Denník N

Finančný poradca: Nechcete spadnúť do dlhov? Zahoďte kreditku

Boris Just je finančným sprostredkovatľom spoločnosti Fincentrum. Foto N – Tomáš Benedikovič.
Boris Just je finančným sprostredkovatľom spoločnosti Fincentrum. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Ľudia sa sami často dostanú do problémov nie preto, že by mali nízke príjmy, ale preto, že si nedajú pozor a meškajú s platbami.

Finanční poradcovia a sprostredkovatelia poznajú rozpočty svojich klientov do detailov a rovnako dobre ovládajú ponuku bánk a poisťovní. BORIS JUST, sprostredkovateľ spoločnosti Fincentrum, hovorí, že osemdesiat percent ľudí má finančné produkty nastavené nevýhodnejšie, než by mohli mať.

Ľudia vám ukazujú svoje rodinné rozpočty, spoznávate ich príjmy aj výdavky. Aké rezervy najčastejšie vídate?

V rámci analýzy preberáme podrobne ich finančnú situáciu, čiže máme informácie o finančných tokoch domácnosti. Čo sa týka úspor, najčastejšie dokážeme usporiť klientom na finančných produktoch. Mojou úlohou nie je obmedzovať klienta v jeho životnom štandarde, ale snažiť sa nájsť úspory tak, aby sa mu životný štandard neznížil, ale zvýšil. Takmer 80 percent klientov má financie nastavené nevýhodne vzhľadom na situáciu, akú by sme mu vedeli nastaviť my. V oblasti financií sú teda rezervy domácností najväčšie.

Ak si chce klient urobiť takú analýzu sám, ako má postupovať?

Bežne s klientom sledujeme výdavky na bývanie, na domácnosť, na zdravotnú starostlivosť, na deti, potom výdavky na dopravu a výdavky spojené so životným štýlom a, samozrejme, aj výdavky súvisiace s finančnými produktmi.

Klientovi hľadáte riešenie len vtedy, keď platí veľa na úrokoch, alebo aj keď míňa veľa na stravu a podobne?

Klienti majú málokedy taký podrobný prehľad o svojich financiách, aký získajú, keď prídu za nami. Väčšinou majú len hrubý prehľad, čiže vedia, či je ich rozpočet vyrovnaný, stratový alebo prebytkový.  A keď potom uvidia svoje výdavky rozpočítané na podrobné položky, často pri niektorých spozornejú. Pri ľuďoch, ktorých domáci rozpočet je záporný a nemajú veľa možností nájsť v ňom rezervy, hovoríme aj o tom, ako zmeniť výdavky na životný štýl.

Čo má spraviť človek, ktorý chce mať v hlave viac než len hrubú predstavu o finančných tokoch?

Odporučil by som robiť si aspoň minimálny zoznam najväčších výdavkov na mesačnej báze. V súčasnosti sú na to aj šikovné aplikácie do smartfónov.

S akými starosťami a požiadavkami za vami prichádzajú ľudia?

Najčastejšie sa na mňa obracajú pre pomoc pri vybavovaní hypotéky a úverov. Málokedy niekto príde s tým, že si chce financie riešiť komplexne. Práve pri komplexnej optimalizácii financií vieme ľuďom najviac ušetriť. Často sa stáva, že má klient viacero produktov, ktoré sa prekrývajú a nie sú vhodne nastavené. Odhadom polovica mojich prvotných kontaktov s klientmi je v oblasti poskytovania úverov, potom to býva poistenie – životné i neživotné, niekedy aj povinné zmluvné poistenie alebo havarijné poistenie. V poslednom čase prichádzajú ľudia sami aj s otázkami okolo investovania a sporenia.

Koľkým z nich viete poradiť?

Vieme pomôcť každému, ale je veľmi dôležité, akú majú disciplínu v splácaní. Banky si pozerajú úverový register a stáva sa, že ak si klient nedal pozor a meškal s platbami, nevieme mu pomôcť hneď a hľadáme skôr dlhodobé riešenie. Požiadavka bánk je, aby mal klient čistý úverový register deväť až dvanásť mesiacov, čiže v tom období hľadáme, ako dodržiavať platobnú disciplínu.

Klient za vami príde s cieľom získať výhodný úver a vy mu ho sprostredkujete. Je to preto, že máte v bankách špeciálny status, ktorý bežný človek nemá?

Nenazval by som to špeciálnym statustom. Fakt je, že my už v bankách rokujeme so skúsenými ľuďmi, ktorí vedia, že prostredníctvom nás klient oslovuje všetky inštitúcie na trhu. S bežným klientom sa nebavia o úrokových sadzbách, ktoré idú na úkor bankovej marže. Keď prídeme my, tak banka vie, že ak chcú klienta získať, tak musia poskytnúť to najlepšie, čo je v jej možnostiach. Naša schopnosť vybaviť lepšiu úrokovú sadzbu vyplýva z toho, že využívame konkurenciu bánk. Stáva sa nám, že dostávame od bánk aj výhody vzhľadom na objemy obchodov, a tie vieme tiež premietnuť do podmienok pre klienta. Nie je to tak vždy, ale sú obdobia, keď máme aj takú možnosť.

Bežný klient teda nedosiahne taký výhodný úrok, ani keby sa akokoľvek snažil, zisťoval si podmienky a pripravil sa na to?

Môže sa stať, že klient dosiahne úrok, aký mu dokážem vybaviť ja, ale lepší určite nie. Neviem si predstaviť, že by klient, ktorý až tak dobre veci nerozumie, obehol všetky banky na trhu a vybavil si lepšiu úrokovú sadzbu.

Niektoré banky považujú za bonitných klientov s príjmom nad 750 eur mesačne, iné to majú nastavené od 1000 eur a ďalšie od 1500 eur mesačne.

Ak to bude klient robiť vo vlastnej réžii, ako sa má v banke správať?

V prvom rade by som mu odporučil, aby sa poradil s odborníkom. Ale ak pôjde do bánk sám, mal by si problematiku naštudovať a nepozerať sa len na výšku úrokovej sadzby, ale mal by zvážiť aj ďalšie aspekty, napríklad ročnú percentuálnu mieru nákladov, dĺžku fixácie, možnosti predčasného splácania i ďalšie produkty, ktoré mu bude banka poskytovať.

Má človek v banke rokovať ako na trhu a stále žiadať viac?

Otázka je, aký je to klient. Ak je pre banku zaujímavý, má históriu a bonitu, jeho situáciu to zlepšuje, ale ak nie, tak sa jeho možnosti radikálne znižujú. Ale na otázku, či treba tvrdo vyjednávať, znie odpoveď „áno“. Treba sa snažiť na banku zatlačiť.

Pomáha, keď sa klient vyhráža odchodom ku konkurencii?

Závisí to napríklad od času fixácie úveru. Banky sú si vedomé, že ak je klient pred koncom fixácie, predčasné splatenie ho nestojí žiadny poplatok a má viacero možností prefinancovať úver. Štandardne to funguje tak, že dva mesiace pred skončením fixácie je banka povinná informovať klienta o výške novej úrokovej sadzby – klientovi príde oznam listom. Práve v tomto období má možnosť prísť do banky povedať: „Ak mi neponúknete niečo lepšie, odídem do inej banky.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Od akého príjmu považuje banka klienta za bonitného?

Je to individiuálne. Niektoré banky považujú za bonitných klientov s príjmom nad 750 eur mesačne, iné to majú nastavené od tisíc eur mesačne a ďalšie od 1500 eur. Je to však podmienené aj históriou klienta: záleží na tom, ako príjmy prichádzajú, aké má sporiace produkty alebo objem peňazí uložených v banke.

Keď príde klient do banky vybaviť si hypotéku, na ktoré ďalšie produkty ho zvykne banka presvedčiť?

V spojení s hypotékou je potrebné poistiť si nehnuteľnosť, čiže ponúkajú poistenie nehnuteľnosti a domácnosti. Štandardne sú tieto produkty v banke drahšie, ako keď si ich uzatvorí prostredníctvom poisťovne.

Banky to však zvyknú prezentovať ako podmienku úveru.

Áno, stretávam sa s tým. Ono to aj je podmienka, ale podmienkou nie je poistiť sa cez bankový produkt. V súvislosti s poistením nehnuteľnosti dávajú banky určitú zľavu na úrokovej sadzbe a potom je otázka prepočtu, či táto zľava vykompenzuje to, čo klient preplatí na samotnom poistení. Skôr sa stretávam s tým, že banky alebo bankoví úradníci nepovedia, že je to podmienka, ale klientovi naznačia, že je to pre neho výhodné. To sa týka aj poistenia schopnosti splácať úver.

Stretávate sa s tým, že sa ľudia dostanú do problémov nie preto, že by mali nízke príjmy, ale preto, že sú finančne nedisciplinovaní?

Áno, veľmi často, a práve v spojení s finančnými produktmi. Veľa ľudí žije na dlh, čiže má kreditnú kartu alebo povolené prečerpanie na účte a plne ho využíva. Ľudia si neuvedomujú, že pri týchto produktoch je preplatenie veľmi vysoké. A pritom jednoduchým výpočtom zistíme, že ak by nevyužívali tieto produkty, ušetrili by sto i dvesto eur mesačne. Ideálne je nemať kreditné karty, iba debetné. A keď už mám kreditnú, tak ju splácať v období, počas ktorého sa nepočítajú úroky.

Takýto človek sa asi najskôr musí zbaviť toho mínusu. Ako?

Naše odporúčanie pre každého je vytvoriť si finančnú rezervu vo výške troj- až päťnásobku bežných mesačných výdavkov. Keď mu potom praskne práčka alebo príde iný neočakávaný výdavok, tak môže zaplatiť vyššiu sumu a nemusí platiť banke vysoké úroky. Dnes je však finančná rezerva u mnohých ľudí nulová a sú vlastne nútení využívať tieto nevýhodné produkty.

Potom asi nie je jednoduché rýchlo sa zbaviť mínusu.

Vždy je otázka, za aký čas sa podarí nasporiť si potrebnú rezervu. U mnohých to trvá mesiac, ale niekedy to býva aj rok či dva. No pri platobnej disciplíne je to možné.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pre ľudí je veľmi ťažké obmedziť súčasnú spotrebu v prospech optimalizácie a budúcich úspor.

Dokáže sa človek platobnej disciplíne naučiť?

Štandardne áno, ale veľakrát to funguje skôr tak, že mu vydrží nejaký čas a potom „spadne“ do pôvodnej spotreby. Potom nás už oslovujú, že potrebujú zase nejaký úver. Z vlastnej skúsenosti viem, že je pre ľudí veľmi ťažké obmedziť súčasnú spotrebu v prospech optimalizácie a budúcich úspor.

Chodia za vami ľudia aj s otázkou, ako sa zabezpečiť proti vojne či ekonomickej kríze?

Málokedy. Skôr ich zaujímajú osobné veci než geopolitické. Ľudia si však už uvedomujú, že ak sa sami nezabezpečia na starobu, budú mať ťažké obdobie dôchodku. Toto povedomie je vyššie, než bolo povedzme pred tromi, štyrmi rokmi, ale stále je slabé.

Slabé znamená, že málo ľudí rozmýšľa, z čoho bude žiť v starobe?

Áno. Ak aj o tom premýšľajú, málokedy to riešia. Dnes je optimálne začať si sporiť na dôchodok už ako mladý človek. Vo vyspelých krajinách je úplne bežné, že si ľudia odkladajú z čistého príjmu desať až pätnásť percent na zabezpečenie budúcich príjmov. U nás tento trend nie je. Buď si to ľudia nemôžu dovoliť, alebo jednoducho uprednostnia dnešnú spotrebu pred budúcimi potrebami.

Keď príde klient, ktorý to chce riešiť, čo mu poradíte?

Je to oblasť dlhodobého sporenia, prípadne investovania, kde na základe individuálnych požiadaviek a profilu klienta odporúčame vhodné finančné nástroje. Pre každého môže byť vhodné niečo iné.

Čiže v zásade ide o tretí pilier?

Tretí pilier je jedna z dôležitých možností, ako si zabezpečiť zvýšený dôchodok.

Ktoré sú ďalšie možnosti popri treťom pilieri?

Jednou z nich je napríklad investovanie do nehnuteľností. V princípe však základ dôchodkového zabezpečenia tvorí prvý pilier, teda sociálna poisťovňa, a druhý pilier, ktorý reprezentujú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Dnes však otázka znie, čo sa dá od prvého a druhého piliera očakávať, keď po prepočtoch vychádza stále dosť nízka suma. Tretí pilier, ktorý vnímame ako individuálne sporenie, je teda o osobnej zodpovednosti voči sebe samému. Klientom odporúčame, aby vyčlenili časť peňazí a odkladali si ju na pravidelnej báze.

Spomínaných 10 percent čistého príjmu?

Je to individuálne, závisí to od výšky príjmu. Každému klientovi odporúčame konkrétnu sumu, ktorú by si mal sporiť na dôchodok, aby si zachoval požadovaný životný štandard. Dôležitými faktormi sú vek a možnosti klienta, ale štandardne sa sumy pohybujú od 50 do 500 eur mesačne.

Ak si niekto odkladá 200 až 250 eur mesačne a má 35 rokov, môže sa považovať za zabezpečeného na dôchodok?

Keď si to narýchlo spočítame, zistíme, že takto usporí zhruba 90 tisíc eur, čo by pri predpokladanom zhodnotení mohlo nasporenú sumu až strojnásobiť, takže sa dostávame na 270 tisíc. To by mu zabezpečilo okolo 2000 eur mesačne na starobu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie