Denník N

Carrefour na cenovkách klamal, no trvalo 13 rokov, kým to súdy potvrdili

Foto - TASR
Foto – TASR

V dvoch denníkoch mali vyjsť inzeráty o tom, že reťazec nemá mať ceny na pultoch iné ako pri pokladnici. No peniaze na ich zverejnenie sa stratili v reštrukturalizácii firmy.

Na pultoch s tovarom mal pri viacerých výrobkoch nižšie ceny, pri pokladnici si účtoval viac. Ak si spotrebiteľ všimol, že mu naúčtoval vyššiu sumu, aká bola v regáli, a ohradil sa, mohli mu vrátiť peniaze pri pultíku s informáciami.

Reťazec Carrefour na Slovensku tak postupoval pred viac ako 13 rokmi, v čase, keď sa ceny tovaru u nás rátali v korunách, nie v eurách a obchody tohto reťazca boli ešte vyhľadávané a plné tovaru.

Až pred niekoľkými mesiacmi Najvyšší súd s konečnou platnosťou potvrdil, že tým reťazec klamal zákazníkov. Aj keď sa reťazec snažil verdikt zvrátiť mimoriadnym dovolaním, Najvyšší súd ho odmietol.

Dal tak za pravdu občianskemu spotrebiteľskému centru Infospot, ktoré ešte v roku 2003 dalo žalobu na prevádzkovateľa predajní, vtedy ešte firmu Carrefour Slovensko. Združenie bolo presvedčené, že reťazec používa voči spotrebiteľom nečestné praktiky, a podložilo to aj bločkami, ktoré ukazovali predraženie.

Praktický úžitok z toho, čo po toľkých rokoch spotrebiteľské združenie vysúdilo, však bude malý.

Mali sa zdržať klamlivého označovania

Firma Retail Value Stores, ktorá u nás už niekoľko rokov prevádzkuje obchody Carrefour, by sa mala podľa verdiktu Najvyššieho súdu zdržať klamlivého označovania tovaru, ktorým poškodzuje spotrebiteľa. Súd teda uznal, že by cena tovaru na cenovkách v jeho predajniach nemala byť nižšia ako cena toho istého tovaru účtovaného pri pokladnici.

V tomto bode nebolo rozhodnutie Najvyššieho súdu až také prekvapivé. Už niečo vyše rok od podania žaloby, teda v máji 2004, totiž Krajský súd v Bratislave to isté nariadil Carrefouru už predbežným opatrením.

Oveľa viac by však majiteľa predajní Carrefour zahanbil krok,  ktorý Najvyšší súd odobril združeniu Infospot. Žiadalo, aby mohlo o klamlivých praktikách reťazca informovať širokú verejnosť v novinách za peniaze vinníka, teda Carrefouru.

To však, nie vlastnou vinou, momentálne naplniť nedokáže. Tým, ako sa súdny spor dlho vliekol, a tiež tým, že sa prevádzkovateľ Carrefouru dostal do reštrukturalizácie, združenie nemá za čo zaplatiť inzeráty.

Inzeráty nie je z čoho zaplatiť

Podľa rozhodnutia súdu malo ísť o inzeráty v SME a Novom čase, a to tri dni po sebe na štvrtine strany formátu týchto dvoch denníkov.

No na to, aby sa informácia o nečestných praktikách reťazca mohla objaviť na inzerátoch v dvoch celoštátnych denníkoch, treba peniaze. Súd potvrdil, že Retail Value Stores má združeniu vyplatiť 10-tisíc eur ako zálohu na zverejnenie šiestich inzerátov a v prípade potreby doplatiť zvyšok.

Súd tak však urobil v čase, keď už prevádzkovateľ Carrefour neplatil dodávateľom, dlhoval štátu a mieril do reštrukturalizácie.

„Žiadny preddavok nezložili, hoci rozsudok je právoplatný od konca januára,“ povedal právny zástupca Infospotu Ján Drgonec.

Združenie síce prihlásilo túto 10-tisícovú pohľadávku, rovnako ako súdne trovy vyčíslené na ďalších vyše 10-tisíc eur do reštrukturalizácie, aj sa zúčastnilo na pondelkovej veriteľskej schôdzi. No odhaduje sa, že veritelia uvidia maximálne 5 percent, v lepšom prípade 10 percent z peňazí, čo im dlhuje Retail Value Stores.

Suma, ktorú Infospot získa, nebude na zverejnenie inzerátov stačiť.

Súd podľa Drgonca potvrdil, že prevádzkovateľ obchodov Carrefour porušil zákon, aj za to zaplatí. „Ale reálne nemá kto za to zaplatiť,“ vraví.

To, ako má v takomto prípade Infospot, ktorý v spore uspel, postupovať, keď mu spoločnosť Retail Value Stores nevyplatila peniaze, ako podľa verdiktu súdu mala, Najvyšší súd nerieši. „Na to, ako bude žalobca postupovať pri výkone tohto rozhodnutia, je potrebné sa spýtať žalobcu. Nie je to vecou súdov, ktoré vo veci rozhodovali,“ reagoval pre Denník N Boris Urbančík, vedúci oddelenia komunikácie s verejnosťou Najvyššieho súdu.

Neprimerane dlhý spor

Ak by pritom súd spor rozhodol možno len o rok skôr, informácia o klamaní spotrebiteľov by sa dostala k širokej verejnosti. Mohla by poslúžiť aj ako výstraha, aby sa iný obchodník neodvážil podobný postup zopakovať.

Drgonec tvrdí, že cesta ku konečnému verdiktu v takomto spore bola aj na slovenské pomery neprimerane dlhá. Už predbežné opatrenie z mája roku 2004, ktoré zakázalo klamať na cenovkách, pritom podľa neho naznačovalo, akým spôsobom by asi súd mohol rozhodnúť.

„No v novembri 2004 bolo prvé pojednávanie a Krajský súd v Bratislave už nerozhodol v súlade s týmto predbežným opatrením a žalobu zamietol,“ spomína Drgonec.

Podľa neho v ďalších rokoch prebiehal pingpong medzi krajským a Najvyšším súdom. Najvyšší súd rozhodol v neprospech Carrefouru, krajský to dostal na vybavenie, bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu. No zároveň urobil krajský súd procesné chyby, ktoré boli napadnuteľné a Infospot ich aj niekoľkokrát napadol, vraví Drgonec.

Ako príklad uvádza, že súd oznámil iný začiatok pojednávania Carrefouru ako advokátovi Infospotu, takže právny zástupca prišiel neskoro. Na pojednávaní sa dozvedel, že Carrefour zmenil názov firmy, a že Infospot, ktorý sa o zmene názvu nedozvedel, nezmenil meno subjektu v návrhu, čím jeho žalobu zamietli, pretože žaloval neexistujúci subjekt.

Asi ročný spor sa podľa Drgonca viedol aj o to, či súd môže rozhodnúť o zverejnení svojho výroku v novinách a či sa tým neporuší niekoho právo.

„Súd neustále v nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu robil chyby, ktoré sa dajú odôvodniť len tým, že netušili, čo robia, alebo boli zainteresovaní na rozhodnutí v prospech Carrefouru,“ tvrdí Drgonec.

Najvyšší súd má na dĺžku tohto sporu iné vysvetlenie. „Spor bol náročný na dokazovanie, niekoľkokrát bol na odvolacom súde, preto trval viac rokov,“ potvrdil Denníku N Urbančík.

Za tie roky, počas ktorých bolo podľa Drgonca v priemere jedno až dve pojednávania ročne, sa zo dva razy zmenila spoločnosť, ktorá predajne Carrefour zastrešuje. Zmenil sa tiež senát na krajskom súde, ale aj mena, ktorou by sa malo za inzeráty zaplatiť.

Vyššie sú aj náklady na zverejnenie informácie v novinách. „Keď sa blížilo pojednávanie, museli sme aktualizovať reálne ceny inzercie,“ hovorí Drgonec.

Ľudia by si mali dať pozor

Tento spor sa považuje za dôležitý aj preto, že prvé rozhodnutie Najvyššieho súdu v ňom spred rokov bolo zverejnené aj v odbornom časopise Zo súdnej praxe. Tam podľa Drgonca Najvyšší súd potvrdil, že to bol vo svojom začiatku precedentný spor na ochranu spotrebiteľa. „Spor, ktorý je akokoľvek nový, sa nerieši 13 rokov,“ vraví.

Priznáva, že počas tých rokov musel aj Infospot zľaviť z toho, čo pôvodne žiadal. Okrem informácie v médiách totiž najprv chcel, aby sa výrok o klamlivých cenách v prípade výhry v spore objavil aj v letákoch či na plagátoch. Drgonec však naznačuje, že to sa ukázalo po niekoľkých rokoch ako nepriechodné, tak na tom netrvali.

A aj preto, že za peniaze, čo získa Infospot z reštrukturalizácie, inzeráty zrejme nedokáže uverejniť, Drgonec chce na tento prípad upozorniť. „Nemyslím si, že len na základe informácie, že súd potvrdil, že obchodník klamal pri označovaní cien, reťazce s takouto praktikou skončia. Ale spotrebitelia nech si dajú pozor – čo majú platiť a čo platiť pri pokladnici nakoniec budú,“ vraví Drgonec.

Pripomína to, že z hľadiska predajne nejde o pár centov, trebárs za rožok, ale o dennú tržbu napríklad za tisíc rožkov. „Preto je pre predajcov výhodné účtovať viac, ako vypíšu na cenovku v regáli,“ dodal.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Problémy Carrefouru

Ekonomika

Teraz najčítanejšie