Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kaliňákovo ESO je znova na začiatku. Na analýzy teraz pýta 34 miliónov, žiadne úspory zatiaľ neukázal

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo vnútra neoficiálne priznalo, že z reformy sa mu podarilo len pár detailov a stavby klientskych centier.

Minister vnútra Robert Kaliňák a jeho ľudia z takzvaného ESO tímu chystajú nový model reformy verejnej správy. Kaliňákovci sľubujú, že prehodnotia papierovačky pri 90 rôznych životných situáciách tak, aby občania vybavili veci oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Toto nie je správa spred štyroch rokov, toto je súčasnosť.

Kaliňákov tím, ktorý oficiálne reformuje verejnú správu už štyri roky, teraz naozaj prišiel s novým reformným zámerom, ktorý obsahuje štyri roky staré sľuby. Na začiatok takzvanej Optimalizácie procesov vo verejnej správe pýtajú 34 miliónov eur.

„Prinesieme úsporu nielen štátu, ale predovšetkým aj do samotnej peňaženky občana, ktorý minie na poplatkoch o 609 eur menej, pretože obrovské množstvo agendy bude integrovanej, ale predovšetkým ušetrí polovicu zo svojich dovolenkových dní na to, aby po úradoch cestoval po celej Slovenskej republike,“ sľuboval Kaliňák občanom v januári 2013.

Novinárom neskôr spolu so svojím reformným tímom ukazoval štósy materiálov, ktoré mali opisovať, ako fungujú všetky štátne úrady, čo je ich prínos alebo prečo nefungujú dobre a čo by sa stalo, keby sa zrušili.

Dnes je už jasné, že takmer nič z toho sa nevyužilo a takmer nič sa nezmenilo.

Začínajú odznova

Za druhej Ficovej vlády a aj teraz vedie tím reformistov Denisa Saková, ktorá je v novej vláde Kaliňákova štátna tajomníčka. Keď majú povedať, čo sa im podarilo, hovoria najmä o klientskych centrách, ktorých postavili 44. O zmene procesov, ktoré mali byť jadrom zmeny, ani slovo.

Ministerstvo vnútra nesplnilo ani sľub, podľa ktorého malo ESO za druhej Ficovej vlády ušetriť 700 miliónov. Kaliňák pred voľbami tvrdil, že sa mu to podarilo, ale žiaden dôkaz o tom nedal. Nemožno ho nájsť ani v žiadnom z dôležitých rozpočtových dokumentov a ani v hodnoteniach rozpočtovej rady, ktorá detailne sleduje, ako štát hospodári, a možné Kaliňákove úspory skúmala.

Šetrenie neprišlo aj preto, lebo žiadne veľké rušenie alebo spájanie úradov sa nekonalo a Kaliňákov tím chce teraz po štyroch rokoch opisovať procesy fungovania verejnej správy. V jazyku projektového manažmentu to znamená, že vlastne ešte nie je hotové nič, ešte sa len začína opis aktuálneho stavu.

A sami to aj priznávajú. „Doposiaľ neboli vykonané aktivity vedúce k posúdeniu súčasného stavu výkonu procesov, nebola vytvorená biznis architektúra procesov verejnej správy, a rovnako nie je nastavený systém merania a vyhodnocovania procesov, čo je predpokladom na dizajn a implementáciu nových postupov, ktoré majú prispieť k zjednodušeniu poskytovaných služieb tak, aby obiehali informácie, a nie občan,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra, čo ide robiť.

Čo sa deje teraz

Kaliňákov tím 2016 už spracoval takzvaný reformný zámer. Keďže sa naň majú míňať eurofondy, musí ho posúdiť 11-členná komisia.

Ministerstvo vnútra sa nemusí báť, že by tu jeho plány narazili. Päť z jedenástich členov komisie sú zamestnanci ministerstva vnútra a jej predsedníčka je štátna tajomníčka Saková. Po jednom zástupcovi majú ministerstvá financií a spravodlivosti, úrad vlády, finančná správa, tiež úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Za tretí sektor je v komisii len zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.

Aktuálne predložený reformný zámer hovorí, že za minulej vlády sa okrem vytvorenia 44 klientskych centier podarilo aj zrýchliť vydávanie voľných živností, zlepšili sa procesy 72 dopravných inšpektorátov a urobila sa „analýza súčasného stavu vybraných agend okresných úradov a obvodných oddelení vrátane odporúčaní pre optimalizáciu“.

Problémom však je, že jednotlivé rezorty robia svoju agendu stále izolovane, sú to rozsiahle, neprehľadné a izolované procesy, dokumenty sa posúvajú fyzicky a archivujú sa v papierovej podobe.

Poučením z doterajšej reformy tak má byť, že je prácne získavať dáta. Každý úrad používal svoj vlastný postup, keď opisoval procesy, a aj keď sa niečo zistilo, nevyužilo sa to na zlepšenie postupov. Zmieňujú aj negatívny postoj úradníkov voči zmenám a tiež to, že sa reforma vnímala ako dôvod na ich prepúšťanie.

Doteraz sa na reformu, ktorá sa nepodarila, minulo 10,5 milióna eur (z toho 4,5 milióna z eurofondov). Kde sa ušetrilo 700 miliónov, sa ani z reformného zámeru nedá vyčítať.

Čo sa má teda zmeniť

Princíp novej Kaliňákovej reformy má byť teda v tom, že reformátori zmapujú procesy pri 90 životných situáciách. „Príkladom je narodenie dieťaťa a všetky administratívne úkony s tým spojené naprieč celou verejnou správou,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra.

Znova sa sľubuje, že sa procesy zmenia tak, aby zmizli duplicity, skrátili sa čakacie lehoty aj vybavovanie, bolo menej administratívy a občanov to menej stálo.

Úrady, ktoré prenesú riešenie jednotlivých životných situácií do praxe, môžu na projekty (v rámci nich aj IT) žiadať eurofondy. Začnú takisto tým, že vypracujú reformný zámer.

Po minutí 34 miliónov eur, ako navrhuje Kaliňák, tak ešte nebude problém vyriešený, iba opísaný, iné úrady len budú môcť pýtať ďalšie peniaze, aby konali a menili aj IT systémy.

Prečo to má toľko stáť

Ministerstvo vnútra si na národný projekt, ktorý nakreslí, ako sa zlepší fungovanie úradov a občania (a podnikatelia) vybavia všetko z jedného miesta, pýta 34 miliónov eur. Je to zhruba desatina sumy, s ktorou sa ráta v eurofondovom programe Efektívna verejná správa.

Znamená to, že opis potrieb zmeny postupu úradov pri jednej z 90 životných situácií vyjde v priemere na takmer 400-tisíc eur. Len za opis a podrobné navrhnutie zmien, bez samotného zavedenia zmeny, či nákupu IT.

Ministerstvo vysvetľuje cenu najmä tým, že treba zaplatiť ľudí. „Hlavnými položkami sú interné a externé personálne kapacity. Odhadovaná cena vychádza z náročnosti vykonávania jednotlivých aktivít a početnosti procesov, ktoré budú mapované a optimalizované.“

Na projekte má podľa zámeru robiť 25 až 35 interných zamestnancov a 22 až 36 externistov. Počíta sa s tým, že treba vyškoliť tisícky zamestnancov z rôznych úradov.

Na projekte majú robiť od januára 2016 (teda už 5 mesiacov robia) do decembra 2020 (trištvrte roka po skončení mandátu súčasnej vlády). Do septembra tohto roka má byť hotový katalóg životných situácií, majú sa definovať prioritné životné situácie, má sa vytvoriť biznis architektúra a plán, ako optimalizovať aktivity. Jednotlivé životné situácie sa začnú inovovať až potom.

S IT projektom, ktorý bude na reformu tak či tak potrebný, a býva zvyčajne medzi nákladnejšími položkami, sa v nachystaných 34 miliónoch eur neráta.

Na školiace materiály má ísť 80-tisíc eur a predpokladané náklady na školenia a odborné stáže sú 300-tisíc eur. Má sa vyškoliť 12-tisíc ľudí.

Väčšina sumy teda pôjde na mzdy. Zo zverejneného zámeru však nie je jasné, koľko hodín majú ľudia z tímu na projekte odpracovať a aká je hodinová mzda.

it-projekty

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najprv si Danu Meager vypočujte, radia analytici poslancom, ktorí budú schvaľovať jej nomináciu do NBS

Na snímke zľava splnomocnenkyňa Vlády pre iniciatívu „One Belt One Road” Dana Meager, veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v SR Lin Lin a minister dopravy Árpád Érsek počas slávnostného privítania prvého nákladného vlaku z Číny v bratislavskom prístave v roku 2017. Foto - Tasr
Na snímke zľava splnomocnenkyňa Vlády pre iniciatívu „One Belt One Road” Dana Meager, veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v SR Lin Lin a minister dopravy Árpád Érsek počas slávnostného privítania prvého nákladného vlaku z Číny v bratislavskom prístave v roku 2017. Foto – Tasr

Parlament by mal v utorok hlasovať o nominácii Dany Meager na post viceguvernérky NBS. Klub ekonomických analytikov je proti, spochybňuje aj  kompetentnosť tejto špecialistky na dane v makroekonomických témach.

Minúta po minúte

Zdieľať

Globálne priame zahraničné investície sa vlani znížili o 1 % na 1,39 bilióna dolárov. Klesli štvrtý rok po sebe a dostali sa najnižšie za takmer 10 rokov. Najväčším príjemcom investícií sú USA s náskokom pred druhou Čínou.

Predbežný odhad priamych zahraničných investícií za minulý rok zverejnila vo svojej správe Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

Priame zahraničné investície (FDI) zahŕňajú prevzatie zahraničných podnikov, cezhraničné vnútropodnikové pôžičky či investície do novovznikajúcich podnikateľských projektov v zahraničí. Sú považované za jeden z ukazovateľov globalizácie, píše Reuters.

Čo je za poklesom:

  • prispel k nemu nepriaznivý vývoj v Hongkongu, kde sa príliv investícií zo zahraničia v dôsledku politických nepokojov prepadol o takmer polovicu na 55 miliárd dolárov,
  • zahraničné investície v Británii klesli o 6 %, krajina zápasila s neistotou okolo vystúpenia z EÚ,
  • Európska únia vykázala zníženie investícií o 15 % na 305 miliárd dolárov.

Investičný šéf UNCTAD James Zhan upozornil, že celá EÚ i niektoré jednotlivé členské štáty sprísnili kontrolu prichádzajúcich investícií, najmä pre obavy z národnej bezpečnosti.

Mohlo to odradiť časť investorov, obzvlášť v technologickom sektore.

Aký je výhľad:

V tomto roku by sa globálne FDI mohli po čase mierne zvýšiť, a to vďaka opadnutiu obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.

UNCTAD upozorňuje, že optimizmus ohľadne budúceho vývoja podkopáva pretrvávajúca geopolitická neistota a protekcionistické tlaky.

Zdieľať

Ak dnes parlament schváli nomináciu štátnej tajomníčky Dany Meager na viceguvernérku NBS, Veronika Remišová (Za ľudí) sa chce obrátiť na prezidentku so žiadosťou o jej nevymenovanie. „Táto nominácia by mohla vážne narušiť nezávislosť NBS.“

Opozičná poslankyňa tvrdí, že Dana Meager, nominantka SNS, nemá päťročnú prax v oblasti menovej politiky, ktorá sa na túto pozíciu vyžaduje.

„Pani Meager nemá prakticky žiadne skúsenosti a vzdelanie v oblasti menovej politiky ani v oblasti finančného dohľadu, čo sú dve hlavné funkcie, ktoré vykonáva NBS,“ povedala Remišová.

Upozornil na to aj Klub ekonomických analytikov.

Remišová tiež žiada, aby štátne orgány, NBÚ a SIS preverili, či Meager bola v roku 2014 na dovolenke v Taliansku s Vadalovcami. „Dovtedy žiadame, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu.“

Podľa Remišovej by končiaci parlament nemal krátko pred voľbami rozhodovať o takých dôležitých nomináciách.

Remišová tiež pripomenula, že SNS pred rokom navrhla Jozefa Hudáka. Parlament ho v tajnej voľbe schválil, prezident Kiska ani prezidentka Čaputová ho do funkcie nevymenovali.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Objem priamych zahraničných investícií v Číne vlani stúpol o 5,8 % na 137 miliárd dolárov, ich rast bol najrýchlejší za dva roky. Investície čínskych firiem v zahraničí opäť klesli, príčinou je pretrvávajúce obmedzovanie pohybu kapitálu.

Čína zostala druhým najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, cituje Reuters Čchien Kche-minga, štátneho tajomníka čínskeho ministra obchodu.

Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) získala Čína v minulom roku investície za 140 miliárd dolárov, prvé Spojené štáty v hodnote 251 miliárd dolárov.

Ako investovali Číňania:

  • zahraničné investície čínskych firiem vlani klesli o 8,2 percenta a dosiahli takmer 111 miliárd dolárov,
  • štruktúra investícií bola vyrovnanejšia, najviac peňazí smerovalo do realít a komerčných služieb, spracovateľského priemyslu, distribúcie a maloobchodu,
  • z celkového objemu mierilo 14 percent do krajín pozdĺž takzvanej novej Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s ďalšími krajinami Ázie a Európou.

Investície čínskych firiem boli v minulosti významnou hnacou silou globálnych cien, od realít po hodnoty fúzií a akvizícií.

Od roku 2016, keď Peking výrazne sprísnil kontrolu nad pohybom kapitálu, prudko klesajú.

Zdieľať

Premiér Pellegrini vyhlásil, že nezamestnanosť prestala byť problémom Slovenska. Potvrdzujú to podľa neho štatistiky ústredia práce, podľa ktorých sa miera evidovanej nezamestnanosti udržala v decembri pod 5 percentami. (tasr)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: V Pente sa nič nemení, tvrdí Haščák +

  • Český minister objednával za ceny ako Počiatek, príde o funkciu
  • Najhoršie bolo minulý rok, spamätávanie sa svetovej ekonomiky však bude pomalé
  • Trump už uzavrel prímerie aj s Macronom
  • Po silnej kritike môže Meager do NBS nepustiť Čaputová
Zdieľať

Transparency International získal a zverejnil časť zoznamu 4-tisíc žiadateľov o dotáciu na elektromobily. Štát chce nákup elektromobilov podporiť celkovo sumou 6 miliónov eur.

Transparency získal od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zoznam 1500 firiem, resp. živnostníkov z celkovo 4-tisíc žiadateľov, nie sú tam teda mená fyzických osôb, ktoré o dotáciu požiadali.

„… vraj u fyzických osôb tomu bráni ochrana osobných údajov. My sa voči tomu odvolávame, lebo čisto meno a priezvisko podľa nás nedáva zákonný dôvod ich nezverejniť,“ píše Transparency na Facebooku.

Transparency upozorňuje, že to je zoznam registrácií, nie pridelených dotácií – tie budú udeľované až po kontrole údajov a uspokojených bude prvých ani nie 770 žiadostí vrátane fyzických osôb.

„Napríklad v zozname už po zbežnej kontrole vidíme aj firmy, ktoré v slovenskom obchodnom registri neexistujú, resp. sú v likvidácii, tie budú teda vyradené.“

Najrýchlejšie zaregistrovanou firmou bola malá pekárenská firma VitaPlanet z Kvetoslavova pri Bratislave.

„Šikovní boli aj úradníci z Mestského úradu v Trnave (4. miesto). Medzi prvými 410 žiadosťami, ktoré majú prakticky istú dotáciu vzhľadom na objem peňazí, sú aj obec Lozorno, Všeobecná zdravotná poisťovňa, bratislavská mestská časť Ružinov, RTVS, ako aj kontroverzný právnik Dušan Repák, bývalý obhajca Jozefa Majského,“ píše Transparency.

Celkovo je medzi žiadateľmi viac ako 70 predajcov áut, taxifiriem či autoservisov vrátane známych mien, ako sú Kia Motors, Hyundair Motor a Volkswagen Finančné služby. O dotácie sa podľa zoznamu hlásia aj energetické a teplárenské firmy (Slovenské elektrárne, Západoslovenská aj Východoslovenská distribučná, Martinská teplárenská, Nuclear Power), ale aj taká Tatra banka. Medzi registrovanými je aj sedem advokátov a pätnásť lekárov či ambulancií, pripomína Transparency.

Celý zoznam nájdete tu.

Zdieľať

Africký mor ošípaných potvrdili už aj v okrese Košice-okolie u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde. Dosiaľ sa výskyt tohto ochorenia obmedzoval na okresy Trebišov a Michalovce.

Mor ošípaných u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde diagnostikovali v piatok, potvrdil to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Diviaka ulovili v poľovnom revíre Hornád pri maďarských hraniciach.

„Predpokladáme, že nešlo o diviaka z trebišovského regiónu, ale priamo o migráciu diviakov z Maďarska. V poslednom období je neskutočne veľa pozitívnych prípadov v Maďarsku pri hraniciach len niekoľko kilometrov od nás,“ povedal Bíreš.

Opatrenia proti šíreniu moru ošípaných v okrese Košice-okolie pritom sú v platnosti už z minulosti. „Možno v niektorých oblastiach ich treba zaktualizovať, to má na starosti Regionálna veterinárna a potravinová správa v Košiciach, ale tie zásady okolo či už domácich ošípaných, alebo diviakov, ich lovu, monitoringu platia už vopred,“ povedal Bíreš.

Mor ošípaných, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 24. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Celkovo na Slovensku dosiaľ zaznamenali zhruba 50 prípadov ochorenia, väčšinou u diviakov. Dosiaľ posledný a v poradí 11. potvrdený prípad u domácich ošípaných je z augusta minulého roka z okresu Trebišov. (tasr)

Zdieľať

Šéf firmy Air Lease Steven Udvar-Hazy vyzval Boeing, aby prestal používať pre lietadlá názov Max, pretože je zdiskreditovaný. Air Lease prenajíma lietadlá a je významným zákazníkom Boeingu, má objednaných 150 strojov 737 Max.

„Myslím si, že slovo Max by sa do histórie malo zapísať ako zlý názov pre lietadlo,“ cituje Reuters šéfa Air Lease.

Lietadlá 737 Max majú nútenú odstávku od marca 2019, keď ich úrady stopli po dvoch leteckých nešťastiach.

Podobný návrh ako Udvar-Hazy už vlani na jar predniesol americký prezident Donald Trump. Boeing po pár mesiacoch uviedol, že nič také neplánuje.

Air Lease vlastní 42 lietadiel 737 Max. Šéf firmy neočakáva, že po ich návrate do prevádzky zaplavia trh a dôjde k zníženiu lízingových sadzieb.

Podľa neho Boeing pravdepodobne nebude schopný dodávať viac ako 50 až 60 strojov mesačne.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať