Denník NElektromobilmi už jazdí takmer celá krajina. Ako Nórsko presvedčilo ľudí, aby sa vzdali spaľovacích motorov

Washington PostWashington Post
19Komentáre
Dovezené elektromobily v prístave Drammen. Foto - Salwan Georges/Washington Post
Dovezené elektromobily v prístave Drammen. Foto – Salwan Georges/Washington Post

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Píše Karla Adam, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Ešte pred niekoľkými rokmi tu na elektromobiloch nejazdil takmer nikto. V odľahlom regióne severne od polárneho kruhu, kde je počet sobov vyšší ako počet ľudí, môžu cesty v zime zasypať lavíny a slnečné svetlo mizne na celé týždne, naberá strach z úspešného príchodu do plánovaného cieľa úplne nový význam.

Pre úzkosť, ktorú vodiči zažívajú pri pohľade na ukazovateľ zostávajúceho dojazdu v mrazivých teplotách, vzniklo v nórčine dokonca nové slovo rekkevideangst, vo voľnom preklade dojazdová úzkosť.

V súčasnosti sú však takmer všetky nové predané vozidlá v Nórsku elektrické. Platí to dokonca aj vo Finnmarku, najsevernejšom regióne najsevernejšej európskej krajiny.

„Nórsko je nepravdepodobným miestom pre revolúciu v doprave,“ uznáva Christina Bu, riaditeľka Nórskej asociácie elektrických vozidiel.

V predajni Škoda v Alte, najväčšom meste Finnmarku, predajca Orjan Dragland žasol nad premenou – pred piatimi rokmi malo každé auto vystavené v showroome spaľovací motor, a teraz sú v inventári samé elektromobily.

V roku 2024 bolo takmer 90 percent nových osobných automobilov predaných v Nórsku plne elektrických. Minulý mesiac tvorili elektromobily 97 percent z celkového predaja.

Pre porovnanie: v USA tvorili elektromobily 8 percent predaja nových automobilov, v eurozóne 13 percent a v Číne 27 percent.

„Čo sa v Nórsku stalo?“ pýta sa Dragland. „Stala sa vláda.“

Nórsko má jeden z najambicióznejších klimatických cieľov na svete. Do roku 2030 sa chce stať uhlíkovo neutrálnym a dôležitou súčasťou tohto cieľa je zníženie emisií z cestnej dopravy.

Aj keď snaha o používanie elektrických vozidiel sčasti odráža citlivosť ľudí na zelené témy, skutočným hnacím motorom je pravdepodobne ekonomický aspekt: veľkorysé vládne stimuly, prinajmenšom nepriamo podporené ziskami krajiny z predaja fosílnych palív, znížili náklady na vlastníctvo a prevádzku elektromobilu.

„Jazda na ňom je veľmi lacná,“ vraví 43-ročný Ailo Haetta. Keď s nami hovoril, práve viezol svoju sestru a jej nového manžela na svadbu, čo vysvetľovalo jeho tradičný sámsky odev a nálepku „Just Married“ na elektrickom Volkswagene.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Hostia prichádzajúci na svadbu v tradičných sámskych odevoch. Foto – Salwan Georges/Washington Post

Cenovo dostupnejšie elektromobily pomohli urýchliť ďalšie aspekty nórskeho úsilia o dekarbonizáciu dopravy. Súkromné subjekty boli ochotnejšie podstúpiť riziko inštalácie nabíjacích staníc. A keďže tie čoskoro pokrývali celú krajinu, Nóri sa začali pri jazdách v elektromobiloch cítiť istejšie.

„Nórska skúsenosť je skutočne o budovaní dôvery,“ tvrdí vedec zaoberajúci sa výskumom dopravy Simen Rostad Saether.

Dostupnejšia voľba

Trvalo 25 rokov, kým sa Nórsko dostalo tak ďaleko. Vláda začala propagovať elektromobily začiatkom 90. rokov s nádejou, že sa jej podarí vybudovať domáci priemysel elektrických vozidiel a zároveň znížiť emisie uhlíka.

Nórskym výrobcom sa to síce nepodarilo a štát dnes všetky elektromobily dováža, no nórski vodiči ochotne kupujú elektromobily podporené vládnymi stimulmi.

Najdôležitejšie je, že vláda

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk