Denník N

Zo študentov histórie a učiteľstva sú najmä sekretárky (grafy)

Vyštudujú učiteľstvo, ale nejdú do škôl. Prečo asi? Foto - TASR
Vyštudujú učiteľstvo, ale nejdú do škôl. Prečo asi? Foto – TASR

Absolventi humanitných vied sa najmenej zamestnávajú vo svojom odbore. Z niektorých odborov sa ani len nehlásia na miesta, kde by štúdium využili. V odbore zostávajú najčastejšie veterinári, psychológovia zasa veľmi dobre vedia, čo chcú.

Vyštudovali históriu, tam však s antikou aj stredovekom končia.

Ak si absolventi histórie hľadajú prácu cez najväčší pracovný portál Profesia.sk, takmer polovica sa zaujíma o pozície v administratíve. Ani nie pätina si hľadá miesto v odbore, ktorý vyštudovala.

Podobne sú na tom aj iné humanitné odbory. Ide o absolventov, ktorí sa podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky zamestnávajú vo svojom odbore najmenej zo všetkých.

bzugM

 

Zo štúdie Ústavu informácií a prognóz školstva dokonca vyplýva, že viac ako štvrtina absolventov slovenských vysokých škôl pracuje na mieste, pre ktoré stačí aj stredné alebo základné vzdelanie. Pracujú teda na miestach, kde nemôžu naplno využiť svoj vzdelanostný a odborný potenciál.

A prečo nie je v poriadku, ak ľudia pracujú inde ako v odbore, ktorý vyštudovali? „Zlé uplatnenie absolventov je problém, pretože štát mal zbytočné výdavky na ich štúdium,“ hovorí Michal Habrman, analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Nedá sa presne povedať, koľko to stojí, ale ide predovšetkým o peniaze, ktoré štát vynakladá na financovanie ich štúdia. Okrem toho aj takzvané náklady obetovanej príležitosti, „pretože namiesto štúdia mohli už niekoľko rokov pracovať, z čoho by platili dane a odvody“, dodáva Habrman.

Problém je aj to, že prácu mimo svojho odboru vykonávajú ako „neodborníci“, čo spôsobuje podľa Habrmana ďalšie výdavky firmám na doškolovanie. Ale aj straty samotným zamestnancom – pravdepodobne pomalší profesijný postup či frustráciu z toho, že sa nevedia uplatniť.

Spokojný so súčasným stavom nie je ani prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Ján Pekár. „Problém vidíme najmä v tých odboroch, ktoré sú ´sprofanované´ inými, najmä vidieckymi vysokými školami s množstvom študentov a absolventov, napríklad politológia, sociálna práca a podobne.“ Univerzita Komenského si podľa neho kvalitu absolventov stráži aj tým, že obmedzuje počet prijatých absolventov.

Berú prácu stredoškolákom

Informácie zozbierané najväčším slovenským pracovným portálom Profesia.sk ukazujú, že problém nie je iba v školách. Sami absolventi si často hľadajú zamestnanie mimo svojho odboru.

Napríklad prácu učiteľa si hľadá menej ako pätina absolventov pedagogiky. Za atraktívnejšiu ponuku považujú napríklad pozíciu asistenta, sekretárky alebo recepčnej.

Absolvent politológie a lingvistiky Peter Gažík, ktorý pracuje vo firme zaoberajúcej sa start-upmi, spochybňuje teóriu, že absolventi humanitných vied sú len neschopní ľudia. Tieto školy podľa neho poskytujú študentom väčšiu flexibilitu a možnosť uplatnenia, vysvetľuje, prečo absolventi pracujú aj v iných odboroch. „Nemôžeme to porovnávať napríklad so štúdiom medicíny.“

„Na pracovné ponuky podľa našich dát reagujú najlepšie absolventi psychológie,“ vraví zasa Martin Menšík z Profesia.sk. „Vedia, čo chcú robiť, a chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali.“

psychologia

Ak ľudia s vysokoškolským diplomom pracujú na pozíciách vhodných pre stredoškolákov, je to pre štát drahé.

Cena štúdia absolventa humanitných štúdií sa nedá presne vyčísliť, vraví Habrman z Inštitútu finančnej politiky. Koeficient pri humanitných a sociálnych odboroch je však podľa neho jeden z najnižších zo všetkých študijných odborov – približne trojnásobne nižší ako pri medicíne.

Problém si uvedomujú aj vysoké školy a niektoré menia svoje predmet. Napríklad Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v tomto akademickom roku otvorila dvanásť nových interdisciplinárnych blokov. Vychádzajú tak v ústrety potenciálnych zamestnávateľov. „Sú zamerané tak, aby študenti získali okrem vzdelania vo svojom odbore aj ďalšie užitočné kompetencie z iných oblastí a zvýšili si tak šancu uplatnenia sa na trhu práce,“ hovorí prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie a IT Pavol Sovák.

Katolícka Univerzita v Ružomberku zas vidí chybu v tom, že sú humanitné profesie málo finančne ohodnotené. „Z toho logicky vyplýva, že títo absolventi  hľadajú uplatnenie v inom odbore,“ dodáva škola.

tlmocnictvo zurnalistika historia pedagogika FIF UK

Koľko zarábajú a ako dlho hľadajú prácu

Ministerstvo školstva chce riešiť odbory a školy, ktorých absolventi nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali. Podľa ministra je zbytočné také odbory platiť. Preto začali aj zverejňovať viacero údajov o tom, koľko absolventi škôl zarábajú alebo ako dlho si hľadajú prácu.

Sľubujú si od toho najmä to, že si žiaci vyberú školu na základe informácií. Rebríčky škôl môžu nájsť na novom portály lepsieskoly.sk.

227sZ

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie