Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf odborárov chválil Kiu. Že im poslala 100-tisíc, si nechal pre seba

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborárskym predákom neposielal peniaze len Samsung, svoj príspevok v roku 2011 venovala aj žilinská automobilka.

Emil Machyna, šéf vplyvného Odborového zväzu KOVO, sa zvyčajne neobáva ísť do stretu s veľkými firmami. Pokiaľ hrozia prepúšťaním alebo nútia robotníkov pracovať v drsnejších podmienkach, rád zamestnancov verejne podporí.

Občas však Machyna firmy aj pochváli. V lete 2010 sa v novinách zastal žilinskej automobilky Kia a jej subdodávateľa, spoločnosti Mobis. „V žilinskej Kii aj spoločnosti Mobis sme sa napríklad vedeli dohodnúť na založení odborov,“ povedal vtedy Machyna.

Odborár si však už neskôr nechal pre seba, že Kia aj Mobis poslali jeho Odborovému zväzu KOVO nemalé financie. Podľa neverejnej správy o hospodárení zväzu za rok 2011, ktorú má Denník N k dispozícii, venovali obe kórejské firmy „príspevok na činnosť“ vo výške 109-tisíc eur. „Príspevok je ako z našej strany, tak zo strany spoločnosti Mobis platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ uvádza v spoločnom stanovisku hovorca Kie Jozef Bačé.

Táto doposiaľ neznáma transakcia je len ďalším príbehom pri rozkrývaní financovania najdôležitejšieho odborárskeho zväzu. Denník N už minulý týždeň popísal, že OZ KOVO prijal podobnú čiastku od kórejskej firmy Samsung, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Tá v roku 2013 odborárom poslala 156-tisíc.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Dokumenty navyše ukázali, že o niečo menšiu čiastku poslal Samsung aj v roku 2011. „Je to ukážkový stret záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ hovorí napríklad bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS).

Príspevok na kanceláriu

Zatiaľ čo Samsung i Machyna sa rozhodli k vzájomným vzťahom mlčať, automobilka Kia okomentovala príspevok aspoň všeobecne. Podla hovorcu Jozef Bačého ide o financie určené na „pôsobenie zástupcov zamestnancov v spoločnosti“. „Tento príspevok je platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ zopakoval Bačé.

Otvorenejší je šéf podnikových odborov automobilky Kia Miroslav Chládek.

Podľa neho si Kia touto cestou okrem iného zabezpečuje, že odborári budú sídliť mimo areálu fabriky, aby mali horší prístup k robotníkom. „Kia má veľký problém s tým, aby sme mali kanceláriu priamo v závode,“ rozpráva Chládek.

Časť príspevku pre OZ KOVO konkrétne poslúži na zaplatenie kancelárie v Dome odborov v širšom centre Žiliny, ktorá je od samotnej fabriky vzdialená niekoľko kilometrov. „Kia hovorí, že nemá vhodné priestory vo svojom areáli, preto nám hradia kanceláriu v meste,“ približuje Chládek.

Zákon to podľa Chládka umožňuje. „Radšej obetujú peniaze na platbu priestorov, aby som nebol tak na očiach. Dlhodobo sa to snažíme zmeniť,“ dodáva.

Jeho slová potvrdzuje i spomínaná správa o hospodárení OZ KOVO. Podľa nej spoločnosti Kia a Mobis v roku 2011 najprv poslali čiastku 109-tisíc bratislavskej centrále. Tá následne vyčlenila 14-tisíc eur, ktoré spätne dostali podnikoví odborári v Kii. „Tieto peniaze pokrývajú napríklad prevádzku kancelárie i môj plat,“ dodáva Chládek.

Ďalších 1400 eur získali odborári z partnerskej firmy Mobis. Zvyšok zostal v rozpočte OZ KOVO.

Odcudzení odborári

Podľa Chládka je takéto financovanie zakotvené i vo formálnych zmluvách. „Viem, že je uzavretá dohoda medzi OZ KOVO a automobilkou Kia o sociálnom zmieri, ktorej súčasťou je i sponzorstvo,“ dodáva Chládek.

Kia sa k otázkam, z čoho vypočítala spomínaný príspevok, nevyjadrila. A nie je jasné ani to, či takéto platby prebiehali opakovane, podobne ako v prípade Samsungu – v správe OZ KOVO za rok 2013 už totiž Kia spomínaná nie je.

Takéto pomery pritom nie sú úplne typické. „Rozhodne nemôže byť v poriadku, ak odborári sídlia mimo firmy. Bežným zamestnancom sa tak odcudzujú a nemôžu s nimi dostatočne komunikovať,“ hovorí sociologička Monika Čambáliková zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo zaoberá odbormi.

Foto -TASR
Foto -TASR

 

Napríklad odborová organizácia bratislavského Volkswagenu sídli priamo v areáli automobilky a peniaze od firmy nedostáva. „Naša organizácia je financovaná len a výlučne z príspevkov našich členov – odborárov,“ hovorí predseda organizácie Zoroslav Smolinský.

Dva kórejské príbehy

Denník N sa zameral na financovanie Odborového zväzu KOVO pre podozrenie, že vybrané firmy prostredníctvom príspevkov môžu kupovať náklonnosť odborárov.

Predovšetkým v prípade Samsungu, ktorý má fabriky vo Voderadoch a v Galante, unikali do médií anonymné sťažnosti tamojších robotníkov, že pracujú v nedôstojných podmienkach. Naproti tomu miestni odborári boli v týchto podozreniach dlhodobo pasívni.

Je však potrebné povedať, že situácia v automobilke Kia, ktorá patrí spolu so Samsungom medzi najdôležitejších slovenských exportérov, je výrazne odlišná.
Tamojší zamestnanci majú napríklad vyjednané kolektívne zmluvy, ktoré im zaručujú niektoré štandardy nad rámec bežného zákonníka práce.

Naproti tomu odbory v Kii sú pomerne aktívne. Podľa Chládka majú stovky členov, čo im vo fabrike, ktorá priamo zamestnáva 3800 ľudí, dáva istú silu. Pred dvoma rokmi, aby dosiahli svoje požiadavky, dokonca vyhlásili štrajkovú pohotovosť. „S odborármi sa pravidelne stretávame, poskytujeme im dohodnuté informácie a zároveň od nich prijímame návrhy na zlepšenie, ktoré podľa možností realizujeme,“ približuje hovorca automobilky Jozef Bačé.

Odbory síce nemajú sídlo vo fabrike, ale podľa hovorcu existuje niekoľko možností, ako môžu zamestnanci prípadné sťažnosti posielať ďalej. „Už od roku 2005 máme zavedený systém na spracovanie podnetov. Zamestnanci majú k dispozícii napríklad poradenské miestnosti, dokonca aj schránky na anonymné podnety,“ dodáva Bačé.

Šéf podnikových odborov Chládek je navyše pre svoju funkciu uvoľnený a môže sa naplno venovať odborárskej práci. To potvrdzuje aj on sám. „Áno, mám napríklad voľný prístup na pracoviská, lenže to som si musel sám vyboxovať,“ hovorí Chládek, ktorý odbory Kie vedie od roku 2009.

Napriek tomu však ani pomery v kórejskej automobilke nie sú idylické. Podľa Chládka napríklad vedenie firmy zvykne znižovať počty ľudí na montážnych linkách, čím je na zostávajúcich robotníkov vyvíjaný väčší tlak. „Prácu, ktorú predtým robilo napríklad 45 ľudí, teraz robí 40 ľudí. Chcú mať jednoducho viac muziky za menej peňazí,“ hovorí Chládek.

Týmito podnetmi sa už zaoberali aj inšpektoráty práce a momentálne ich riešia aj manažéri Kie. „Zaoberáme sa všetkými podozreniami a sťažnosťami, ktoré nám prezentujú odborári, a spolu s nimi individuálnymi sťažnosťami zamestnancov,“ ubezpečuje hovorca automobilky Bačé.

Prezieravý postup?

OZ KOVO funguje oficiálne ako občianske združenie, ktoré nemá povinnosť zverejňovať svoje financovanie. Čo predseda zväzu Emil Machyna aj využíva. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ tvrdí Machyna.

Na otázku, či má jeho centrála pravidlá, od koho môže prijať peniaze, už odpovedať nechcel.

Foto N-Daniel Vražda
Emil Machyna. Foto – TASR

Samotný fakt, že OZ KOVO dostáva financie od veľkých firiem, pritom nemusí byť a priori problém. „Zamestnávatelia a odbory nemusia vždy stáť proti sebe, ako sa to na Slovensku často prezentuje. Obe strany môžu mať spoločný záujem o svojich zamestnancov a môžu sa legitímne dohodnúť i na financovaní,“ hovorí sociologička Čambáliková.

Aj zákon, ktorý schválila Ficova vláda, ponúka možnosť, že firma bude priamo odborárom platiť, ak sa tí budú napríklad venovať odborárskej práci vo voľnom čase.
Podľa Čambálikovej je podstatné skôr to, na čo odborová centrála peniaze použije.

„OZ KOVO je jediný aktér, ktorý u nás dokáže dostať ľudí do ulíc. Pokiaľ by si financie nechával napríklad na organizovanie prípadných štrajkov, môže to byť celkom prezieravé,“ vysvetľuje.

Rozpočet OZ KOVO, ktorý napríklad v roku 2013 dosiahol výšku 1,8 milióna eur, dnes tvoia prevažne členské príspevky. Centrála z týchto peňazí financuje niekoľko svojich metodických centier, ktorých služby môžu využívať aj bežní odborári. „Nám poskytujú veľmi cennú pomoc, keď potrebujeme niečo vydiskutovať,“ hovorí napríklad šéf odborov v Kii Miroslav Chládek.

Lenže podrobnosti, na čo všetko OZ KOVO rozpočet využíva, neprezrádzajú ani neverejné správy o hospodárení. Z dokumentov je možné vyčítať len toľko, že napríklad v roku 2013 smerovala hlavná časť výdavkov na mzdy odborárov a príspevky miestnym organizáciám, odpisy majetku a na „ostatné služby“.

Dnes na DennikE.sk

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage

Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz
Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage. Nová stratégia značky Kia znamená pre žilinskú automobilku väčšiu pravdepodobnosť produkcie elektromobilu, hoci tento rok to ešte určite nebude.

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Minúta po minúte

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Veľa bánk v eurozóne podceňuje budúce straty z nesplácaných úverov, varuje člen Rady guvernérov ECB Jannis Stournaras. Problém bude podľa neho najmä s klientmi, ktorí v súčasnosti využívajú odklad splátok.

  • Ďalšia vlna pandémie a nové kolo reštriktívnych opatrení v celej Európe by mohli podľa guvernéra gréckej centrálnej banky viesť k dlhšej a hlbšej recesii spojenej s vlnou firemných bankrotov, rastom zlyhaných úverov a stratou pracovných miest, poznamenal.
  • Stournaras uviedol, že nízke úrokové sadzby spolu s pomalým hospodárskym oživením predstavujú pre európske banky veľkú výzvu „s jasnými dôsledkami na ich základnú ziskovosť a kapacitu generovať kapitál“.

Talianska vláda sa pokúsi požičať si ďalších 32 miliárd eur (zhruba 2 % HDP) na pomoc firmám, ktoré poškodili obmedzenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré kabinet vydal v noci z piatka na sobotu po skončení zasadnutia. Parlament musí túto novú pomoc schváliť, ale napriek politickej kríze, ktorá ohrozuje prežitie vlády, sa to považuje za formalitu.

Ako zle je na tom Taliansko:

  • Talianska centrálna banka v piatok vo štvrťročnej správe skonštatovala, že ekonomika sa na úroveň pred pandémiou nevráti pred rokom 2023.
  • Podľa odhadov banky by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) Talianska tento rok zvýšiť o 3,5 % po poklese o 9,2 % v roku 2020 a v roku 2023 očakáva jeho rast o 2,3 %.
  • Stav verejných financií Talianska, ktorý bol už pred pandémiou zlý, sa dramaticky zhoršil. Oficiálne údaje zo začiatku januára naznačujú, že v 3. štvrťroku 2020 sa rozpočtový deficit vyšplhal na 9,4 % HDP, čo bol strmý nárast z 2,2 % HDP v rovnakom období 2019.
  • Taliansko však patrí medzi hlavných príjemcov pomoci z obrovského fondu obnovy Európskej únie a očakáva pôžičky a granty v hodnote približne 220 miliárd eur. (tasr)

Premiér Matovič hovorí, že za čudné výsledky testovania v Harmanci môžu zlé testy. „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Hangzhou, ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = t. j. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ich dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4 600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Počet pozitívnych prípadov v druhom kole testovania v nitrianskom Jaguari a u jeho dodávateľov klesol o viac ako polovicu. Zo všetkých 4283 vykonaných testov vyšli testy pozitívne u 34 osôb.

To predstavuje 0,79 percenta, teda v porovnaní s minulým týždňom pokles o viac ako polovicu.

Samotná automobilka zaznamenala 12 osôb s pozitívnym výsledkom testu, teda 0,57 percenta zamestnancov, a dodávateľské firmy 22 osôb s pozitívnym výsledkom, teda 1,02 percenta.

V nitrianskom okrese prebieha druhé kolo testovania. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover začala testovať už vo štvrtok 14. januára a testovanie ukončila v piatok o 22:30. Celkovo sa ho zúčastnilo 4 283 zamestnancov Jaguar Land Rover Slovakia a dodávateľských firiem, ktoré vykonávajú činnosť priamo v areáli.

Služba WhatsApp o tri mesiace predĺžila používateľom lehotu, dokedy musia odsúhlasiť nové pravidlá na ochranu osobných údajov. Doteraz tak mali urobiť do 8. februára, v piatok firma uviedla, že im dá čas do 15. mája.

Naďalej platí, že ak používateľ nové pravidlá neodsúhlasí, nebude už môcť WhatsApp používať. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať