Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bonboniéra, fľaša, sto eur? Čo je dar a čo už úplatok?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

V ktorej ambulancii sa najčastejšie mihne pacient s bonboniérou či obálkou? Prieskumy hovoria, že sú to jednoznačne ordinácie všeobecných lekárov – a podľa analytika je to aj logické. Obvodných lekárov je najviac a najčastejšie chodíme práve k nim.

„Prebieha tu aj najviac interakcií, pri ktorých človeku napadne, že ku korupcii môže dôjsť,“ hovorí Tomáš Szalay z Health Policy Institute (HPI). „Tam chodíte po odporúčacie lístky, od obvodného lekára chcete napríklad péenku či vypísanie žiadosti na kúpeľnú liečbu.“

Otázku úplatkov a korupcie otvorili vyjadrenia všeobecného lekára Petra Liptáka, ktorý v TV Markíza povedal, že od pacientov prijíma dary. Ročne má ísť o päťtisíc eur.

Najčastejšie dávali bonboniéru

Zistila to už Transparency International Slovensko v roku 2012. Agentúra Focus pre ňu robila prieskum, ktorý ukázal, že lekárovi dala „niečo pomimo“ štvrtina opýtaných obyvateľov Slovenska.

Takmer 40 percent z nich to urobilo práve v ambulancii všeobecného lekára, s odstupom nasledujú ordinácie či nemocničné oddelenia internistov, chirurgov, zubárov a gynekológov.

Citlivosť Slovákov na korupciu v zdravotníctve potvrdzujú aj výskumy Eurobarometra. Slovensko patrí v tejto oblasti k desiatke najhorších krajín Európskej únie a viac ako polovica Slovákov si myslí, že dávanie a branie úplatkov u lekára je veľmi rozšírené.

K podobným záverom prišiel aj Health Policy Institute. Úplatky v zdravotníctve skúmal cez dotazník na webe. Vzorka teda nie je reprezentatívna, prieskum však prilákal ľudí ochotných o úplatkoch aspoň anonymne hovoriť a pomohol napríklad odkryť aj ich motivácie, prečo dávajú lekárovi peniaze. 1200 ľudí odpovedalo nielen na otázku, kde úplatok dali, ale aj čo lekárovi priniesli.

Najčastejšie to boli drobnosti – bonboniéru či inú sladkosť aspoň raz dala polovica opýtaných, fľašu alkoholu 40 percent, bežná bola aj kytica kvetov.

graf1

 

„Už štyri roky pracujeme s obvodnými lekármi v mestách aj regiónoch a vidíme, že na vidieku sú veci ako bonboniéra a vajcia bežné a ani jedna zo strán to ako úplatok nevníma,“ vraví Tomáš Szalay z HPI.

Peniaze skončili až na štvrtom mieste takéhoto rebríčka. Zaujímavejšia než to, ako často ľudia obálku vytiahli, bola však situácia, v ktorej k tomu došlo. Inštitút totiž tieto „neformálne platby“, ako ich vo svojej analýze nazýva, rozdelil do troch kategórií: na poďakovania; nevyžiadanú korupciu, ktorou pacient chcel liečenie ovplyvniť, ale lekár o úplatok sám nepožiadal; a vyžiadanú korupciu.

Bonboniéry aj fľaše alkoholu dávali pacienti spravidla sami z vlastnej vôle, konštatuje HPI v analýze. „Ak si lekár neformálnu platbu vyžiadal, išlo najmä o hotovosť. Tvorila vyše polovicu vyžiadaných platieb, najčastejšie vo výške od 101 do 333 eur.“

graf2

Ani fľaša nie je nevinná

Poďakovanie je vo všeobecnosti najčastejším dôvodom, prečo ľudia lekárovi niečo pomimo dajú. Uviedla ho až tretina ľudí. Hneď za tým nasleduje želanie, aby bolo o pacienta lepšie postarané (27 percent opýtaných), aby bola liečba poskytnutá čo najskôr (15 percent) či aby sa pacient dostal k lepšiemu špecialistovi (15 percent).

I keď z prieskumu vyplýva, že u všeobecných lekárov nechávame skôr menšie a vecné dary, podľa Szalaya aj tie môžu jeho vzťah s pacientom zaťažiť. „S praktickým lekárom sa stretávate pravidelne, to nie je niekto, kto vás raz vylieči a už ho desať rokov neuvidíte,“ vysvetľuje.

„Keď mu z vďaky dáte obraz, ktorý sám namaľujete, tak tam bude visieť aj pri budúcej návšteve. Existuje tam určité, hoci nevypovedané očakávanie pacienta. Trebárs že mu lekár zdvihne telefón aj cez víkend.“

Liptáka prešetrí polícia

Všeobecný lekár Peter Lipták, ktorý diskusiu spustil, má teraz veľké problémy napriek tomu, že sa bráni tvrdením, že neberie úplatky, ale dobrovoľné príspevky na chod svojej ambulancie. „Polícia sa vyjadreniami všeobecného lekára k darom od pacientov začala z úradnej povinnosti zaoberať okamžite po ich zverejnení,“ oznámila polícia. Opoziční poslanci Lipšic, Matovič a Galko podali trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie.

Peter Lipták. Foto - peterliptak.blog.sme.sk
Peter Lipták. Foto – peterliptak.blog.sme.sk

Liptáka preverí aj Slovenská lekárska komora, ktorá lekárom vydáva licencie. Od jeho vyjadrení sa komora dištancuje a dala podnet na svoj kontrolný výbor, lebo má podozrenie, že Lipták porušil etický kódex.

„Komora dlhodobo upozorňuje na problematiku nedofinancovania zdravotníctva, zároveň však odmieta prijímanie neodôvodnených platieb od pacientov ako spôsob riešenia tohto problému,“ uviedla. To, či Lipták môže prísť o licenciu, šéf komory Marián Kollár nepotvrdil; majú rozhodnúť orgány komory, ktoré by sa otázkou mali zaoberať čo najskôr. „Na to, či mu odoberieme licenciu, vám teraz neodpovieme. Nevieme, čo všetko je za tým,“ povedal Kollár.

Problém s jeho vyjadrením má aj ministerstvo zdravotníctva. To však nemá ako zasiahnuť. Lipták nepracuje v nemocnici, teda nemôže dostať výpoveď; ministerstvo ani neudeľuje licencie – tie vydáva komora. „Je to absolútne odsúdeniahodné, pán doktor mal ísť rovno na políciu a nie sa tým ešte aj chváliť pred televíznymi kamerami,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková.

Preveriť ho nemôžu, ale komunikujú s ministerstvom vnútra. Ak by tento lekár pracoval v štátnej nemocnici, pravdepodobne by o prácu prišiel, dodáva ministerstvo. „Žiaľ, my nie sme jeho zamestnávateľom a nerozhodujeme o licenciách pre lekárov.“

Zhadzovať všetko na nedofinancovaných lekárov tiež odmietajú. Podľa Čižmárikovej treba uvážiť fakt, že neexistuje lekár, ktorý pre nedostatok financií zavrel ambulanciu.

„Sú to len výmysly, ktoré iba vnášajú medzi pacienta a lekára negatíva. Pán doktor hádže takto všetkých lekárov do jedného vreca, čo opäť spôsobí iba zosilnenie negatívnych postojov voči tejto obci,“ dodáva.

Ku kritike sa pridáva aj Peter Visolajský, ktorý v lekárskych odboroch zastupuje nemocničných lekárov. Lipták je súkromný lekár, do tejto skupiny nepatrí. „Celé Slovensko počulo, čo pán doktor povedal; myslím si, že to netreba ani komentovať. Vyjadril sa dosť jasne na to, aby orgány činné v trestnom konaní konali,“ povedal Visolajský.

„Ak ide o korupciu, treba byť k nemu nekompromisný,“ dodáva.

logo

Asociácia: Dary sú v poriadku

Inak to vidí Asociácia súkromných lekárov. Nevyjadruje sa priamo k tomu, čo Lipták povedal, ale rozlišujú medzi darom a úplatkom. Úplatky v zdravotníctve sa dajú podľa nej definovať ako požiadavky a prijímanie finančných či nefinančných vecí od pacienta alebo jeho rodiny, a to za zvýhodnenie pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Úplatky asociácia odsudzuje „a vyjadrujeme presvedčenie, že naši členovia úplatky nepožadujú ani neprijímajú“.

Niečo iné je však podľa nich dar ako „dobrovoľný príspevok pacienta na činnosť ambulancie alebo lekára, v zmysle definícií Občianskeho zákonníka“. Ak prijatie daru nezvýhodní pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, považujeme dar za otázku vzťahu dvoch subjektov – lekára a pacienta, tvrdí asociácia.

Ide teda podľa nich o sponzorovanie. „V mnohých prípadoch sa zo sponzorských príspevkov vybavili a modernizovali naše ambulancie modernými prístrojmi, ktoré slúžia všetkým pacientom, nielen sponzorom,“ povedal šéf komory Ladislav Pásztor.

kardiochirurg Viliam Fischer  prezidentský kandidát odovzdanie podateľňa NR SR  návrh odovzdanie
Viliam Fischer vlani kandidoval za prezidenta. Foto – TASR

 

Fischera a Poláka ešte vyšetrujú

Peter Lipták je za posledné týždne tretím známym lekárom, o ktorého sa pre korupciu zaujíma polícia.

Minulý týždeň si prišiel po obvinenie za trojtisícový úplatok a dve kačice kardiochirurg Viliam Fischer. Peniaze údajne vzal za urýchlenie operácie staršej ženy.

Keď zomrela, príbuzní vraj žiadali úplatok späť. Fischer im ho podľa ich tvrdenia nevrátil, a tak ho udali na polícii. Kardiochirurg, ktorý minulý rok pohorel v prezidentských voľbách, obvinenie nekomentuje a mobil, ktorý používa, má vypnutý.

Postup vo vyšetrovaní nekomentujú ani policajti. „Keďže je prípad v štádiu vyšetrovania, v tejto chvíli nie je možné poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ odpísala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.

Ešte v decembri 2014 kriminálka priamo pri preberaní úplatku prichytila prednostu Kliniky pediatrickej urológie bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice Vladimíra Poláka.

Podľa polície zobral 500 eur a fľašu drahého alkoholu, opäť za uprednostnenie pacienta pri operácii. Poláka z nemocnice prepustili. Nemocnica tvrdí, že je neprijateľné, aby sa lekár obohacoval práve na detských pacientoch.

Polícia aj jeho prípad stále vyšetruje; Fischerovi i Polákovi hrozí osem rokov väzenia.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.