Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štátna pomoc obetiam Váhostavu vyšla na 12,6 milióna eur

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát naznačuje, že Ficove reči o akciách Váhostavu sa nenaplnia.

Pracovali ale nedostali zaplatené. Situácia, do ktorej sa dostali viacerí stavbári pracujúci na dobré slovo pre Váhostav Juraja Širokého, je už zväčša dávno za nimi. Poväčšinou si na preklenutie krízy požičali v bankách.

Váhostav je zasa minimálne na pár rokov odľahčený o veľkú časť svojich dlhov a ďalej stavia diaľnice pre štát. Tam problém s platobnou disciplínou nie je.

Teraz dobiehajú posledné platby, ktoré obetiam Váhostavu nachystal na pomoc štát. Ponúkol, že odkúpi od stavbárov nepreplatené faktúry za polovicu ich hodnoty.

„Uzavreli, zverejnili a vyplatili sme celkovo 466 zmlúv, ktorými sme nadobudli pohľadávky v hodnote 26,5 milióna eur, za ktoré sme zaplatili odplatu vo výške 12,6 milióna eur,“ sumarizuje Peter Miššík zo Slovenskej reštrukturalizačnej. To je firma, ktorú na riešenie kauzy Váhostav založil štát.

Na stole zostala jediná zmluva

Na stole tak zostala už len posledná zmluva na dotiahnutie. Ide o pohľadávku v hodnote niečo vyše 4-tisíc eur.

Znamená to, že zo štátom vyčlenených 20 miliónov eur vyjde nateraz kauza Váhostav daňových poplatníkov ani nie na dve tretiny.

Povestné schránkové firmy, ktorým Širokého Váhostav dlhoval najväčšie sumy, sa do záchranného programu nezapojili. Štát avizoval, že ich z neho vylúči. Okrem toho bol ochotný jednému veriteľovi zaplatiť najviac 200-tisíc eur; to znamená, že prihlásiť sa oplatilo tým, ktorým Váhostav dlhoval najviac 400-tisíc eur.

Tento strop mohol odradiť aj reálnych stavbárov, ktorým Váhostav dlhoval vyššie sumy. Celkovo eviduje stavebný gigant asi 600 veriteľov a dlhy voči obchodným partnerom v hodnote približne 100 miliónov eur.

Roky sa bude splácať po troške

Iná možnosť než využiť pomocnú ruku štátu znamenala pre stavbárov zostať veriteľom Váhostavu. To znamená čakať, kým dostanú počas piatich rokov postupne naspäť asi 19 percent z pohľadávok. Potom môžu na firmu posielať exekútorov, až kým nevymôžu aspoň polovicu dlhov.

Ficov kabinet pod nátlakom zmenil konkurzné pravidlá ešte aj tak, že veritelia môžu dostať naspäť všetky pohľadávky do výšky 100 percent – to by však museli byť stopy a dôkazy o tom, že na to dlžník má peniaze.

Čo bude teraz s pohľadávkami, ktoré odkúpil štát sám? To isté ako s tými ostatnými.

„V súlade s platným reštrukturalizačným plánom nám bude dlžník po dobu 5 rokov vždy ku koncu júna bežného roka uhrádzať pätinu z 18,75 percenta nominálnej hodnoty nadobudnutých pohľadávok,“ vysvetľuje Miššík ďalší postup.

Kedy bude štát akcionár?

Premiér Fico však minulý rok informoval o tom, že s majiteľom Váhostavu dohodol aj iný obchod: má sa vzdať 49 percent akcií vo firme v prospech veriteľov, čiže po novom aj štátu. Akcie sa medzi pohľadávky rozpočítajú podľa veľkosti nesplatených faktúr.

„Musí aj spoločnosť Váhostav prevziať nejakú ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol. Preto vám oznamujem, že Váhostav sa nad rámec podmienok reštrukturalizácie vzdá 49 percent akcií v prospech nezabezpečených veriteľov,“ rečnil Fico v apríli minulého roku.

Kedy to bude? Miššík hovorí, že v Slovenskej reštrukturalizačnej o tom nemajú informácie. Teraz očakávajú prvú splátku od Váhostavu; o päť rokov má poslať toľko peňazí, koľko štát do záchranného programu zainvestoval, keď kupoval pohľadávku.

Spýtali sme sa ministerstva financií, ako to bude s akciami Váhostavu. Napísali, že otázka súvisí s jedným z bodov memoranda, ktoré sa podpisovalo, keď Fico ohlasoval záchranný balík pre veriteľov stavebného gigantu.

„V ňom sa spoločnosť Váhostav zaviazala nad rámec podmienok reštrukturalizačného plánu na uspokojenie nezabezpečených veriteľov vzdať sa 49 percent akcií spoločnosti, ktoré nie sú ničím zaťažené, v prospech nezabezpečených veriteľov v obchodnom styku. Kritériom na rozdelenie akcií mala byť výška pohľadávky nezabezpečeného veriteľa potvrdená súdom. Nemáme vedomosť o tom, že by pôvodní nezabezpečení veritelia reagovali na ponuku Váhostavu,“ píše ministerstvo financií.

Zato vo Váhostave opakujú, že s odovzdávaním akcií rátajú.

„Spoločnosť Váhostav čaká od Slovenskej reštrukturalizačnej na konečný zoznam veriteľov, ktorí svoje pohľadávky predali štátu. Zo zoznamu bude jasné aj to, ktorí veritelia si svoje pohľadávky ponechali. Po získaní finálnej informácie predstavíme spôsob, akým bude možné nadobudnúť akcie spoločnosti,“ povedal hovorca firmy Tomáš Halán.

Stať sa ešte môže aj to, že celý záchranný plán štátu napadne Európska komisia. Nemusí sa jej pozdávať, že štát namiesto dlžníka vyplatí minimálne časť podlžností veriteľom. Mohla by to byť štátna pomoc Váhostavu.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať