Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kaliňákovo ESO je znova na začiatku. Na analýzy teraz pýta 34 miliónov, žiadne úspory zatiaľ neukázal

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo vnútra neoficiálne priznalo, že z reformy sa mu podarilo len pár detailov a stavby klientskych centier.

Minister vnútra Robert Kaliňák a jeho ľudia z takzvaného ESO tímu chystajú nový model reformy verejnej správy. Kaliňákovci sľubujú, že prehodnotia papierovačky pri 90 rôznych životných situáciách tak, aby občania vybavili veci oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Toto nie je správa spred štyroch rokov, toto je súčasnosť.

Kaliňákov tím, ktorý oficiálne reformuje verejnú správu už štyri roky, teraz naozaj prišiel s novým reformným zámerom, ktorý obsahuje štyri roky staré sľuby. Na začiatok takzvanej Optimalizácie procesov vo verejnej správe pýtajú 34 miliónov eur.

„Prinesieme úsporu nielen štátu, ale predovšetkým aj do samotnej peňaženky občana, ktorý minie na poplatkoch o 609 eur menej, pretože obrovské množstvo agendy bude integrovanej, ale predovšetkým ušetrí polovicu zo svojich dovolenkových dní na to, aby po úradoch cestoval po celej Slovenskej republike,“ sľuboval Kaliňák občanom v januári 2013.

Novinárom neskôr spolu so svojím reformným tímom ukazoval štósy materiálov, ktoré mali opisovať, ako fungujú všetky štátne úrady, čo je ich prínos alebo prečo nefungujú dobre a čo by sa stalo, keby sa zrušili.

Dnes je už jasné, že takmer nič z toho sa nevyužilo a takmer nič sa nezmenilo.

Začínajú odznova

Za druhej Ficovej vlády a aj teraz vedie tím reformistov Denisa Saková, ktorá je v novej vláde Kaliňákova štátna tajomníčka. Keď majú povedať, čo sa im podarilo, hovoria najmä o klientskych centrách, ktorých postavili 44. O zmene procesov, ktoré mali byť jadrom zmeny, ani slovo.

Ministerstvo vnútra nesplnilo ani sľub, podľa ktorého malo ESO za druhej Ficovej vlády ušetriť 700 miliónov. Kaliňák pred voľbami tvrdil, že sa mu to podarilo, ale žiaden dôkaz o tom nedal. Nemožno ho nájsť ani v žiadnom z dôležitých rozpočtových dokumentov a ani v hodnoteniach rozpočtovej rady, ktorá detailne sleduje, ako štát hospodári, a možné Kaliňákove úspory skúmala.

Šetrenie neprišlo aj preto, lebo žiadne veľké rušenie alebo spájanie úradov sa nekonalo a Kaliňákov tím chce teraz po štyroch rokoch opisovať procesy fungovania verejnej správy. V jazyku projektového manažmentu to znamená, že vlastne ešte nie je hotové nič, ešte sa len začína opis aktuálneho stavu.

A sami to aj priznávajú. „Doposiaľ neboli vykonané aktivity vedúce k posúdeniu súčasného stavu výkonu procesov, nebola vytvorená biznis architektúra procesov verejnej správy, a rovnako nie je nastavený systém merania a vyhodnocovania procesov, čo je predpokladom na dizajn a implementáciu nových postupov, ktoré majú prispieť k zjednodušeniu poskytovaných služieb tak, aby obiehali informácie, a nie občan,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra, čo ide robiť.

Čo sa deje teraz

Kaliňákov tím 2016 už spracoval takzvaný reformný zámer. Keďže sa naň majú míňať eurofondy, musí ho posúdiť 11-členná komisia.

Ministerstvo vnútra sa nemusí báť, že by tu jeho plány narazili. Päť z jedenástich členov komisie sú zamestnanci ministerstva vnútra a jej predsedníčka je štátna tajomníčka Saková. Po jednom zástupcovi majú ministerstvá financií a spravodlivosti, úrad vlády, finančná správa, tiež úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Za tretí sektor je v komisii len zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.

Aktuálne predložený reformný zámer hovorí, že za minulej vlády sa okrem vytvorenia 44 klientskych centier podarilo aj zrýchliť vydávanie voľných živností, zlepšili sa procesy 72 dopravných inšpektorátov a urobila sa „analýza súčasného stavu vybraných agend okresných úradov a obvodných oddelení vrátane odporúčaní pre optimalizáciu“.

Problémom však je, že jednotlivé rezorty robia svoju agendu stále izolovane, sú to rozsiahle, neprehľadné a izolované procesy, dokumenty sa posúvajú fyzicky a archivujú sa v papierovej podobe.

Poučením z doterajšej reformy tak má byť, že je prácne získavať dáta. Každý úrad používal svoj vlastný postup, keď opisoval procesy, a aj keď sa niečo zistilo, nevyužilo sa to na zlepšenie postupov. Zmieňujú aj negatívny postoj úradníkov voči zmenám a tiež to, že sa reforma vnímala ako dôvod na ich prepúšťanie.

Doteraz sa na reformu, ktorá sa nepodarila, minulo 10,5 milióna eur (z toho 4,5 milióna z eurofondov). Kde sa ušetrilo 700 miliónov, sa ani z reformného zámeru nedá vyčítať.

Čo sa má teda zmeniť

Princíp novej Kaliňákovej reformy má byť teda v tom, že reformátori zmapujú procesy pri 90 životných situáciách. „Príkladom je narodenie dieťaťa a všetky administratívne úkony s tým spojené naprieč celou verejnou správou,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra.

Znova sa sľubuje, že sa procesy zmenia tak, aby zmizli duplicity, skrátili sa čakacie lehoty aj vybavovanie, bolo menej administratívy a občanov to menej stálo.

Úrady, ktoré prenesú riešenie jednotlivých životných situácií do praxe, môžu na projekty (v rámci nich aj IT) žiadať eurofondy. Začnú takisto tým, že vypracujú reformný zámer.

Po minutí 34 miliónov eur, ako navrhuje Kaliňák, tak ešte nebude problém vyriešený, iba opísaný, iné úrady len budú môcť pýtať ďalšie peniaze, aby konali a menili aj IT systémy.

Prečo to má toľko stáť

Ministerstvo vnútra si na národný projekt, ktorý nakreslí, ako sa zlepší fungovanie úradov a občania (a podnikatelia) vybavia všetko z jedného miesta, pýta 34 miliónov eur. Je to zhruba desatina sumy, s ktorou sa ráta v eurofondovom programe Efektívna verejná správa.

Znamená to, že opis potrieb zmeny postupu úradov pri jednej z 90 životných situácií vyjde v priemere na takmer 400-tisíc eur. Len za opis a podrobné navrhnutie zmien, bez samotného zavedenia zmeny, či nákupu IT.

Ministerstvo vysvetľuje cenu najmä tým, že treba zaplatiť ľudí. „Hlavnými položkami sú interné a externé personálne kapacity. Odhadovaná cena vychádza z náročnosti vykonávania jednotlivých aktivít a početnosti procesov, ktoré budú mapované a optimalizované.“

Na projekte má podľa zámeru robiť 25 až 35 interných zamestnancov a 22 až 36 externistov. Počíta sa s tým, že treba vyškoliť tisícky zamestnancov z rôznych úradov.

Na projekte majú robiť od januára 2016 (teda už 5 mesiacov robia) do decembra 2020 (trištvrte roka po skončení mandátu súčasnej vlády). Do septembra tohto roka má byť hotový katalóg životných situácií, majú sa definovať prioritné životné situácie, má sa vytvoriť biznis architektúra a plán, ako optimalizovať aktivity. Jednotlivé životné situácie sa začnú inovovať až potom.

S IT projektom, ktorý bude na reformu tak či tak potrebný, a býva zvyčajne medzi nákladnejšími položkami, sa v nachystaných 34 miliónoch eur neráta.

Na školiace materiály má ísť 80-tisíc eur a predpokladané náklady na školenia a odborné stáže sú 300-tisíc eur. Má sa vyškoliť 12-tisíc ľudí.

Väčšina sumy teda pôjde na mzdy. Zo zverejneného zámeru však nie je jasné, koľko hodín majú ľudia z tímu na projekte odpracovať a aká je hodinová mzda.

it-projekty

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Minúta po minúte

Ceny v reklame a v prieskume trhu boli koncom minulého roka vyššie o vyše 40 percent oproti úrovni pred rokom, ukazujú informácie štatistického úradu. Žiadny iný segment trhových služieb nezaznamenal podobný nárast.

Druhý najvyšší nárast bol v poistení, zaistení a dôchodkovom zabezpečení o 7 %. Skladové a vedľajšie činnosti v doprave boli drahšie o 6 %, architektonické a inžinierske služby o takmer 5 %.

Naopak, znížili sa ceny vo finančných službách okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia o vyše 2 % a v poštových a kuriérskych službách o 1,5 %.

Celkovo sa ceny vo vybraných trhových službách za rok zvýšili o 1,4 %. (tasr)

Ceny nehnuteľností na bývanie v 4. štvrťroku vzrástli o 7,3 %. Podľa štatistického úradu bol síce rast najnižší spomedzi jednotlivých štvrťrokov, stále však vysoký. Rýchlejšie ako nové nehnuteľnosti sa zhodnocovali existujúce byty a domy.

Nové boli drahšie v priemere o 6,6 %, existujúce o 7,8 %.

„Viditeľnejšie zníženie tempa rastu cien teda v priebehu celého minulého roku nastalo najmä pri existujúcich nehnuteľnostiach, ktoré v prvej polovici roka vykazovali rekordnú výšku rastu. Začiatkom roka to bolo vyše 15 % a v mesiacoch apríl až jún o vyše 10 %,“ porovnal úrad.
(tasr)

Na zoznam ľudí, ktorí dostanú prednostne vakcínu, pribudnú pracovníci v maloobchode. Ministerstvo zdravotníctva to sľúbilo sieti COOP Jednota a Zväzu obchodu SR, očkovať by sa mali dvomi vakcínami a podľa veku.

„Som rád, že naše prosby ostali vypočuté a že si autority uvedomili, akí sú pracovníci v maloobchode dôležití,“ uviedol  Ján Bilinský, generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko. Dodal, že napísal aj otvorený list v mene systému COOP Jednota ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu so žiadosťou o prehodnotenie systému očkovania v prospech pracovníkov obchodu.

Podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva, ktoré dostal Zväz obchodu SR, v prípade, že bude dostatok vakcín, v najbližšom období pristúpia očkovacie miesta k zaočkovaniu predavačiek/predavačov,  pokladníčok/pokladníkov a dokladačiek/dokladačov tovaru pracujúcich v obchode. Zamestnanci do 55 rokov budú zaočkovaní vakcínou AstraZeneca, pracovníci nad 55 rokov vakcínou Pfizer.

Ekonomický newsfilter: Biznis si nevie predstaviť zatvorenie firiem, ale ide o to, či ešte máme inú možnosť +

  • Mochovce podľa očakávania ešte pribrzdili námietky. Povolenie na štart dostanú najskôr v júni
  • Minister Doležal tlačí diaľničné kilometre, začína sa stavať ďalší kúsok na Orave
  • Ekonomická nálada na Slovensku sa zhoršuje, EÚ je na tom o dosť lepšie

Nemecko už nebude požadovať od vodičov kamiónov na hraniciach testy na koronavírus. Podľa českého premiéra Andreja Babiša to na rokovaní lídrov EÚ prisľúbila Angela Merkelová, dátum však neoznámila. (čtk)

Akcie v USA vo štvrtok výrazne oslabili. Index Nasdaq má za sebou najhlbší jednodňový percentuálny prepad za štyri mesiace. Ukazovateľ technologického trhu sa ocitol pod tlakom po tom, čo výnosy 10-ročného dlhopisu americkej vlády stúpli na ročné maximum. Investori sa potom zbavovali niektorých akcií, pretože sa obávali, že sú precenené. (reuters)

Argumenty za a proti vypnutiu slovenského priemyslu

Juraj Valachy z Tatra banky a Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu
Juraj Valachy z Tatra banky a Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu

Ekonóm a manažér rozoberajú možnosť zavretia priemyslu. Juraj Valachy z Tatra banky sa prihovára za tvrdý lockdown na 2 týždne, Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu varuje pred zrútením celej ekonomiky.

Prihováram sa za tvrdý lockdown na dva týždne, hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy. „Áno, ekonomické straty budú veľké, ale na druhej strane váh máme 100 úmrtí denne, čo je strašne veľa.“

Zavretím priemyslu Slovensko stratí nepomerne viac, ako získa pri pribrzdení nákazy, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Utlmenie fabrík podľa neho nenarobí fatálne škody iba ich majiteľom, ale zrúti sa celá ekonomika.

Komentár Konštantína Čikovského

Zavrieť priemysel je naozaj až posledná možnosť, nerobme z toho však tabu, píše Konštantín Čikovský. „K stavu, v ktorom sa bude dať relatívne normálne žiť a nebudú mesačne zomierať tri tisícky ľudí, sa vieme prebojovať v zásade dvoma spôsobmi. Jeden nás bude stáť určite mnoho životov, druhý sa nezaobíde bez veľkých ekonomických strát.“

Vypnutie fabrík nespôsobí iba škody, ale zrúti sa ekonomika. Bude to podniková apokalypsa, tvrdí uznávaný manažér

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Foto - TASR
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Foto – TASR

Zavretím priemyslu Slovensko stratí nepomerne viac, ako získa pri pribrzdení nákazy, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Utlmenie fabrík podľa neho nenarobí fatálne škody iba ich majiteľom, ale zrúti sa celá ekonomika.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať