Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf odborárov chválil Kiu. Že im poslala 100-tisíc, si nechal pre seba

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborárskym predákom neposielal peniaze len Samsung, svoj príspevok v roku 2011 venovala aj žilinská automobilka.

Emil Machyna, šéf vplyvného Odborového zväzu KOVO, sa zvyčajne neobáva ísť do stretu s veľkými firmami. Pokiaľ hrozia prepúšťaním alebo nútia robotníkov pracovať v drsnejších podmienkach, rád zamestnancov verejne podporí.

Občas však Machyna firmy aj pochváli. V lete 2010 sa v novinách zastal žilinskej automobilky Kia a jej subdodávateľa, spoločnosti Mobis. „V žilinskej Kii aj spoločnosti Mobis sme sa napríklad vedeli dohodnúť na založení odborov,“ povedal vtedy Machyna.

Odborár si však už neskôr nechal pre seba, že Kia aj Mobis poslali jeho Odborovému zväzu KOVO nemalé financie. Podľa neverejnej správy o hospodárení zväzu za rok 2011, ktorú má Denník N k dispozícii, venovali obe kórejské firmy „príspevok na činnosť“ vo výške 109-tisíc eur. „Príspevok je ako z našej strany, tak zo strany spoločnosti Mobis platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ uvádza v spoločnom stanovisku hovorca Kie Jozef Bačé.

Táto doposiaľ neznáma transakcia je len ďalším príbehom pri rozkrývaní financovania najdôležitejšieho odborárskeho zväzu. Denník N už minulý týždeň popísal, že OZ KOVO prijal podobnú čiastku od kórejskej firmy Samsung, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Tá v roku 2013 odborárom poslala 156-tisíc.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Dokumenty navyše ukázali, že o niečo menšiu čiastku poslal Samsung aj v roku 2011. „Je to ukážkový stret záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ hovorí napríklad bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS).

Príspevok na kanceláriu

Zatiaľ čo Samsung i Machyna sa rozhodli k vzájomným vzťahom mlčať, automobilka Kia okomentovala príspevok aspoň všeobecne. Podla hovorcu Jozef Bačého ide o financie určené na „pôsobenie zástupcov zamestnancov v spoločnosti“. „Tento príspevok je platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ zopakoval Bačé.

Otvorenejší je šéf podnikových odborov automobilky Kia Miroslav Chládek.

Podľa neho si Kia touto cestou okrem iného zabezpečuje, že odborári budú sídliť mimo areálu fabriky, aby mali horší prístup k robotníkom. „Kia má veľký problém s tým, aby sme mali kanceláriu priamo v závode,“ rozpráva Chládek.

Časť príspevku pre OZ KOVO konkrétne poslúži na zaplatenie kancelárie v Dome odborov v širšom centre Žiliny, ktorá je od samotnej fabriky vzdialená niekoľko kilometrov. „Kia hovorí, že nemá vhodné priestory vo svojom areáli, preto nám hradia kanceláriu v meste,“ približuje Chládek.

Zákon to podľa Chládka umožňuje. „Radšej obetujú peniaze na platbu priestorov, aby som nebol tak na očiach. Dlhodobo sa to snažíme zmeniť,“ dodáva.

Jeho slová potvrdzuje i spomínaná správa o hospodárení OZ KOVO. Podľa nej spoločnosti Kia a Mobis v roku 2011 najprv poslali čiastku 109-tisíc bratislavskej centrále. Tá následne vyčlenila 14-tisíc eur, ktoré spätne dostali podnikoví odborári v Kii. „Tieto peniaze pokrývajú napríklad prevádzku kancelárie i môj plat,“ dodáva Chládek.

Ďalších 1400 eur získali odborári z partnerskej firmy Mobis. Zvyšok zostal v rozpočte OZ KOVO.

Odcudzení odborári

Podľa Chládka je takéto financovanie zakotvené i vo formálnych zmluvách. „Viem, že je uzavretá dohoda medzi OZ KOVO a automobilkou Kia o sociálnom zmieri, ktorej súčasťou je i sponzorstvo,“ dodáva Chládek.

Kia sa k otázkam, z čoho vypočítala spomínaný príspevok, nevyjadrila. A nie je jasné ani to, či takéto platby prebiehali opakovane, podobne ako v prípade Samsungu – v správe OZ KOVO za rok 2013 už totiž Kia spomínaná nie je.

Takéto pomery pritom nie sú úplne typické. „Rozhodne nemôže byť v poriadku, ak odborári sídlia mimo firmy. Bežným zamestnancom sa tak odcudzujú a nemôžu s nimi dostatočne komunikovať,“ hovorí sociologička Monika Čambáliková zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo zaoberá odbormi.

Foto -TASR
Foto -TASR

 

Napríklad odborová organizácia bratislavského Volkswagenu sídli priamo v areáli automobilky a peniaze od firmy nedostáva. „Naša organizácia je financovaná len a výlučne z príspevkov našich členov – odborárov,“ hovorí predseda organizácie Zoroslav Smolinský.

Dva kórejské príbehy

Denník N sa zameral na financovanie Odborového zväzu KOVO pre podozrenie, že vybrané firmy prostredníctvom príspevkov môžu kupovať náklonnosť odborárov.

Predovšetkým v prípade Samsungu, ktorý má fabriky vo Voderadoch a v Galante, unikali do médií anonymné sťažnosti tamojších robotníkov, že pracujú v nedôstojných podmienkach. Naproti tomu miestni odborári boli v týchto podozreniach dlhodobo pasívni.

Je však potrebné povedať, že situácia v automobilke Kia, ktorá patrí spolu so Samsungom medzi najdôležitejších slovenských exportérov, je výrazne odlišná.
Tamojší zamestnanci majú napríklad vyjednané kolektívne zmluvy, ktoré im zaručujú niektoré štandardy nad rámec bežného zákonníka práce.

Naproti tomu odbory v Kii sú pomerne aktívne. Podľa Chládka majú stovky členov, čo im vo fabrike, ktorá priamo zamestnáva 3800 ľudí, dáva istú silu. Pred dvoma rokmi, aby dosiahli svoje požiadavky, dokonca vyhlásili štrajkovú pohotovosť. „S odborármi sa pravidelne stretávame, poskytujeme im dohodnuté informácie a zároveň od nich prijímame návrhy na zlepšenie, ktoré podľa možností realizujeme,“ približuje hovorca automobilky Jozef Bačé.

Odbory síce nemajú sídlo vo fabrike, ale podľa hovorcu existuje niekoľko možností, ako môžu zamestnanci prípadné sťažnosti posielať ďalej. „Už od roku 2005 máme zavedený systém na spracovanie podnetov. Zamestnanci majú k dispozícii napríklad poradenské miestnosti, dokonca aj schránky na anonymné podnety,“ dodáva Bačé.

Šéf podnikových odborov Chládek je navyše pre svoju funkciu uvoľnený a môže sa naplno venovať odborárskej práci. To potvrdzuje aj on sám. „Áno, mám napríklad voľný prístup na pracoviská, lenže to som si musel sám vyboxovať,“ hovorí Chládek, ktorý odbory Kie vedie od roku 2009.

Napriek tomu však ani pomery v kórejskej automobilke nie sú idylické. Podľa Chládka napríklad vedenie firmy zvykne znižovať počty ľudí na montážnych linkách, čím je na zostávajúcich robotníkov vyvíjaný väčší tlak. „Prácu, ktorú predtým robilo napríklad 45 ľudí, teraz robí 40 ľudí. Chcú mať jednoducho viac muziky za menej peňazí,“ hovorí Chládek.

Týmito podnetmi sa už zaoberali aj inšpektoráty práce a momentálne ich riešia aj manažéri Kie. „Zaoberáme sa všetkými podozreniami a sťažnosťami, ktoré nám prezentujú odborári, a spolu s nimi individuálnymi sťažnosťami zamestnancov,“ ubezpečuje hovorca automobilky Bačé.

Prezieravý postup?

OZ KOVO funguje oficiálne ako občianske združenie, ktoré nemá povinnosť zverejňovať svoje financovanie. Čo predseda zväzu Emil Machyna aj využíva. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ tvrdí Machyna.

Na otázku, či má jeho centrála pravidlá, od koho môže prijať peniaze, už odpovedať nechcel.

Foto N-Daniel Vražda
Emil Machyna. Foto – TASR

Samotný fakt, že OZ KOVO dostáva financie od veľkých firiem, pritom nemusí byť a priori problém. „Zamestnávatelia a odbory nemusia vždy stáť proti sebe, ako sa to na Slovensku často prezentuje. Obe strany môžu mať spoločný záujem o svojich zamestnancov a môžu sa legitímne dohodnúť i na financovaní,“ hovorí sociologička Čambáliková.

Aj zákon, ktorý schválila Ficova vláda, ponúka možnosť, že firma bude priamo odborárom platiť, ak sa tí budú napríklad venovať odborárskej práci vo voľnom čase.
Podľa Čambálikovej je podstatné skôr to, na čo odborová centrála peniaze použije.

„OZ KOVO je jediný aktér, ktorý u nás dokáže dostať ľudí do ulíc. Pokiaľ by si financie nechával napríklad na organizovanie prípadných štrajkov, môže to byť celkom prezieravé,“ vysvetľuje.

Rozpočet OZ KOVO, ktorý napríklad v roku 2013 dosiahol výšku 1,8 milióna eur, dnes tvoia prevažne členské príspevky. Centrála z týchto peňazí financuje niekoľko svojich metodických centier, ktorých služby môžu využívať aj bežní odborári. „Nám poskytujú veľmi cennú pomoc, keď potrebujeme niečo vydiskutovať,“ hovorí napríklad šéf odborov v Kii Miroslav Chládek.

Lenže podrobnosti, na čo všetko OZ KOVO rozpočet využíva, neprezrádzajú ani neverejné správy o hospodárení. Z dokumentov je možné vyčítať len toľko, že napríklad v roku 2013 smerovala hlavná časť výdavkov na mzdy odborárov a príspevky miestnym organizáciám, odpisy majetku a na „ostatné služby“.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať