kaliňák
Vicepremiér Pellegrini svojmu straníckemu kolegovi Muňkovi odkazuje, že chce vidieť štúdiu a potvrdenie, že mu zámer schválil minister Kaliňák.
Časy veľkých vládnych IT megaprojektov s nejasným zadaním, a preto veľkým rizikom predraženia a nezdaru sa neskončili. Sociálna poisťovňa práve skončila tender na IT systém za 71 miliónov eur. To je aj na pomery slovenskej vlády veľký kontrakt, všetky eurofondové projekty na informatizáciu majú dokopy 800 miliónov.
Poisťovňa vyhlásila tender ešte v roku 2013, víťaza oznámila až koncom marca tohto roku. Vyhral Gratex, zákazka má byť na sedem rokov.
Nie je jasné, čo sa dialo so zákazkou tri roky a prečo je IT systém taký drahý.
Sociálna poisťovňa má byť navyše súčasťou veľkého projektu UNITAS, ktorý zastrešuje ministerstvo financií.
Nie je jasné ani to, či poisťovňa obstaráva aj hardvér. Už by tak robiť nemala, lebo ho môže prevádzkovať na datacentre ministerstva financií.
Štúdia k projektu nie je nikde zverejnená, navyše je podozrenie, že je tri roky stará.
Pred troma rokmi a aj teraz šéfuje poisťovni Dušan Muňko zo Smeru. Poisťovni šéfoval aj za prvej Ficovej vlády, ale Radičovej vláda ho odvolala s oficiálnym vysvetlením, že si podľa nej neplnil dobre pracovné povinnosti a vyčítala mu aj predražené nákupy IT technológií.
Ústavný súd dal za pravdu Muňkovi, a tak sa do poisťovne vrátil.
Muňko vysvetlenie k 70-miliónovej IT zákazke zatiaľ neposkytol, tlačové oddelenie ho prisľúbilo na budúci týždeň.
Čo presne objednali?
Podľa centrálneho registra poisťovňa zmluvu s víťazom tendra ešte nepodpísala.
Z opisu zákazky nie je jasné, ako má IT systém za 70 miliónov zjednodušiť život občanom alebo úradníkom poisťovne.
V predmete zákazky sa píše, že má zelektronizovať procesy sociálneho poistenia a že to má byť súčasťou e-governmentu. Argumentuje sa, že poisťovňa má 5 000 zamestnancov, 4,5 milióna poistencov, že spracováva 80-tisíc žiadostí o rôzne dávky mesačne a zhruba 600-tisíc podkladov tiež mesačne. V opise zákazky je aj prísľub, že IT systém zabezpečí menej administratívy, rýchlejšiu komunikáciu, keď sa zmení životná situácia klienta, chce s ním komunikovať elektronicky a všetko sa bude robiť načas. Ale ako presne, nie je zrejmé.
Zákazka sa mala platiť z eurofondov z programového obdobia, ktoré sa už však skončilo. Nie je jasné, či poisťovňa môže dostať na zákazku peniaze z nových eurofondov, no a jej vedenie by sa malo pripraviť aj na prísnejší meter.
Pellegrini sa pýta
Muňkova sólo akcia ukáže aj to, akú silu má nový vicepremiér Peter Pellegrini, ktorý má informatizáciu zastrešovať a momentálne skladá svoj nový tím.
„O tomto projekte nemáme žiadne konkrétne informácie, podpredseda vlády Peter Pellegrini s ním nebol oboznámený. Po vzniku nového úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu požiadame Sociálnu poisťovňu o štúdiu realizovateľnosti a reformný zámer, schválený ministerstvom vnútra, na posúdenie a odsúhlasenie,“ uviedla Pellegriniho hovorkyňa Monika Hucáková.
Pellegrini sa pýta na schválenie reformného zámeru Kaliňákovými ľuďmi, pretože ministerstvo vnútra je riadiacim orgánom pre operačný program efektívna verejná správa a má schvaľovať návrhy úradníkov na zmeny postupov vo verejnej správe.
Muňkov projekt by však mal zaujímať aj ministra financií. Sociálna poisťovňa obstaráva veľký vlastný IT systém, hoci má byť zapojená do projektu UNITAS, ktorý má na starosti ministerstvo financií. Projekt vedený Františkom Imreczem na finančnej správe má zjednotiť výber odvodov, ale mešká a nie je jasné, kedy bude dokončený. Na UNITAS sa pritom už minulo veľa peňazí, vlani napríklad 119 miliónov eur, s ktorými sa v rozpočtových plánoch nerátalo.
Ministerstvo financií na otázku, či sa Sociálnej poisťovne pýtalo, prečo chce robiť IT projekt za 70 miliónov a načo to robí, keď je tu UNITAS, neodpovedalo.
Zase sa opakujú staré chyby
Ďalšej vládnej megazákazke sa čudujú aj IT odborníci z iniciatívy Slovensko.digital. „Je to opakujúci sa problém – ďalší obrovský projekt, pri ktorom chýba IT štúdia,“ hovorí Ján Hargaš.
Jasné napríklad nie je ani to, či je projekt poisťovne v súlade so zámermi architektonickej kancelárie, ktorá sa má z ministerstva financií presunúť pod Pellegriniho úrad. Ani na túto otázku ministerstvo financií neodpovedalo.
Stromček nevedel dobre vysvetliť IT systém výstavby
Dva veľké IT projekty ministerstva dopravy spolu za viac ako 90 miliónov eur (bez DPH) kritizovala najprv partia ľudí z tretieho sektora. A vo štvrtok sa na ne pýtali aj poslanci hospodárskeho parlamentného výboru. Teda hlavne tí opoziční.
Ide zhruba o toto: Informačný systém výstavby má zjednodušiť stavebné konanie. Ak by to fungovalo dobre, človek by si sadol za počítač a rýchlo by zistil, v akej fáze stavebného konania sa nachádza, čo má ešte dodať, aké sú termíny, kedy sa to ukončí a pod., a stavebné konanie by netrvalo dlho. Ale aké procesy má IT systém elektronizovať podľa ministerstva dopravy? Koľko stála analýza KPMG a prečo je utajená? Prečo sa cena zákazky nafúkla? A podľa čoho sa určila cena Atlasu pasívnej infraštruktúry, ktorý by mal zachytiť všetky inžinierske siete?
Ako to teda bolo
Oba informačné systémy začal obstarávať Ján Počiatek a má ich dokončiť jeho nástupca – minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Nový minister poslal pred poslancov hospodárskeho výboru Viktora Stromčeka, štátneho tajomníka, ktorý bol na ministerstve dopravy aj za Počiatka. Jeho vysvetlenie však opozičných poslancov celkom nepresvedčilo.
Stromček vysvetľoval, že systém začali budovať podľa plánovanej zmeny stavebného zákona, ktorá sa však nakoniec stopla. Odhadovaná cena zákazky bola v roku 2009 okolo 10 miliónov eur. Cena potom narástla. Povedal tiež, že sieť KPMG spracovala 3600-stranovú analýzu. Analýza stála 1,5 milióna. Cena zákazky potom narástla. Stromček ďalej hovoril, že v cene 44,7 milióna sú už aj náklady na údržbu. Analýzu tretiemu sektoru nesprístupnili preto, lebo nepodpísali dohodu o mlčanlivosti. Dôvod? Majú byť v nej aj state, ktoré by mohol niekto zneužiť na hackerský úrok.
Opozičný poslanec Jozef Rajtár z SaS Stromčekovi pripomenul uznesenie vlády z roku 2011 – utajovanie analýzy je zneužívaná praktika. Stromček teda súhlasil s tým, že keď sa dokončí verejné obstarávanie, analýzu zverejnia, no niektoré state vyčiernia.
Stromček dostával aj ďalšie otázky, lebo jeho odpovede sa opozičným poslancom nezdali jasné. Hovorili mu, že rozpráva marketingovo, on im odpovedal, že sa nenechá strhnúť ich rétorikou.
Všetkých nepresvedčil
Keď už si Stromček nevedel rady, pomohol si aj Sulíkom, šéfom SaS: „Sulík mi hovoril, že máme elektronizovať procesy v stavebných povoleniach.“ Alebo: „Musíme niekde začať, vráťme sa k stavebnému zákonu a vylepšime ho, aby to fungovalo lepšie.“
„Zákon môže zmeniť úplne architektúru, bude na to dodávateľ pripravený?“ pýtal sa Eduard Heger z OĽaNO-NOVA. Stromček odpovedal, že zmene zákona sa systém prispôsobí. A že celú kostru systému nenavrhovalo iba ministerstvo, ale veľa inštitúcií, vrátane združenia miest a obcí.
Ako sa nastavila začiatočná cena pri Atlase pasívnej infraštruktúry, nechal Stromček vysvetliť prítomného zástupcu KPMG. Zdôraznil, že sa urobil odhad prácnosti – počet človekohodín násobený predpokladanou cenou. Konkrétnejší nebol.
Nakoniec poslanci výboru prijali uznesenie, že tento bod programu prerokovali, a Stromček zopakoval prísľub, že zverejnia na konci obstarávania štúdiu KPMG s vyčiernenými časťami.
Rajtár po výbore povedal, že proces elektronizácie stavebného konania nie je vôbec jasný, aj zadanie opisuje procesy iba útržkovite. „Je to chaos.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
