Denník N

Banka HSBC pomáhala k daňovým únikom aj Slovákom

Banka vo Švajčiarsku čelí škandálu. Vo viacerých krajinách chcú vyšetrovať, kto sa vyhol daniam, naše orgány reagujú vlažne.

Volajú to aj „Swiss leaks“. V roku 2007 ukradol zamestnanec švajčiarskej banky HSBC Herve Falciani interné informácie o viac ako 100-tisíc bankových účtoch jej klientov, podľa ktorých im banka pomáhala s daňovými únikmi. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a dokumenty poskytol tamojšej vláde.

Ministerkou financií krajiny bola Christine Lagardeová, súčasná šéfka Medzinárodného menového fondu. Zoznam poslala vládam viacerých krajín, aby prešetrili možné daňové úniky.

Falciani posunul dokument aj novinárom z francúzskeho Le Monde. Tí ho analyzovali spolu s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov a ďalšími novinármi zo 45 krajín.

Podozrivé účty napojené na Slovensko

HSBC je druhou najväčšou bankou na svete. Vznikla v roku 1865 v Hongkongu, sídlo má v Londýne a pobočky v 80 krajinách sveta.

Na zozname, ktorý unikol, boli účty jej 106-tisíc klientov z 203 krajín, medzi nimi aj klientov zo Slovenska. Týkali sa najmä rokov 2005 až 2007 a bolo na nich spolu uložených 118 miliárd eur.

Na podozrivých účtoch, ktoré mali nejaké napojenie na Slovensko, bolo podľa uniknutých dokumentov 48,7 milióna dolárov. Ide o 147 účtov šesťdesiatich klientov, z ktorých však len desatina má slovenský pas.

Zvyšok sú účty, cez ktoré obchodovali firmy a klienti napojení na Slovensko inými transakciami. Najvyššia suma, ktorá sa spája s klientom spájaným so Slovenskom, bola 10,5 milióna dolárov.

Čo sa dialo v tom čase u nás

V rokoch 2005 až 2007 sa na Slovensku končila druhá Dzurindova vláda a k moci sa dostala prvá Ficova vláda. V tom čase sa podľa spisu Gorila konali odposluchy v bratislavskom byte na Vazovovej ulici. Štát privatizoval Slovenské elektrárne a chystal predaj košického a bratislavského letiska, o ktoré sa vo finále bili konzorciá aj so slovenskými skupinami Penta a J&T.

Švajčiarske účty sa spomínajú aj v niekoľkých kauzách na Slovensku. Robert Fico pred voľbami v roku 2010 obvinil SDKÚ, že dostávala peniaze aj z podozrivých účtov vo Švajčiarsku.

Účty vo švajčiarskych bankách hrali rolu aj v kauze Interblue, no tá sa začala až v roku 2008. Podozrenia z prania špinavých peňazí pri stavbe tunela Branisko zasa vyšetrovala v roku 2006 aj švajčiarska polícia.

Kto to chce vyšetrovať

Banky majú povinnosť evidovať podozrivé operácie, no HSBC je podozrivá, že opakovane uisťovala klientov, že neodtajní detaily ich účtu predstaviteľom štátu. Dokonca ani keď dôkaz bude naznačovať, že účty využívajú na daňové úniky.

Zamestnanci banky tiež preberali s klientmi opatrenia, ktoré by im pomohli vyhnúť sa plateniu daní doma.

Z dokumentov vyplýva, že banky, cez ktoré šli transakcie zo švajčiarskej HSBC, poskytovali svoje služby ľuďom blízkym diktátorom z Egypta, Tuniska či zo Sýrie, rovnako aj osobám napojeným na pašovanie zbraní či obchod s krvavými diamantmi v Afrike. Účty tu mali aj politici z Británie, Ukrajiny, Ruska, Lichtenštajnska, Rumunska, Mexika či Indie.

HSBC hovorí, že táto prax je minulosťou. „V minulosti švajčiarske súkromné banky operovali úplne iným spôsobom ako dnes. V niektorých prípadoch využili výhody bankového tajomstva, aby podržali nepriznané účty. V posledných rokoch sme však prijali významné kroky a zaviedli reformy,“ uviedla banka.

V pondelok úrady vo viacerých krajinách sľubovali vyšetrenie možných daňových únikov. V Belgicku sudca zvažuje, či vydá medzinárodný zatykač na riaditeľov švajčiarskej divízie banky.

V Dánsku podľa Guardianu bude vláda skúmať mená občanov, ktoré sa objavili na zozname.

Britský premiér David Cameron v roku 2011 vymenoval za ministra obchodu a za lorda Stephena Greena, ktorý šéfoval HSBC aj v rokoch, ktorých sa kauza týka. Labouristi kritizujú vládu, že v tom čase už o zozname vedela.

Naši vyčkávajú

Slovenské orgány zatiaľ reagujú vlažne. Polícia cez hovorcu odkázala, že konať bude len vtedy, ak dostane oficiálne informácie zo zahraničia alebo ju niekto zo zahraničia požiada o súčinnosť.

Ani Finančná správa nepovedala jasne, či si vyžiada údaje o transakciách na účtoch prepojených na Slovensko.

„Využijeme všetky zákonné možnosti na získanie údajov. Konkrétne postupy však z pochopiteľných dôvodov nie je možné zverejňovať,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

Banky na Slovensku zisťujú vlastníctvo peňazí pri každej transakcii nad 15-tisíc eur. Táto suma však nie je hranicou pre neobvyklú obchodnú transakciu.

Banky hlásia neobvyklé transakcie Finančnej spravodajskej jednotke. V roku 2013 prijala 3886 hlásení, výraznú väčšinu z nich dostala od bánk. Celková výška týchto transakcií dosiahla 1,149 miliardy eur. Ich počet od roku 2010 rastie. V každom druhom prípade sa týkajú cezhraničných prevodov. No ani neobvyklá transakcia neznamená vždy podvod.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie