Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako to bolo so súťažou na CT, pre ktorú zvažujú odobrať Bielu vranu Suchánkovi

Lekár Alan Suchánek a zdravotná sestra Magdaléna Kovačičová získli aj ocenenie za boj proti korupcii od amerického veľvyslanectva na Slovensku Foto - TASR
Lekár Alan Suchánek a zdravotná sestra Magdaléna Kovačičová získli aj ocenenie za boj proti korupcii od amerického veľvyslanectva na Slovensku Foto – TASR

Držiteľa ocenenia Biela vrana Alana Suchánka pred dvoma týždňami obvinil premiér Robert Fico, že pri výbere CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu sa nezachoval čestne, a mal by preto o ocenenie od Aliancie Fair-play prísť. Premiér nehovoril o známom tendri z roku 2014, v ktorom vyhral Medical Group, ale o súťaži, ktorá mu predchádzala. V tej prvej, ktorú v roku 2012 napokon nemocnica zrušila, vyhral Siemens s najdrahšou ponukou a Alan Suchánek bol členom výberovej komisie.

Konal chirurg Suchánek v prvom tendri správne? Zastupoval záujmy nemocnice korektne, alebo urobil prešľap, ako hovorí premiér? Preštudovali sme dokumentáciu k súťaži, hovorili s Alanom Suchánkom a odborníkmi na tendre. Výsledok: Tender, v ktorom vyhral Siemens, a ktorý vyhodnocovala aj komisia s Alanom Suchánkom, nebol v poriadku a bolo správne, že ho napokon zrušili.

Január 2012 – vypísanie súťaže

Nemocnica v Piešťanoch spustila súťaž na nový CT prístroj začiatkom roka 2012. Starý sa už kazil a opravy boli čoraz drahšie.

Okrem chirurga Alana Suchánka sedeli v súťažnej komisii špecialistka na obstarávanie Gabriela Polakovičová, primárka rádiológie Drahomíra Mičová a Edita Bečárová. Mičová mala najviac skúseností, pretože pracovala na oddelení, kde s CT a podobnými prístrojmi pracujú.

Nemocnica si dala podmienku, že chce, aby prístroj vedel snímať 128 a viac vrstiev. Tento údaj je veľmi dôležitý pre pochopenie, prečo tento tender neprebehol správne. Počet vrstiev znamená, ako detailne vie prístroj orgán zoskenovať. Čím viac vrstiev, tým je to detailnejšie.

Pre vysvetlenie, v minulosti boli aj prístroje s len dvoma či štyrmi vrstvami, už pred pár rokmi boli štandardom stroje, ktoré robia 64- či 128-vrstvové obrázky.

Súťažné podmienky si prebralo deväť firiem, prihlásili sa tri. Siemens ponúkal vlastný prístroj, bratislavská firma S&T značku Philips a banskobystrická firma Audioscan prístroj Toshiba.

Audioscan a S&T sa ešte pred štartom súťaže pýtali na vysvetlenie spojenia „minimálne 128 vrstiev“, podľa ktorého by 128-vrstvový stroj nevyhovoval. Nemocnica formuláciu upravila tak, že už bolo jasné, že 128-vrstvové prístroje spĺňajú súťažné požiadavky.

Pred poslaním ponúk sa ešte ozvali S&T, ktorí tvrdili, že podľa podmienok je súťaž našitá na Toshibu a Audioscan, ktorý tvrdil to isté, iba za súťažnými podmienkami videl Philips. Siemens nikto z napojenia na organizátora tendra neobvinil. Nemocnica napokon aj ďalšie detaily v podmienkach súťaže upravila tak, že všetky sťažnosti sa skončili a mohli sa podávať ponuky.

10. 4. 2012 – prichádzajú ponuky

V polovici apríla tri firmy poslali ponuky. Audioscan a S&T ich museli doplniť, chýbali napríklad čestné vyhlásenia. Siemens mal podľa nemocnice ponuku v poriadku a žiadne doplnenie dokumentov či vysvetlenie si odeň nemocnica nevyžiadala. To sa neskôr ukázalo ako chyba.

V úvode ponuky Siemens napísal, že ním ponúkaný prístroj vie urobiť obrázky s 384 vrstvami. Rovnaké číslo napísal Siemens aj do návrhu kúpnej zmluvy.

V materiáli, ktorý popisuje technické vlastnosti CT prístroja Siemens Somatom Definition AS Excel Edition, už firma uvádza, že prístroj má „64-vrstvové pokrytie“. S takýmito vlastnosťami by však nespĺňal to, čo nemocnica v podmienkach žiadala. Neskôr v tomto dokumente firma píše: „64-vrstvový CT prístroj Siemens Somatom Definition AS Excel Edition sa dá priamo na mieste upgradovať na 64- alebo 128-vrstvovú konfiguráciu Siemens Somatom Definition AS.“

Pri 128 vrstvách by už firma súťažné podmienky splnila, ale stále to nie je 384 vrstiev, ktoré sľubovala v inej časti ponuky.

Siemens neskôr uznal, že ak hovorí o 128 vrstvách, myslí takzvané fyzické vrstvy, ak o 384, reč je o vrstvách neskôr dorobených v počítači.

Ostatné dve firmy vo svojich ponukách uvádzali fyzické vrstvy – teda 128 – a dostali sa tak v porovnaní so Siemensom do nevýhody. Obe tvrdia, že hlavný parameter sú fyzické vrstvy, a preto, ak sa v súťaži pýta obstarávateľ na vrstvy, tak nie je v poriadku odpoveď o schopnosti vyrábať počítačom rekonštruované vrstvy.

Ak bola ponuka nejasná a uvádzala viaceré čísla pri jednom parametri, mala sa nemocnica na to pýtať firmy a dať si to vysvetliť, hovorí šéf Transparency International Gabriel Šípoš. Podľa neho je bežné, že sa obstarávateľ uchádzačov pýta, ak nie úplne pochopil ich ponuku.

Ak by sa nemocnica opýtala, tak by nedošlo k tomu, že by potom firmy súťažili s neporovnateľnými kritériami. Už v tejto časti tak urobila komisia piešťanskej nemocnice chybu, vďaka ktorej vyhral prístroj o 200-tisíc drahší ako technicky porovnateľní konkurenti.

18. 4. 2012 – elektronická aukcia

Do elektronickej aukcie postúpili všetky tri firmy. Firmy v nej zadávali dokopy desať kritérií. Cena bola len jedným z nich, hoci váhou najdôležitejším.

Kto ponúkol najnižšiu cenu, mohol získať 62 z maximálneho počtu 100 bodov. Za víťazstvo v spornom parametri počet vrstiev bolo 20 bodov. Body mohli uchádzači dostať aj za rýchlosť opravy či servisu, či šírku rezu – za zvyšných osem kritérií však mohli dokopy získať 18 bodov zo sto.

Siemens ponúkol najhoršiu cenu. Vypýtal si 847-tisíc eur, je to viac, ako nemocnica predpokladala, že zaplatí. V súťaži dostala firma za tento parameter ponuky len 46,5 zo 62 bodov.

Audioscan ponúkol o 200-tisíc nižšiu cenu ako Siemens a získal tak plný počet bodov. S&T skončila medzi nimi. Za ponúknutú cenu 757-tisíc dostala 52 bodov.

Ak by sa teda v elektronickej aukcii brala do úvahy len cena, súťaž by vyhral Audioscan s prístrojom Toshiba.

Rozhodlo však druhé najdôležitejšie kritérium – počet vrstiev.  Siemens tu získal vysoký náskok – za 384 vrstiev dostal plný počet bodov – 20. Ostatné dve firmy, ktoré uviedli 128 vrstiev, dostali menej ako 7 bodov. Siemens tak vďaka tomuto kritériu dostal o 13 bodov viac ako jeho konkurenti.

Stroje sú pritom technicky porovnateľné. Ak by Siemens uviedol rovnaký parameter ako ostatné firmy – teda fyzické vrstvy –, dostali by všetky firmy rovnaký počet bodov.

Ale platila ponuka Siemensu 384 vrstiev a s výsledkom 82,7147 bodu nemecká firma zvíťazila.  Druhý v poradí – Audioscan – mal o 0,2 bodu menej.

Ak by teda Siemens nedostal o 13 bodov viac za počet vrstiev, s cenou, ktorú ponúkol, by nevyhral. Musel by v aukcii výrazne znížiť cenu alebo by vyhrala iná firma.

Siemens trvá na svojom, hovorí, že v ponuke neklamal: „Takto definované kritérium nerozlišovalo a neurčovalo presne, aké vrstvy má uchádzač v tendri uviesť. Uvedením rekonštruovaných vrstiev spoločnosť Siemens uviedla pravdivý údaj, ktorý je deklarovaný v technickej špecifikácii ponúkaného prístroja. Pri takto formulovaných súťažných podmienkach považujeme takýto postup za štandardný a bežne používaný v prípade, ak obstarávateľ vypíše podklady takýmto spôsobom.“

A ako vysvetľuje zlyhanie komisie jej člen Suchánek? Hovorí, že v čase prvej súťaže nebol odborníkom na to, aké vrstvy má CT prístroj. „Teraz už o tom viem viac, ale vtedy bola odborníčka primárka,“ hovorí dnes poslanec za OĽaNO.

Koniec apríla – začínajú sa problémy

Po aukcii súťažná komisia tender vyhodnotila a oficiálne skončila svoju činnosť. Nemocnica oznámila výsledky. Vyhral Siemens, celkovo plánovala nemocnica zaplatiť za prístroj aj s celým príslušenstvom – servisom, dodávkou, zaškolením, stavebnými úpravami – vyše milióna eur.

Zakrátko však prichádza prvá sťažnosť. Rádiologička Drahomíra Mičová spísala žiadosť o nápravu, v ktorej tvrdí, že počas rokovania komisie jej otázku, či uvádzaný údaj od firmy Siemens 384 vrstiev je pravdivý, kolegovia zamietli. Mali jej tvrdiť, že „to nie je predmetom skúmania, a keď to tam tak je napísané, tak to tak bude“. V sťažnosti nepíše, kto jej to povedal.

„Nepoznám presne do detailov a z hlavy jednotlivé parametre prístrojov podľa ich firemných názvov, čas súril, a tak sa prečítali len parametre špecifikujúce prístroj, nebol čas študovať celý spis,“ napísala v liste, ktorý poslala až po aukcii.

Až vtedy začala čísla preverovať, a preto podľa nej vznikla otázka a do listu napísala, že je to nečestné voči súperom.

V prílohe zápisnice po ukončení elektronickej aukcie komisia poslala informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ktorej súčasťou je aj „kontrola splnenia podmienok účasti uchádzača a podmienok uvedených v oznámení a v súťažných podkladoch“. Komisia teda oficiálne tvrdila, že ponuky firiem skontrolovala.

Alan Suchánek hovorí, že on ich detailne nekontroloval, veril primárke rádiológie, ktorá si ich mala pozrieť.

Je to pre chirurga Suchánka dostatočné ospravedlnenie chyby, pod ktorú sa podpísal? Mal si všimnúť rozdiel medzi údajmi Siemensu? Gabriel Šípoš z Transparency hovorí, že ak je niekto v komisii, je zodpovedný. Väčšiu zodpovednosť by podľa neho mal niesť niekto, kto sa v tom odborne vyzná, ale nakoniec sú zodpovední všetci, lebo za to hlasujú.

Nejasnosti sa však čoskoro definitívne skončili. Vtedajší riaditeľ piešťanskej nemocnice Róbert Mamrilla v polovici mája poslal do dokumentácie k tendru na CT mail od Siemensu. Tam jasne vysvetľujú, ako je to s vrstvami. Siemens uznáva, že 384 vrstiev nie je fyzických, ale rekonštruovaných, čo však podľa firmy „je v súlade sa zadaním vo verejnom obstarávaní“. „Kandidáti sa snažia získať zákazku do poslednej chvíle,“ vysvetľuje svoje konanie Siemens.

V polovici mája prichádzajú ďalšie námietky. S&T žiadalo zrušiť súťaž. Vyhodnotenie súťaže bolo podľa firmy protizákonné. Audioscan nemocnici vyčíta, že si neoverila počet vrstiev, ktoré Siemens predložil. „Počet vrstiev 384 bol (komisii) známy a jej povinnosťou bolo overenie všetkých skutočností,“ napísali v žiadosti. Tým podľa spoločnosti porušila zákon.

Koniec mája – riaditeľ odmieta sťažnosti

V nemocnici sa začína panika. Pár dní po tom, čo neúspešní uchádzači poslali žiadosti o nápravu, znova zasadá komisia, ktorá už formálne neexistuje, pretože po aukcii ukončila svoju činnosť.

Jej členovia sa teraz zhodli, že Siemens treba vylúčiť a urobiť novú aukciu len s ostatnými dvomi firmami.

Pod rozhodnutím komisie je podpísaný aj Alan Suchánek. Ako argumentoval konkrétne on, nie je zo zápisnice jasné. Tvrdí, že sa rozhodoval pod tlakom, pretože sa o námietkach dozvedel až na zasadnutí komisie.

O dva dni nato sa komisia opäť stretla, podľa zápisnice ide o „operatívne zasadnutie“. Rokovať chceli s riaditeľom, ktorý mohol jediný rozhodnúť o zrušení súťaže alebo o vylúčení účastníka.

V zápisnici komisie sa píše, že riaditeľ im nedovolil rokovať s ním, prizval si len Alana Suchánka. Ten mal potom tlmočiť riaditeľovo rozhodnutie, že nevylúči Siemens a zamietne žiadosti o nápravu. Suchánek tvrdí, že o tomto zasadnutí nevedel a jeho stretnutie s riaditeľom prebehlo ešte predtým, počas prvého zasadnutia komisie.

Riaditeľ podľa neho rozhodol tak, že sa neúspešní uchádzači majú obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie. „Prečo sme to mali robiť my? Mal to rozhodnúť Úrad pre verejné obstarávanie, a to sme im umožnili. Mohli sme mať veľké problémy a byť bez prístroja,“ hovorí dnes Suchánek.

Riaditeľ sa podľa Suchánka obával aj súdov zo strany Siemensu. Žalovať nemocnicu však rovnako mohli aj ostatní dvaja uchádzači. Neúspešné firmy sa na Úrad pre verejné obstarávanie neobrátili. Na otázku prečo, neodpovedali.

Riaditeľ nemocnice Mamrilla teda poslal listy neúspešným firmám, zamietol ich žiadosti o nápravu a Siemens pozval v polovici júna na rokovanie o zmluve.

„To sa malo riešiť pred spustením aukcie,“ hovorí Šípoš o tom, že komisia mala vedieť, že sú tam rozdielne parametre. „Ak bol pre rozdielne chápanie podmienok víťaz iný a pri rovnakých podmienkach mohla vyhrať lacnejšia firma, tak by som sa súťaž ako riaditeľ snažil zrušiť,“ povedal.

Leto 2012 – voľby menia nemocnicu

K podpisu zmluvy nikdy nedošlo. V marci boli predčasné voľby, ktoré vyhral Smer. A aj keď nemocnica v Piešťanoch nepatrí pod ministerstvo priamo, štát dosadzuje svojich ľudí do správnych a dozorných rád. Na to chcel počkať podľa Suchánka aj riaditeľ nemocnice a nechcel kúpiť CT prístroj bez toho, aby mu to neodobrila nová správna a dozorná rada. Na vymenovanie nových členov čakali štyri mesiace.

Koncom augusta zasadá dozorná rada ešte v starom zložení, všetci traja jej členovia hlasujú, aby riaditeľ zrušil súťaž na CT prístroj.

V októbri zasadá správna rada, kde sú už noví členovia, ktorých dosadilo ministerstvo zdravotníctva – medzi nimi Michal Straka známy ako raper Ego, Drahoslava Kupcová, Marek Brezničan. Na tomto zasadnutí zvolila správna rada novú dozornú radu, členkou sa stala aj vtedajšia poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová.

Nový člen správnej rady Marek Brezničan v bode rôzne navrhol, aby riaditeľ súťaž zrušil. „Zdôraznil to tým, že parametre CT sú príliš silné na piešťanskú nemocnicu a považuje za vhodnejšie zakúpiť parametrami slabšie CT a tým aj lacnejšie. Dodal, že prezentuje stanovisko ministerstva zdravotníctva.“

Suchánek sa tendra zastal, rovnako tak sestra Magdaléna Kovačovičová, ktorá povedala, že proces tendra bol v poriadku. Noví členovia ich však prehlasovali, a tak nariadili riaditeľovi, aby do 17. októbra súťaž zrušil.

Suchánek spätne vysvetľuje, že je ťažké na seba vziať rozhodnutie, že nepomôže ako lekár nejakému pacientovi, lebo nefunguje CT. Hovorí teda, že bojoval za podpis zmluvy, aby pacienti pre novú súťaž znova nečakali.  

Siemens nemocnicu nežaloval. „Po zrušení súťaže sme sa na súd neobrátili, keďže nepovažujeme za potrebné ani za efektívne riešiť každé odstúpenie od zmluvy s potenciálnym obchodným partnerom súdnou cestou,“ vysvetľuje Monika Orbanová, Head of Communication and Government Affairs Siemensu.

2014 – nová súťaž

Nemocnica neskôr skutočne vypísala novú súťaž. Neobjednala si v nej však slabší a lacnejší prístroj, ale znova pýtala 128-vrstvový. Zaplatiť zaň mala o pol milióna viac, ako pýtal Siemens dva roky predtým.

Alan Suchánek na to upozornil médiá a zabránil tak podpisu zmluvy. Piešťanské CT sa stalo pojmom, vo svojich funkciách skončili vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj Renáta Zmajkovičová, poslankyňa, ktorá sedela aj v dozornej rade nemocnice.

Členov správnej rady – Straku, Brezinčana a Kupcovú – neskôr polícia obvinila, neskôr však prokuratúra obvinenia zrušila. Za upozornenie na tento tender dostal Suchánek ocenenie Biela vrana.

2016 – odoberú ocenenie?

Na príbeh pôvodného tendra, v ktorom mal vyhrať Siemens, upozornil po 7 rokoch text v týždenníku Plus 7 dní. Premiér Robert Fico reagoval blogom, v ktorom požiadal Alianciu Fair-play, aby Suchánkovi ocenenie odobrala. Suchánkovi premiér odporučil, aby odišiel z parlamentu, kam sa dostal cez hnutie OĽaNO Igora Matoviča.

Suchánkovu úlohu v tendri Aliancia Fair-play preveruje. Denník SME informoval, že zvažujú, že mu ocenenie odoberú.

Glváč sa pustil do aliancie aj Matoviča

„Rovnako opatrne, ako aliancia pristupuje k zodpovednosti poslanca Suchánka v kauze CT, som opatrný voči záveru, ku ktorému táto mimovládna organizácia dospeje. Neprekvapilo by ma, keby mu Bielu vranu ponechali,“ napísal na Facebooku Martin Glváč (Smer). „Zvykli sme si, že táto organizácia si vyberá nepriateľa, pozerá na veci cez stranícku lupu a má rozdielny meter na politikov.“

Glváč hovorí, že odobratie Bielej vrany bude znamenať zlyhanie Matoviča. „A totiž že on svojich ľudí vôbec nepozná, on len ukazuje prstom na druhých. A práve vďaka nemu je v parlamente človek, ktorý má za ušami. SMER za kauzu cétečka vyvodil zodpovednosť. V tomto prípade by ju mal vyvodiť nielen poslanec Suchánek, ale tiež Igor Matovič,“ tvrdí Glváč.

Igor Matovič odobratie ocenenia nepredpokladá. „Je namieste, že ocenenie prehodnocujú, keďže boli vznesené pochybnosti,“ hovorí Matovič. Aliancia Fair-play mala podľa neho všetky informácie o prvom tendri už pred rokom a pol, keď ich zverejnila riaditeľka nemocnice Mária Domčeková.

„Nepredpokladám, že by boli nejakí amatéri, že by si nevyhodnotili všetko v prípade Alana Suchánka.“ Matovič hovorí, že Suchánek je preňho najpríjemnejším prekvapením v novom poslaneckom klube a po tom, čo si aj on prečítal všetky dokumenty, mu dôveruje.

„Nemôže sa to stať, nemôžu teraz vyhodnotiť jedny fakty inak, ako ich vyhodnotili pred rokom a pol,“ povedal Matovič. „Ak by mu ocenenie zobrali, bolo by to obrovské zlyhanie nie Alana Suchánka, ale Aliancie Fair-play. Diskreditovali by nielen sami seba, ale všetky ocenenia, ktoré teraz dali,“ dodal Matovič.

Alan Suchánek povedal, že až do rozhodnutia aliancie nebude proces ich rozhodovania komentovať.

Rovnako až po rozhodnutí sa vyjadrí aj Aliancia Fair-play.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.

Zdieľať

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon spochybnil výber potravín do nižšej sadzby DPH, ktorý predložila SNS. Kritizuje, že nešla po skupinách výrobkov, ale vybrala len isté druhy zeleniny, ovocia či pečiva. Simon dal návrh na prepracovanie novely.

Do zoznamu potravín s nižšou DPH sa tak podľa Simona nedostali napríklad čerešne, marhule či broskyne, ale sú tam duly, ktoré sa pestujú na Slovensku podstatne menej. Výhradu má aj k výberu zeleniny, pretože do nižšej sadzby sa nedostali mrkva či petržlen.

„Vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Prečo tam nemôže byť slivka, ale jablko a hruška áno?“ pýtal sa.

Výhradu má Simon aj k tomu, že v kategórii pečiva s nižšou sadzbou majú byť len menšie rožky, ktoré majú 40 či 50 gramov, väčšie nie. V skupine mliečnych výrobkov mu chýba tvaroh.

Foto - TASR
Foto – TASR
Zdieľať

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú napriek voľnejšej menovej politike hlavných centrálnych bánk. Uviedla to vo svojej predpovedi divízia Asset Managementu americkej banky JPMorgan, podľa ktorej Európa čelí ďalším ôsmim rokom negatívnych úrokových sadzieb.

„Vzhľadom na pomalé tempo oživenia tohto cyklu očakávame, že ďalšia recesia bude plytká,“ povedal Bob Michele, šéf oddelenia pre správu aktív americkej investičnej banky.

„Menová politika môže byť schopná predĺžiť súčasný cyklus, ale nemyslíme si, že by mohla zabrániť recesii,“ napísal v uverejnenej správe. Dodal, že bude potrebné, aby došlo k posunu od menovej ku fiškálnej politike.

Michele nepredpokladá ukončenie negatívnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti. Odhaduje, že Európu čaká ďalších osem rokov záporných úrokov.
Vzhľadom na slabší globálny rast a trvalo nízku infláciu predpovedá, že centrálne banky budú pokračovať v doterajšej politike.

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov na rekordných 0,5 % a očakáva sa, že americký Federálny rezervný systém zníži referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov.

Eskalácia napätia v globálnom obchode poškodila výrobný sektor a pravdepodobne sa rozšíri aj do zvyšku ekonomiky.

„Napríklad sektor služieb už tiež začal vykazovať známky zhoršenia,“ uviedol. „Dôvera podnikov výrazne klesla, čo malo za následok spomalenie rastu investícií, a to signalizuje pochmúrny výhľad.“

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v júni 2014, aby podporila ekonomiku. (tasr, ft)