Bugár zarobil na pôde pod obchvatom pol milióna. Kto ďalší? Odpovedať otáľa Smer aj Procházka

Najväčší realitný biznis so štátom? To je bez debaty výkup pôdy pod budúci obchvat Bratislavy. Za zem pod 59 nových kilometrov diaľnic, ktoré štát nedávno zazmluvnil pri metropole aj s jej napojením na Dunajskú Stredu, zaplatíme dokopy 327 miliónov eur.

Kto na tom zarobí, to sa v centrálnom registri zmlúv nedočítate.

„Národná diaľničná spoločnosť nie je povinná zmluvy týkajúce sa vysporiadania vlastníctva nehnuteľností zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, a preto nie sú tieto verejne dostupné,“ vysvetľuje hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Informácie o šťastlivcoch, ktorí náhodou či predvídavosťou zarobili na pôde ako v lotérii, by určite boli čítavé. Diaľnice sa totiž stavajú najmä cez ornú pôdu, ktorá bežne stojí pár desiatok centov, no keď sa cez ňu nakreslí diaľnica, nazerá sa na ňu ako na stavebnú parcelu, a tá má neporovnateľne väčšiu hodnotu najmä v mestách a ich blízkosti.

Napríklad ornú pôdu, ktorá sa predáva podľa odhadov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska za 0,45 až 0,85 eura, vykupoval štát pod bratislavský obchvat v priemere za približne 60 eur za meter štvorcový. Pre majiteľov takejto pôdy to znamená aj stonásobný zisk.

Bugár takto zarobil pol milióna eur

Takýto biznis už okúsil aj šéf strany Most-Híd, Béla Bugár. V roku 2006 kúpil niečo vyše 4 hektáre pôdy v Kvetoslavove po 0,6 eura za meter štvorcový. Zaplatil za ňu príbuznému 25 256 eur. V roku 2014 od Bugára tretinu tejto pôdy odkúpili diaľničiari v priemere po 32 eur a získal 528 000 eur.

Vedel Bugár dopredu, kadiaľ presne povedie obchvat Bratislavy a jeho napojenie na Dunajskú Stredu?

V roku 2006 ešte nebolo úplne jasné, kadiaľ presne by mala cesta R7 ísť. S určitosťou sa vedelo, že to má byť na trase Šamorín, Dunajská Streda, Nové Zámky, Komárno, Lučenec. Na postavenie cesty počas Dzurindovej vlády už vtedy tlačila SMK, v ktorej vtedy pôsobil aj Bugár. No detailné trasovanie sa vyladilo neskôr.

Množstvo parciel pod bratislavským obchvatom ale zmenilo majiteľov už tesne pred finále veľkého tendra o celú stavbu, a to v roku 2014. Vtedy už šikovní podnikatelia mohli lepšie vedieť, kde sa oplatí skúpiť za lacno ornú pôdu – trasovanie ciest možno pozorným okom odborníka odsledovať aj v rámci verejného prerokovávania.

Zatiaľ čo Bugár poslal svoju zmluvu dobrovoľne, ostatné stovky zmlúv v centrálnom registri nenájdete.

„Zisky z kšeftovania s pozemkami pod diaľnice predstavujú milióny eur a ich beneficienti by nemali zostať pred verejnosťou utajení,“ myslí si Ján Kovalčík z inštitútu INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy za vlády Ivety Radičovej.

Cestári robia menší biznis, ukážu všetko

Príkladom môže byť diaľničiarom iná štátna firma – Slovenská správa ciest.

V centrálnom registri sa dočítate, že napríklad v júni kupovala pôdu od Antona Patrnčiaka za 31,46 eura za meter štvorcový. Bolo to v Dunajskej Lužnej, asi 10 kilometrov od Kvetoslavova, kde nakupoval aj Bugár. Podobne ako diaľničiari, aj cestári sa pri výkupe opierajú o znalecké posudky.

Rozdiel medzi cestnou správou a NDS-kou spočíva aj vo veľkosti ich biznisu. Cestná správa sa stará o cesty prvej triedy, zatiaľ čo diaľničná má v gescii hlavné ťahy vyššej kvalitatívnej úrovne naprieč republikou.

Cestári pritom pri zverejňovaní nerobia žiadne výnimky. „Slovenská správa zverejňuje všetky zmluvy,“ povedala ich hovorkyňa Zuzana Hromcová.

Zo zverejnených zmlúv sa dá dozvedieť napríklad aj číslo parcely. Cestári v zmluvách zvyknú písať, že keby neboli zverejnené, potom ani neplatia a tiež sa v nich dáva súhlas na spracovanie osobných údajov.

Obchvat je klondike pre priekupníkov

Kovalčík si spomína, že v minulosti aj diaľničiari zmluvy o nákupe pôdy zverejňovali. Mali by aj teraz a najmä pre prípady, kedy sa výkupné ceny dostávajú mimo bežných čísiel.

„Ak by sa pozemky pod diaľnice vykupovali za ceny na úrovni hodnoty s nimi susediacich pozemkov, nebol by dôvod zmluvy zverejňovať. Žiaľ, na Slovensku prežívajú veľmi čudné pravidlá, podľa ktorých sa pozemky pod diaľnice vykupujú za mnohonásobne vyššie ceny, čo vytvára klondike pre priekupníkov, ktorí pôdu lacno skúpia od pôvodných vlastníkov a následne s vysokými ziskami predávajú Národnej diaľničnej spoločnosti,“ uvažuje Kovalčík.

Diaľničiari naozaj majú výnimku z povinného zverejňovania zmlúv. Presadilo ju do zákona v roku 2011 ministerstvo spravodlivosti, viedla ho Lucia Žitňanská. Argumentovalo sa tým, že povinné zverejňovanie množstva zmlúv je priveľa byrokracie a že keď sú zmluvy na očiach, povzbudzuje to špekulantov.

Z verejne dostupných informácií vyplýva, že pri obrom biznise má štát aj tak dočinenia s prezieravými podnikateľmi. A to aj s takými, ktorí sú známi z predvolebnej kauzy okolo pozemkov pod nový závod Jaguar Land Rover pri Nitre.

Vtedy, ešte pred voľbami, šéf Siete, Radoslav Procházka kritizoval, že špekulanti oklamali vlastníkov pôdy v Lužiankach pri Nitre: Narýchlo od nich pôdu za lacno skúpili s tým, že tam aj tak žiadna fabrika nebude. Zakrátko sa ukázalo, že tam vyrastie automobilka a štát začal parcely skupovať aj po 15 eur za meter štvorcový.

„Ponúkali cenu 30- až 40-násobne nižšiu, ako je tá, ktorú teraz ponúka štát. Má to dosah na rodinné vzťahy, sú tam veľké hádky, pretože keď ste mohli dostať 70 000 eur a dostali ste 5000 eur, tak to je krivda,“ hovoril vtedy Procházka. Dokopy mohli podľa jeho slov zrealizovať biznis s dvojmiliónovým výnosom.

Beňovej spolupracovník aj aktér kauzy Jaguar

Zmluvy šikovných podnikateľov s pôdou sa až nápadne podobali tým, ktoré dával neskôr ľuďom podpisovať štát. Za privátnych podnikateľov vystupovala aj firma Poľnohospodárska pôda. V nej pôsobí Marek Noga podnikajúci v inej firme so zamestnancom ministerstva hospodárstva Markom Urminským.

Na viacerých parcelách pod budúcim obchvatom Bratislavy sa objavuje práve Nogovo meno. Popri ňom tiež meno mladého advokáta Ľubomíra Klča, blízkeho spolupracovníka europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. Opakuje sa tiež meno Ivan Bachár.

Prečítajte si

Bratislava zarobí 8 miliónov na pozemkoch pod obchvat, má ich aj Beňovej poradca

Takmer celý pozemkový biznis okolo obchvatu už zbehol za druhej vlády Roberta Fica. Sieť a ministerstvo dopravy, ktoré pod ňu oficiálne spadá, ho už iba doťahuje.

„Máme vykúpených 87 percent pozemkov. Určite zariadim, aby niekto zauditoval aj všetky výkupy smerom do minulosti. Zatiaľ prechádzame zmluvy, ktoré prichádzajú na stôl ako nové. Zatiaľ zverejňované nie sú. Môj osobný pohľad je trochu iný, takže preskúmam všetky právne možnosti,“ povedal v rozhovore pre Denník N šéf NDS-ky Robert Auxt (Sieť).

Štát sa nehýbe, ľudia sa súdia

Čo hovorí na nezverejnené zmluvy koaličná ministerka spravodlivoti Lucia Žitňanská zo strany Most-Híd?

„To, že zmluva nie je povinne zverejňovanou neznamená, že nemôže byť sprístupnená na žiadosť. Národná diaľničná spoločnosť je totiž ako 100-percentná akciová spoločnosť štátu povinnou osobou v zmysle infozákona,“ odkázal Žitňanskej hovorca z ministerstva Peter Bubla.

Požiadali sme o zmluvy cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Na odpoveď čakáme.

V Smere avizujú, že celého znenia zmlúv sa verejnosť nedočká.

„Ako dobre viete, zmluvy obsahujú osobné údaje a tým pádom z hľadiska ochrany informácií nie je možné ich zverejniť v plnom rozsahu,“ povedal staro-nový štátny tajomník ministerstva dopravy za Smer Viktor Stromček. Ten mal za druhej vlády Roberta Fica na starosti nielen obchvat ale aj príchod automobilky Jaguar. Inak povedané, obom výkupom pôdy šéfuje.

Zmluvy o pôde pod Jaguar zverejňujú

Podporu pre svoje videnie už Stromček našiel aj v Sieti.

„Ako už ale na tlačovej besede štátny tajomník Stromček uviedol, zmluvy obsahujú osobné údaje a vzhľadom na ochranu informácií ich nie je možné zverejniť v plnom obsahu,“ odpovedalo tlačové oddelenie Siete keď sme sa pýtali, ako to so zmluvami vidí Procházka.

Otázne je, čo všetko štát ukáže na požiadanie ak už má výnimku na automatické posielanie zmlúv do verejného registra. V praxi môže nájsť v zákone barličky o obchodnom tajomstve, ochrane osobných údajov či iné.

Meno, priezvisko, cenu aj číslo parcely zverejňujú pritom pri obchodoch s pôdou nielen cestári, ale aj štátna akciovka MH Invest. Má na starosti výkup pozemkov pod závod Jaguaru.

V registri zmlúv píše napríklad o tom, ako kúpila v Čakajovciach pôdu pod závod Jaguaru po 15,11 eura za meter štvorcový od Dominika Maka či Márie Revayovej rodenej Dovičovičovej.

V prípade Jaguaru štát pred voľbami sľúbil, že oklamaní občania svoje peniaze uvidia a špekulanti nie.

Pri obchvate, kde ide rádovo o viac peňazí než v prípade Jaguaru, sa nespokojní ľudia súdia s podnikateľmi Nogom či Flašíkovej známym – právnikom Klčom. Pre ilustráciu, v jednom prípade už súd dokonca aj rozhodol: Nič rozhodovať netreba, strany sa medzitým dohodli mimosúdne.

Žalôb pre pôdu pod obchvatom je na súdoch veľa, ešte viac je takých, kde na parcelách figurujú spomínaní podnikatelia. Kataster spravidla uvádza, že pozemky získali na poslednú chvíľu – ešte vtedy keď už Bugár svoje predával. To je aj prípad tejto obrej parcely, na ktorej má vyrásť veľká križovatka Ketelec: