Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Armáde ponúkli vozidlá Pandur známe z Výbohovej aféry. Len im dali nové meno

Skupina MSM ponúka armáde vozidlo označené ako Corsac 8 x 8. Uvezie šesť vojakov a trojčlennú posádku. Vyzbrojené je 30 mm kanónom a guľometom. Foto N – Vladimír Šimíček
Skupina MSM ponúka armáde vozidlo označené ako Corsac 8 x 8. Uvezie šesť vojakov a trojčlennú posádku. Vyzbrojené je 30 mm kanónom a guľometom. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď sa novinári na jeseň pýtali premiéra Roberta Fica na obrnené vozidlá Pandur, tváril sa, že nevie, o čom je reč. Okolo Pandurov, zavedených v českej armáde, vrcholila korupčná aféra, do ktorej sa zaplietol zbrojár a Ficov kamarát Miroslav Výboh.

Premiér dával najavo, že jeho vláda s Pandurmi nemala nikdy nič spoločné. „Čo má Slovensko s Pandurmi? Slovensko nikdy nechcelo kupovať nijaké Pandury. Mali sme tu pandúrov za Jánošíka, ale nie teraz,“ vtipkoval Fico.

Uplynulo niekoľko mesiacov a transportéry Pandur zamierili aj na Slovensko. Slovenskej armáde ich ponúka vplyvný český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý kúpil licenciu na ich výrobu.

Strnadovi obchodníci však už vozidlám nehovoria Pandur, ale Corsac. Pod týmto označením ich predviedli na nedávnom bratislavskom veľtrhu IDEB.

„Vo svete je bežné, že sa po zakúpení licencie zmení aj názov produktu,“ vysvetľuje Dana Fúziková, marketingová riaditeľka Strnadovej skupiny MSM Group.

Ponúkaný stroj síce vychádza priamo z konštrukcie Panduru, mal by však viaceré súčiastky zo Slovenska. „Nebude to identické vozidlo,“ dodala Fúziková.

Auto za 1,5 milióna

Pandur – alebo, ak chcete, Corsac – patrí medzi hlavných favoritov na prezbrojenie slovenskej armády. Tá jazdí na tridsať rokov starých vozidlách BVP, ktorým chýba dostatočná  odolnosť voči mínam alebo protitankovým strelám.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto - TASR
Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Jadro obrnených jednotiek musí jazdiť na bojových vozidlách pechoty (BVP), zdedených ešte z výzbroje Československej ľudovej armády. Foto – TASR

Slovenskí generáli ich chcú postupne nahradiť kolesovými vozidlami a medzi ne patria aj Pandury. „Modernizácia pozemných síl dnes patrí medzi hlavné priority,“ hovorí náčelník generálneho štábu Milan Maxim.

Vojaci by výhľadovo potrebovali až sto transportérov tejto kategórie. Cena za kus sa môže pohybovať okolo 1,5 milióna eur.

Spolu s tým by armáda chcela získať aj lacnejšie a ľahšie štvorkolesové obrnené vozidlá. „Prezbrojenie chceme začať ľahkými štvorkolesovými i ťažkými osemkolesovými vozidlami,“ dodal Maxim.

Vyrobené na Slovensku

Strnadovi manažéri ponúkajú, že by výrobu transportérov preniesli na Slovensko. Montovať by sa mohli v halách štátnych opravovní VOP Trenčín, ktoré si český zbrojár prenajal na dvadsať rokov od druhej Ficovej vlády.

„V prípade objednávky zo strany ministerstva obrany bude výroba prebiehať výhradne na Slovensku, a to hlavne v prevádzke v Trenčíne,“ hovorí Fúziková.

Nepôjde, prirodzene, o výrobu celého vozidla – slovenský Pandur bude mať napríklad americký motor, či nemeckú prevodovku.

Jaroslav Strnad (vľavo) je vplyvný český zbrojár, ktorý okrem Tatry ovláda aj spoločnosť Excalibur Army. Od Ficovej vlády si v uplynulých rokoch prenajal opravárenské podniky Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Strnad (vpravo) ovláda slovenskú skupinu MSM Group, ktorá zamestnáva viac než 1 100 ľudí. Druhá Ficova vláda mu prenajala armádne opravovne VOP Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič

Strnadova skupina zároveň sľubuje, že na vozidle bude aj množstvo slovenskej techniky. Výzbroj by napríklad mala zabezpečiť diaľkovo riadená zbraňová veža od firmy EVPÚ, popritom by vozidlo malo dostať  slovenskú klimatizáciu či informačné systémy.

„Na území Slovenska by sa vozidlá nielen vyrábali, ale prebiehal by tu aj vývoj špeciálnych verzií, či plný záručný a pozáručný servis,“ spresňuje Fúziková.

Reputačný problém

Pandury si však so sebou stále ťahajú jeden „politický problém“. Súvisí s Českom, ktoré má vo výzbroji viac než sto týchto vozidiel. Začiatkom februára  pražský súd rozhodol, že zavádzanie Pandurov do českej armády v roku 2007 sprevádzali žiadosti o úplatok.

Svedčili o nich bývalí manažéri rakúskej zbrojovky Steyr, ktorá vozidlá vyrábala. O províziu podľa nich požiadal bývalý poradca českého premiéra Marek Dalik, ktorého súd neprávoplatne odsúdil na päť rokov, ale aj Ficov kamarát, zbrojár Výboh.

„V rozhovore medzi štyrmi očami mi pán Výboh predniesol požiadavku platby 18 miliónov eur v troch splátkach,“ tvrdil bývalý šéf marketingu firmy Steyr, Lutz Kampmann.

Nákup transportérov Pandur sa stal jedným z najväčších korupčných škandálov v českej armáde. Snahy riešiť ich na Slovensku zatiaľ opozícii nevychádzajú. Foto - AČR
Vozidlo Pandur českej armády je vyzbrojené zbraňovou vežou izraelskej firmy Rafael…
Foto N - Tomáš Benedikovič
… slovenské vozidlo by sa volalo Corsac a nieslo by vežu vyrobenú dubnickou firmou EVPÚ. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hoci polícia napokon Výbohovu líniu odložila, pachuť z celej aféry zostala. To si zjavne uvedomujú aj ľudia okolo českého zbrojára Strnada a snažia sa vyhýbať používaniu názvov „Pandur“ a „Steyr“.

Na propagačných materiáloch oznamujú, že vozidlo nepochádza z dielne rakúskej zbrojovky Steyr, ale americkej skupiny General Dynamics, ktorá je vlastníkom Steyru, a pri Výbohovej kauze sa toľko nespomínala.

Názov Corsac zase obchodníci odvodili od drobnej líšky zo Strednej Ázie. Marketingovým cieľom firmy je vytvoriť „tradíciu pre modernizáciu vojenskej techniky na Slovensku pomenovaním podľa psovitých šeliem“.

O slovo sa hlásia Turci

Pandur, resp. Corsac, nie je jediným vozidlom na trhu. Ešte pred rokom Fico osobne rokoval v Poľsku o nákupe poľských vozidiel Rosomak vyrábaných v licencii fínskej zbrojovky Patria.

Obchod s Poliakmi sa však zasekol. Jeho súčasťou mala byť aj dohoda, že slovenské štátne zbrojovky z Dubnice nad Váhom opravia poľské húfnice DANA. „Zbrojárstvo na Považí vďaka tomu opäť ožije,“ pochválilo sa ministerstvo obrany.

Favoritom Ficovej vlády je vozidlo Rosomak, ktorý vyrábajú Poliaci v licencii fínskej zbrojovky Patria. Foto - MO SR
Ešte pred rokom to vyzeralo, že Slovensko kúpi vozidlo Rosomak (pomenované ako Scipio), ktoré vyrábajú Poliaci v licencii fínskej zbrojovky Patria. Foto – MO SR

Poliaci sa však neskôr začali prikláňať k tomu, že si húfnice opravia sami, a pre Slovensko sa už obchod nezdal taký výhodný.

Poľské vozidlá by boli s Pandurom porovnateľné, v niektorých oblastiach dokonca lepšie. Spolu s trojčlennou posádkou môžu prepraviť až ôsmich vojakov, zatiaľ čo Pandury len šiestich.

„Rosomak má väčší vnútorný objem, vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur má výhodu v tom, že je ľahší,“ vypočítava vojenský publicista Vladimír Bednár.

V prípade vozidiel Rosomak sa však počítalo s tým, že by sa vozidlá vyrábali v Poľsku, čo by predpokladalo výrazne menšie zapojenie slovenského priemyslu – tunajšie firmy by dodali len zbraňovú vežu a niektoré komponenty.

Výstava obrannej techniky IDEB na výstavisku Incheba v Bratislave.
Vozidlo Pandur / Corsac má v bojovej verzii s vežovou stanicou kapacitu len na prepravu šiestich vojakov a troch členov posádky. Ako jeho výhodu MSM vyzdvihuje, že oproti poľskému Rosomaku je vozidlo nižšie, čo znižuje pravdepodobnosť zásahu nepriateľom. Foto N – Vladimír Šimíček

Medzičasom sa na scéne objavil tretí, trochu prekvapivý hráč: turecká zbrojovka FNSS, v ktorej má podiel britsko-americká skupina BAE Systems. Na nedávnom bratislavskom veľtrhu IDEB tiež predviedla svoje vozidlá.

Ako konkurenta Panduru postavila transportér Pars v osemkolesovej verzii. Podľa zdrojov Denníka N ponúkajú Turci, podobne ako český zbrojár Strnad, presun aspoň časti výroby na Slovensko.

„V takejto situácii by bolo najférovejšie riešenie medzinárodný tender, v ktorom by si ministerstvo mohlo vyberať z viacerých ponúk. Jedným z kritérií môže byť zapojenie slovenského priemyslu,“ hovorí analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

PARS_8x8_012
Nečakaným uchádzačom o zákazku slovenskej armády je turecké vozidlo Pars, ktoré vyrába zbrojovka FNSS blízko Ankary. Môže byť vyzbrojené kanónom kalibru 25 alebo 30 mm, uvezie osem vojakov a trojčlennú posádku. Foto – FNSS

Ako bude ministerstvo postupovať, zatiaľ nie je známe, jeho úradníci ponúkli iba svoju obvyklú odpoveď. „Pri modernizácii budeme postupovať transparentne, podľa platných zákonov a v zmysle priorít, ktoré vyplynú z aktualizovaných strategických dokumentov,“ odpovedala bez ďalších podrobností hovorkyňa Danka Capáková.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať