Denník N

Kaliňákovo ESO je znova na začiatku. Na analýzy teraz pýta 34 miliónov, žiadne úspory zatiaľ neukázal

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo vnútra neoficiálne priznalo, že z reformy sa mu podarilo len pár detailov a stavby klientskych centier.

Minister vnútra Robert Kaliňák a jeho ľudia z takzvaného ESO tímu chystajú nový model reformy verejnej správy. Kaliňákovci sľubujú, že prehodnotia papierovačky pri 90 rôznych životných situáciách tak, aby občania vybavili veci oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Toto nie je správa spred štyroch rokov, toto je súčasnosť.

Kaliňákov tím, ktorý oficiálne reformuje verejnú správu už štyri roky, teraz naozaj prišiel s novým reformným zámerom, ktorý obsahuje štyri roky staré sľuby. Na začiatok takzvanej Optimalizácie procesov vo verejnej správe pýtajú 34 miliónov eur.

„Prinesieme úsporu nielen štátu, ale predovšetkým aj do samotnej peňaženky občana, ktorý minie na poplatkoch o 609 eur menej, pretože obrovské množstvo agendy bude integrovanej, ale predovšetkým ušetrí polovicu zo svojich dovolenkových dní na to, aby po úradoch cestoval po celej Slovenskej republike,“ sľuboval Kaliňák občanom v januári 2013.

Novinárom neskôr spolu so svojím reformným tímom ukazoval štósy materiálov, ktoré mali opisovať, ako fungujú všetky štátne úrady, čo je ich prínos alebo prečo nefungujú dobre a čo by sa stalo, keby sa zrušili.

Dnes je už jasné, že takmer nič z toho sa nevyužilo a takmer nič sa nezmenilo.

Začínajú odznova

Za druhej Ficovej vlády a aj teraz vedie tím reformistov Denisa Saková, ktorá je v novej vláde Kaliňákova štátna tajomníčka. Keď majú povedať, čo sa im podarilo, hovoria najmä o klientskych centrách, ktorých postavili 44. O zmene procesov, ktoré mali byť jadrom zmeny, ani slovo.

Ministerstvo vnútra nesplnilo ani sľub, podľa ktorého malo ESO za druhej Ficovej vlády ušetriť 700 miliónov. Kaliňák pred voľbami tvrdil, že sa mu to podarilo, ale žiaden dôkaz o tom nedal. Nemožno ho nájsť ani v žiadnom z dôležitých rozpočtových dokumentov a ani v hodnoteniach rozpočtovej rady, ktorá detailne sleduje, ako štát hospodári, a možné Kaliňákove úspory skúmala.

Šetrenie neprišlo aj preto, lebo žiadne veľké rušenie alebo spájanie úradov sa nekonalo a Kaliňákov tím chce teraz po štyroch rokoch opisovať procesy fungovania verejnej správy. V jazyku projektového manažmentu to znamená, že vlastne ešte nie je hotové nič, ešte sa len začína opis aktuálneho stavu.

A sami to aj priznávajú. „Doposiaľ neboli vykonané aktivity vedúce k posúdeniu súčasného stavu výkonu procesov, nebola vytvorená biznis architektúra procesov verejnej správy, a rovnako nie je nastavený systém merania a vyhodnocovania procesov, čo je predpokladom na dizajn a implementáciu nových postupov, ktoré majú prispieť k zjednodušeniu poskytovaných služieb tak, aby obiehali informácie, a nie občan,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra, čo ide robiť.

Čo sa deje teraz

Kaliňákov tím 2016 už spracoval takzvaný reformný zámer. Keďže sa naň majú míňať eurofondy, musí ho posúdiť 11-členná komisia.

Ministerstvo vnútra sa nemusí báť, že by tu jeho plány narazili. Päť z jedenástich členov komisie sú zamestnanci ministerstva vnútra a jej predsedníčka je štátna tajomníčka Saková. Po jednom zástupcovi majú ministerstvá financií a spravodlivosti, úrad vlády, finančná správa, tiež úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Za tretí sektor je v komisii len zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.

Aktuálne predložený reformný zámer hovorí, že za minulej vlády sa okrem vytvorenia 44 klientskych centier podarilo aj zrýchliť vydávanie voľných živností, zlepšili sa procesy 72 dopravných inšpektorátov a urobila sa „analýza súčasného stavu vybraných agend okresných úradov a obvodných oddelení vrátane odporúčaní pre optimalizáciu“.

Problémom však je, že jednotlivé rezorty robia svoju agendu stále izolovane, sú to rozsiahle, neprehľadné a izolované procesy, dokumenty sa posúvajú fyzicky a archivujú sa v papierovej podobe.

Poučením z doterajšej reformy tak má byť, že je prácne získavať dáta. Každý úrad používal svoj vlastný postup, keď opisoval procesy, a aj keď sa niečo zistilo, nevyužilo sa to na zlepšenie postupov. Zmieňujú aj negatívny postoj úradníkov voči zmenám a tiež to, že sa reforma vnímala ako dôvod na ich prepúšťanie.

Doteraz sa na reformu, ktorá sa nepodarila, minulo 10,5 milióna eur (z toho 4,5 milióna z eurofondov). Kde sa ušetrilo 700 miliónov, sa ani z reformného zámeru nedá vyčítať.

Čo sa má teda zmeniť

Princíp novej Kaliňákovej reformy má byť teda v tom, že reformátori zmapujú procesy pri 90 životných situáciách. „Príkladom je narodenie dieťaťa a všetky administratívne úkony s tým spojené naprieč celou verejnou správou,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra.

Znova sa sľubuje, že sa procesy zmenia tak, aby zmizli duplicity, skrátili sa čakacie lehoty aj vybavovanie, bolo menej administratívy a občanov to menej stálo.

Úrady, ktoré prenesú riešenie jednotlivých životných situácií do praxe, môžu na projekty (v rámci nich aj IT) žiadať eurofondy. Začnú takisto tým, že vypracujú reformný zámer.

Po minutí 34 miliónov eur, ako navrhuje Kaliňák, tak ešte nebude problém vyriešený, iba opísaný, iné úrady len budú môcť pýtať ďalšie peniaze, aby konali a menili aj IT systémy.

Prečo to má toľko stáť

Ministerstvo vnútra si na národný projekt, ktorý nakreslí, ako sa zlepší fungovanie úradov a občania (a podnikatelia) vybavia všetko z jedného miesta, pýta 34 miliónov eur. Je to zhruba desatina sumy, s ktorou sa ráta v eurofondovom programe Efektívna verejná správa.

Znamená to, že opis potrieb zmeny postupu úradov pri jednej z 90 životných situácií vyjde v priemere na takmer 400-tisíc eur. Len za opis a podrobné navrhnutie zmien, bez samotného zavedenia zmeny, či nákupu IT.

Ministerstvo vysvetľuje cenu najmä tým, že treba zaplatiť ľudí. „Hlavnými položkami sú interné a externé personálne kapacity. Odhadovaná cena vychádza z náročnosti vykonávania jednotlivých aktivít a početnosti procesov, ktoré budú mapované a optimalizované.“

Na projekte má podľa zámeru robiť 25 až 35 interných zamestnancov a 22 až 36 externistov. Počíta sa s tým, že treba vyškoliť tisícky zamestnancov z rôznych úradov.

Na projekte majú robiť od januára 2016 (teda už 5 mesiacov robia) do decembra 2020 (trištvrte roka po skončení mandátu súčasnej vlády). Do septembra tohto roka má byť hotový katalóg životných situácií, majú sa definovať prioritné životné situácie, má sa vytvoriť biznis architektúra a plán, ako optimalizovať aktivity. Jednotlivé životné situácie sa začnú inovovať až potom.

S IT projektom, ktorý bude na reformu tak či tak potrebný, a býva zvyčajne medzi nákladnejšími položkami, sa v nachystaných 34 miliónoch eur neráta.

Na školiace materiály má ísť 80-tisíc eur a predpokladané náklady na školenia a odborné stáže sú 300-tisíc eur. Má sa vyškoliť 12-tisíc ľudí.

Väčšina sumy teda pôjde na mzdy. Zo zverejneného zámeru však nie je jasné, koľko hodín majú ľudia z tímu na projekte odpracovať a aká je hodinová mzda.

it-projekty

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie