Nechcú, aby sa z krajiny stalo Grécko. Nová rumunská vláda ide presadiť rázne kroky na zastavenie zadlžovania

Dva týždne po svojom vzniku čelila rumunská vláda vážnej politickej aj ekonomickej skúške. V parlamente v pondelok nakoniec ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery.

Vyvolali ho plánované rozsiahle daňové reformy a konsolidácia, o ktoré žiada Európska komisia.

„Rumunsko platilo za strednú pizzu, ale jedlo veľkú. Teraz to niekto musí vyrovnať,“ vyhlásil novozvolený prezident Nicuşor Dan na svojej prvej tlačovej konferencii po vymenovaní do úradu.

Narážal na vysoké verejné výdavky, ktoré viedli k rozpočtovému deficitu na úrovni 9,3 % HDP v roku 2024. To je viac než trojnásobok limitu povoleného pravidlami Európskej únie a najviac z krajín EÚ.

Na porovnanie, Slovensko podľa údajov Eurostatu dosiahlo v roku 2024 deficit na úrovni približne 5,9 % HDP, čo síce takisto výrazne prekračuje 3-percentné maastrichtské kritérium, no stále je to citeľne menej než v prípade Rumunska.

Rumunsko malo v roku 2024 najvyšší deficit v EÚ, Slovensko bolo štvrté najhoršie. Zdroj – Eurostat

Ako sa Rumunsko dostalo do problémov?

Podľa najnovšej správy Európskej komisie o stave ekonomík EÚ čelí Rumunsko rastúcej fiškálnej a politickej neistote. Ďalším faktorom sú americké clá, ktoré komplikujú vývoz, brzdia prílev investícií a znižujú domácu spotrebu.

Výrazné prehlbovanie rozpočtového deficitu spôsobilo najmä prudké zvyšovanie