Ako štát na papieri ušetril, hoci ministerstvá míňali výrazne viac, ako mali v rozpočte
Kažimír vysvetľoval, že zlé výsledky roka 2015 nie sú žiaden problém, v realite však viacerí ministri vrátane ministra financií a vnútra zákonné limity naozaj obišli.
Minister financií Peter Kažimír nedávno vysvetľoval, že sa musel vlani rozhodnúť buď pre dobré čísla rozpočtu, alebo pre dobré čerpanie eurofondov. Tak obhajoval, prečo sme v roku 2015 mali trojpercentný a nie dvojpercentný deficit.
„Za týmto manažérskym rozhodovaním si stojím, lebo to bolo manažérske rozhodnutie,“ povedal Kažimír v Slovenskom rozhlase.
Minister zároveň povedal aj to, že výdavky štátneho rozpočtu neboli väčšie, ako boli plánované. Ale niektoré ministerstvá, napríklad dopravy, mali vyššie výdavky ako bol plán.
„A to je aj výčitka voči Ľudovi Ódorovi, ktorý veľmi dobre vie, a to mu vytýkam, ako tie peniaze boli minuté. A on si dokonca dovolí hovoriť o rozdaní,“ povedal Kažimír.
Celkové výdavky boli v roku 2015 o približne 690 miliónov eur vyššie ako rozpočtované. Pravdou je, že bez eurofondov a spolufinancovania štátny rozpočet ušetril oproti plánu 460 miliónov eur. Potiaľ to nahráva slovám ministra.
Ale ako je možné, že štátny rozpočet ušetril a väčšina ministerstiev minula podstatne viac oproti svojim plánom? „Stačí privolať na pomoc tajomnú formulku ‚VPS‘, a zrazu je možné zvýšiť výdavky hoci aj o niekoľko stoviek miliónov,“ odkázal v blogu člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor.
O tajomnej formulke
Spomínaná „VPS“ je Všeobecná pokladničná správa, teda rozpočtová kapitola, v ktorej sú zahrnuté rôzne rezervy na nečakané udalosti, transfer do Sociálnej poisťovne, odvody do rozpočtu EÚ alebo úrokové výdavky štátu.
„Pre obratného ministra financií umožňuje rôzne zaujímavé hry s číslami,“ pokračuje Ódor. Vlani sa tak ministerstvám pridalo navyše 469 miliónov eur.
Ministerstvá mali vlani v rozpočte k dispozícii niečo viac ako 13 miliárd eur. Bez eurofondov, spolufinancovania a transferov to bolo približne 7 miliárd. To je suma, z ktorej mohli platiť úradníkov, nakupovať tovary a služby, investovať alebo dávať dotácie ľuďom a firmám.
Najmä ministerstvá financií, vnútra, školstva, obrany a zdravotníctva však dostali výrazne viac peňazí, ako bol plánovaný limit.
Funguje to zhruba takto: vláda si napríklad naplánuje veľký výnos z daní a vytvorí na to rezervu. Túto rezervu však môže minúť pri istých podmienkach. Aj vtedy, ak by žiadne dane navyše neprišli. Rozpočtovým opatrením je možné tieto peniaze presunúť napríklad na diaľnice alebo informačné systémy.
„Druhým krokom je, že sa naplánuje transfer štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne vyšší oproti potrebám o 400 miliónov eur,“ hovorí Ódor. „Rozpočtovým opatrením je možné peniaze nad rámec skutočnej potreby prejesť,“ pokračuje.
Tretia možnosť je, a to nemá vláda v rukách, že sú výdavky do rozpočtu EÚ, na spolufinancovanie alebo úrokové náklady na štátny dlh nižšie ako rozpočet.
„V roku 2015 sa znížil transfer do Sociálnej poisťovne o 453 miliónov eur, rezervy na dane sa rozpustili vo výške 300 miliónov eur, na makroekonomický vývoj o 156 miliónov eur a odvody do rozpočtu EÚ sa znížili o 190 miliónov,“ hovorí Ódor. A tak vznikol priestor na výdavky, s ktorými rozpočet nerátal.
Dodatočné výdavky ministerstiev v roku 2015:
- výdavky na finančnú správu a projekt UNITAS: 139,8 mil. eur
- výdavky na vybavenie záchranných zložiek a polície: 74,6 mil. eur
- nákup vrtuľníkov: 53,6 mil. eur
- rozvoj obrany: 36 mil. eur
- dofinancovanie OP IS a úhrada korekcií: 28,4 mil. eur
- výdavky na licencie a informačné systémy ministerstva financií: 22,8 mil. eur
- výdavky ministerstva zdravotníctva: 18,3 mil. eur
- dofinancovanie ministerstva spravodlivosti: 16 mil. eur
- investičné stimuly: 11 mil. eur
- regióny so zvýšenou kriminalitou: 10 mil. eur
Čo sa dá s tým robiť
Rozpočtové pravidlo hovorí, že výdavky v štátnom rozpočte je možné prekročiť najviac o jedno percento. Je to preto, aby sa dodatočné príjmy, napríklad keď sa darí ekonomike, použili na ozdravenie rozpočtu. To znamená na zníženie deficitu. Presuny v položke Všeobecná pokladničná správa však v praxi umožnili aj 7-percentný rast výdavkov.
Ódor hovorí, že riešením by bolo zavedenie výdavkových limitov. „Na začiatku by postačovala aj jednoduchá zmena 1-percentného pravidla v zákone o štátnom rozpočte. Mala by sa vzťahovať nie na celkové výdavky, ale len tie bez eurofondov, spolufinancovania, transferov a všeobecnej pokladničnej správy,“ hovorí Ódor.
Kažimír už odkázal, že výdavkové limity prichádzajú do úvahy vtedy, keď sa zjemní dlhová brzda. Ústavný zákon o dlhovej brzde pritom s nimi ráta, len nepovedal, kedy sa majú zaviesť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
