Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf odborárov chválil Kiu. Že im poslala 100-tisíc, si nechal pre seba

Foto - TASR
Foto – TASR

Emil Machyna, šéf vplyvného Odborového zväzu KOVO, sa zvyčajne neobáva ísť do stretu s veľkými firmami. Pokiaľ hrozia prepúšťaním alebo nútia robotníkov pracovať v drsnejších podmienkach, rád zamestnancov verejne podporí.

Občas však Machyna firmy aj pochváli. V lete 2010 sa v novinách zastal žilinskej automobilky Kia a jej subdodávateľa, spoločnosti Mobis. „V žilinskej Kii aj spoločnosti Mobis sme sa napríklad vedeli dohodnúť na založení odborov,“ povedal vtedy Machyna.

Odborár si však už neskôr nechal pre seba, že Kia aj Mobis poslali jeho Odborovému zväzu KOVO nemalé financie. Podľa neverejnej správy o hospodárení zväzu za rok 2011, ktorú má Denník N k dispozícii, venovali obe kórejské firmy „príspevok na činnosť“ vo výške 109-tisíc eur. „Príspevok je ako z našej strany, tak zo strany spoločnosti Mobis platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ uvádza v spoločnom stanovisku hovorca Kie Jozef Bačé.

Táto doposiaľ neznáma transakcia je len ďalším príbehom pri rozkrývaní financovania najdôležitejšieho odborárskeho zväzu. Denník N už minulý týždeň popísal, že OZ KOVO prijal podobnú čiastku od kórejskej firmy Samsung, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Tá v roku 2013 odborárom poslala 156-tisíc.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Dokumenty navyše ukázali, že o niečo menšiu čiastku poslal Samsung aj v roku 2011. „Je to ukážkový stret záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ hovorí napríklad bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS).

Príspevok na kanceláriu

Zatiaľ čo Samsung i Machyna sa rozhodli k vzájomným vzťahom mlčať, automobilka Kia okomentovala príspevok aspoň všeobecne. Podla hovorcu Jozef Bačého ide o financie určené na „pôsobenie zástupcov zamestnancov v spoločnosti“. „Tento príspevok je platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ zopakoval Bačé.

Otvorenejší je šéf podnikových odborov automobilky Kia Miroslav Chládek.

Podľa neho si Kia touto cestou okrem iného zabezpečuje, že odborári budú sídliť mimo areálu fabriky, aby mali horší prístup k robotníkom. „Kia má veľký problém s tým, aby sme mali kanceláriu priamo v závode,“ rozpráva Chládek.

Časť príspevku pre OZ KOVO konkrétne poslúži na zaplatenie kancelárie v Dome odborov v širšom centre Žiliny, ktorá je od samotnej fabriky vzdialená niekoľko kilometrov. „Kia hovorí, že nemá vhodné priestory vo svojom areáli, preto nám hradia kanceláriu v meste,“ približuje Chládek.

Zákon to podľa Chládka umožňuje. „Radšej obetujú peniaze na platbu priestorov, aby som nebol tak na očiach. Dlhodobo sa to snažíme zmeniť,“ dodáva.

Jeho slová potvrdzuje i spomínaná správa o hospodárení OZ KOVO. Podľa nej spoločnosti Kia a Mobis v roku 2011 najprv poslali čiastku 109-tisíc bratislavskej centrále. Tá následne vyčlenila 14-tisíc eur, ktoré spätne dostali podnikoví odborári v Kii. „Tieto peniaze pokrývajú napríklad prevádzku kancelárie i môj plat,“ dodáva Chládek.

Ďalších 1400 eur získali odborári z partnerskej firmy Mobis. Zvyšok zostal v rozpočte OZ KOVO.

Odcudzení odborári

Podľa Chládka je takéto financovanie zakotvené i vo formálnych zmluvách. „Viem, že je uzavretá dohoda medzi OZ KOVO a automobilkou Kia o sociálnom zmieri, ktorej súčasťou je i sponzorstvo,“ dodáva Chládek.

Kia sa k otázkam, z čoho vypočítala spomínaný príspevok, nevyjadrila. A nie je jasné ani to, či takéto platby prebiehali opakovane, podobne ako v prípade Samsungu – v správe OZ KOVO za rok 2013 už totiž Kia spomínaná nie je.

Takéto pomery pritom nie sú úplne typické. „Rozhodne nemôže byť v poriadku, ak odborári sídlia mimo firmy. Bežným zamestnancom sa tak odcudzujú a nemôžu s nimi dostatočne komunikovať,“ hovorí sociologička Monika Čambáliková zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo zaoberá odbormi.

Foto -TASR
Foto -TASR

 

Napríklad odborová organizácia bratislavského Volkswagenu sídli priamo v areáli automobilky a peniaze od firmy nedostáva. „Naša organizácia je financovaná len a výlučne z príspevkov našich členov – odborárov,“ hovorí predseda organizácie Zoroslav Smolinský.

Dva kórejské príbehy

Denník N sa zameral na financovanie Odborového zväzu KOVO pre podozrenie, že vybrané firmy prostredníctvom príspevkov môžu kupovať náklonnosť odborárov.

Predovšetkým v prípade Samsungu, ktorý má fabriky vo Voderadoch a v Galante, unikali do médií anonymné sťažnosti tamojších robotníkov, že pracujú v nedôstojných podmienkach. Naproti tomu miestni odborári boli v týchto podozreniach dlhodobo pasívni.

Je však potrebné povedať, že situácia v automobilke Kia, ktorá patrí spolu so Samsungom medzi najdôležitejších slovenských exportérov, je výrazne odlišná.
Tamojší zamestnanci majú napríklad vyjednané kolektívne zmluvy, ktoré im zaručujú niektoré štandardy nad rámec bežného zákonníka práce.

Naproti tomu odbory v Kii sú pomerne aktívne. Podľa Chládka majú stovky členov, čo im vo fabrike, ktorá priamo zamestnáva 3800 ľudí, dáva istú silu. Pred dvoma rokmi, aby dosiahli svoje požiadavky, dokonca vyhlásili štrajkovú pohotovosť. „S odborármi sa pravidelne stretávame, poskytujeme im dohodnuté informácie a zároveň od nich prijímame návrhy na zlepšenie, ktoré podľa možností realizujeme,“ približuje hovorca automobilky Jozef Bačé.

Odbory síce nemajú sídlo vo fabrike, ale podľa hovorcu existuje niekoľko možností, ako môžu zamestnanci prípadné sťažnosti posielať ďalej. „Už od roku 2005 máme zavedený systém na spracovanie podnetov. Zamestnanci majú k dispozícii napríklad poradenské miestnosti, dokonca aj schránky na anonymné podnety,“ dodáva Bačé.

Šéf podnikových odborov Chládek je navyše pre svoju funkciu uvoľnený a môže sa naplno venovať odborárskej práci. To potvrdzuje aj on sám. „Áno, mám napríklad voľný prístup na pracoviská, lenže to som si musel sám vyboxovať,“ hovorí Chládek, ktorý odbory Kie vedie od roku 2009.

Napriek tomu však ani pomery v kórejskej automobilke nie sú idylické. Podľa Chládka napríklad vedenie firmy zvykne znižovať počty ľudí na montážnych linkách, čím je na zostávajúcich robotníkov vyvíjaný väčší tlak. „Prácu, ktorú predtým robilo napríklad 45 ľudí, teraz robí 40 ľudí. Chcú mať jednoducho viac muziky za menej peňazí,“ hovorí Chládek.

Týmito podnetmi sa už zaoberali aj inšpektoráty práce a momentálne ich riešia aj manažéri Kie. „Zaoberáme sa všetkými podozreniami a sťažnosťami, ktoré nám prezentujú odborári, a spolu s nimi individuálnymi sťažnosťami zamestnancov,“ ubezpečuje hovorca automobilky Bačé.

Prezieravý postup?

OZ KOVO funguje oficiálne ako občianske združenie, ktoré nemá povinnosť zverejňovať svoje financovanie. Čo predseda zväzu Emil Machyna aj využíva. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ tvrdí Machyna.

Na otázku, či má jeho centrála pravidlá, od koho môže prijať peniaze, už odpovedať nechcel.

Foto N-Daniel Vražda
Emil Machyna. Foto – TASR

Samotný fakt, že OZ KOVO dostáva financie od veľkých firiem, pritom nemusí byť a priori problém. „Zamestnávatelia a odbory nemusia vždy stáť proti sebe, ako sa to na Slovensku často prezentuje. Obe strany môžu mať spoločný záujem o svojich zamestnancov a môžu sa legitímne dohodnúť i na financovaní,“ hovorí sociologička Čambáliková.

Aj zákon, ktorý schválila Ficova vláda, ponúka možnosť, že firma bude priamo odborárom platiť, ak sa tí budú napríklad venovať odborárskej práci vo voľnom čase.
Podľa Čambálikovej je podstatné skôr to, na čo odborová centrála peniaze použije.

„OZ KOVO je jediný aktér, ktorý u nás dokáže dostať ľudí do ulíc. Pokiaľ by si financie nechával napríklad na organizovanie prípadných štrajkov, môže to byť celkom prezieravé,“ vysvetľuje.

Rozpočet OZ KOVO, ktorý napríklad v roku 2013 dosiahol výšku 1,8 milióna eur, dnes tvoia prevažne členské príspevky. Centrála z týchto peňazí financuje niekoľko svojich metodických centier, ktorých služby môžu využívať aj bežní odborári. „Nám poskytujú veľmi cennú pomoc, keď potrebujeme niečo vydiskutovať,“ hovorí napríklad šéf odborov v Kii Miroslav Chládek.

Lenže podrobnosti, na čo všetko OZ KOVO rozpočet využíva, neprezrádzajú ani neverejné správy o hospodárení. Z dokumentov je možné vyčítať len toľko, že napríklad v roku 2013 smerovala hlavná časť výdavkov na mzdy odborárov a príspevky miestnym organizáciám, odpisy majetku a na „ostatné služby“.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.