To, že nemocnica nekúri, neznamená, že je zdravotníctvo zlé, vraví šéf kontrolórov

Keď ste sa rozhodovali, či prijmete ponuku riadiť Úrad pre dohľad, čo vás presvedčilo, aby ste to vzali? 

Bola to pre mňa výzva a zároveň možnosť zúročiť lekárske i manažérske skúsenosti, ktoré som získal v zdravotníctve počas svojej praxe. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ma oslovil, vyzval a ja som neodolal.

Ponuke, či ministrovi?

Ponuke. Nevedel som mu povedať nie. Na druhej  strane, táto pozícia je spojená s tým, že už nemôžem vykonávať zdravotnícku prax. A to je pre mňa hendikep.

Chýba vám lekárska prax?

Dosť často. Ale vždy som sa rád popasoval s problémom. Nemám teda zatiaľ v pláne zutekať z tohto boja. Problémov v práci je vždy dosť, ale dajú sa prekonať.

Dá sa teda povedať, že úrad je problémový a treba tu bojovať?

Nie, určite nie. Je to fungujúca organizácia.

S tým by veľa ľudí nesúhlasilo.

Tento úrad je zriadený zákonom a ten určuje aj to, čo má robiť. Povinnosťou úradu a aj mojou je pracovať tak, aby činnosť bola realizovaná dôkladne, aby bola transparentná a výstup dôveryhodný. Budeme robiť všetko pre to, aby sme dosiahli  dôveryhodnosť.

Úrad nie je dôveryhodný najmä preto, že na jeho čele boli donedávna Monika Pažinková a Martin Senčák, ktorí vyvolávali negatívne reakcie. Pažinkovej rodina podniká v zdravotníctve a Senčák odišiel z ministerstva za protizákonný tender. Cítite to tak aj vy, že tento úrad nebol dôveryhodný?

Na mojom predchádzajúcom pracovisku som sa na úrad pozeral ako lekár, manažér, zdravotník. Dnes ako výkonná časť úradu sa naň pozerám inak – zvnútra. Spoznal som drobnosti, ktoré sú veľmi dôležité. Úrad má možnosť byť stabilizujúcim prvkom medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotneou poisťovňou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. A to je jeho základná úloha, o ktorú sa budeme snažiť.

Prečítajte si

Môže byť jedným z najmocnejších v zdravotníctve, ale musel by chcieť niečo meniť

Úrad by mal byť aj miestom, na ktoré sa budú pacienti s dôverou obracať, keď majú problém. Nemal by byť jeho prvoradý cieľ byť otvorený pre verejnosť a ukazovať, ktorí lekári či nemocnice v minulosti pochybili?

Úrad informuje o svojej činnosti v správe, ktorá je verejnosti prístupná na internetovej stránke. V roku 2015 sme prijali takmer 2000 podnetov, prešetrili sme ich, nič nedávame bokom. Zároveň plánujem využiť našich analytikov pri zaradení väčšieho percenta plánovaných dohľadov do činnosti úradu.

Nezverejňujete rozhodnutia a na vašej stránke sa nedá nájsť, kedy, kde, kto a ako pochybil. Nebola by to služba pre pacientov, aby si mohli vybrať nemocnicu, kde napríklad nedošlo k pochybeniam pri operácii nosovej priehradky a podobne?

Kto nerobí, nerobí chyby. Celosvetovo, aj v  zdravotníctve najvyspelejších štátov, kde na ich zdravotnú starostlivosť nazeráme ako na božstvo, je určité percento komplikácií. Kto nepriznáva komplikácie, nehovorí pravdu. Niet takých činností, kde sa všetko urobí dokonale a bez problémov. Hlavne nie pri živom organizme, kde každý prípad je špecifický a človek, ktorý výkon robí, sa musí rozhodnúť v jeho priebehu. Preto niekedy vznikajú komplikácie, lebo všetkému sa zabrániť nedá.

Keď hovoríte, že kto nepriznáva komplikácie, klame, prečo má úrad problém so zverejňovaním rozhodnutí?

Všeobecne to úrad môže urobiť, ale máme zákon o ochrane osobných údajov. Ak by sme zverejnili meno, diagnózu či rodné číslo, mohlo by dôjsť k porušeniu zákonných predpisov.

Ale to netreba, dajú sa predsa zverejniť údaje o nemocnici a o pochybení, bez mena konkrétneho pacienta, ktorému sa to stalo. Ďalší pacienti, ktorí by si vyberali nemocnicu, by sa mohli rozhodnúť aj podľa toho, či daná nemocnica robí chyby.

Ak by sme zverejňovali, ktorá nemocnica urobila zle napríklad nosovú priehradku, tak by sme museli robiť detailnejšiu štatistiku. Muselo by sa zhodnotiť, koľko robili takých výkonov, koľko bolo hodnotených dobre, zle. Ale my hovoríme len o konkrétnom prípade, a to nie je typický príklad pre dané pracovisko, lebo sme nehodnotili ostatné výkony.

Transparency International vydal materiál o tom, kde by mohol úrad urobiť zmeny.

Áno, ten materiál som čítal. V súčasnosti  sa o ňom rozhoduje v rámci vedenia úradu a podľa toho budeme postupovať.

V tom materiáli sa píše, že by ste mali zverejňovať rozhodnutia. Zavediete to, kým budete v úrade?

Určite nie v takej forme, ako sú vydávané. Môžeme uvažovať o tom, ako by sme to urobili, aby sme nevzniesli ďalší chaos do rozhodovania pacienta. Lebo dnes sa rozhoduje podľa toho, kde má známeho, kamaráta. Pacient by sa mal rozhodovať podľa svojej potreby a mal by dôverovať kvalite zdravotníckeho zariadenia.

Poznali ste sa s ministrom Druckerom pred tým, ako vám dal ponuku na riadenie úradu?

Poznali sme sa pracovne. Nakrátko bol pán minister v poradenskom tíme vedenia Univerzitnej nemocnice v čase, keď bol riaditeľom pán Sabol.

Úrad by mal byť nezávislý…

Nemal by byť, musí byť.

Môže byť nezávislý, ak si minister vyberá jeho predsedu?

Vláde minister navrhuje kandidáta a až po rozhodnutí vlády môže byť menovaný za predsedu úradu.

Ešte sa nestalo, že by vláda neschválila kandidáta, ktorého minister navrhol. Takže prakticky záleží na ministrovi, kto bude úrad viesť. Môže byť potom úrad nezávislý?

Musí.

Vy sa cítite nezávisle, aj keď si vás vybral minister?

Presne tak.

Vláda vás môže odvolať, nemá pritom v zákone napísané, aké sú dôvody na odvolanie. Aj tak môže byť úrad nezávislý?

Áno.

Nebáli by ste sa ísť do konfliktu s ministerstvom zdravotníctva preto, že by vás mohla vláda potom odvolať?

Úrad bol zriadený zákonom, podľa ktorého postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických alebo fyzických osôb, ktoré nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva nie je kontrolným orgánom voči úradu a nemôže do jeho činnosti zasahovať.

Nepôsobil by úrad nezávislejšie, ak by bol na vašu pozíciu konkurz, do ktorého by sa mohol ktokoľvek prihlásiť?

V mojom prípade určite nie a v ostatných neviem. Nemám v záujme robiť netransparentne, neobjektívne. Budem sa snažiť udržať líniu maximálnej objektivity a nebojím sa kontroly od tých, ktorí ju u nás môžu vykonať.

Vašu predchodkyňu Moniku Pažinkovú odborná verejnosť kritizovala. Ako ste ju vnímali vy?

Osobne som ju nepoznal, stretol som sa s ňou len, keď som nastupoval do funkcie. Preto mi neprináleží sa k tejto otázke vyjadrovať. Vnímal som ju len cez informácie z médií.

Jej pravá ruka Martin Senčák musel z ministerstva zdravotníctva odísť pre protizákonný tender na nákup stravy v nemocniciach. Môžu ľudia s takýmto morálnym kreditom sedieť v čele kontrolného úradu?

Pána Senčáka nepoznám, stretol som sa s ním len na pár minút pri jeho odchode z úradu. Jeho pracovnú činnosť tiež detailne nepoznám, a preto mi neprináleží ho hodnotiť. Veci, ktoré sme prebrali po predchádzajúcich vedúcich zamestnancoch, sa snažíme viesť korektne a nemám podozrenie, že predtým by to tak nebolo.

Nekazí meno úradu, ak ho vedú ľudia ako Pažinková a Senčák?

Ak je úrad spojený s jednou osobou, tak je zlý systém. Má to byť organizácia, ktorá je niečím zriadená na základe kritérií a jedna osoba nemá právo zvrátiť činnosť úradu tak, aby sa o ňom povedalo, že ide nesprávnou cestou. Ak takto organizácia funguje, nie je to správne a treba to opraviť. Nemyslím si, že úrad je takou organizáciou. Je pravda, že nie je vždy pozitívne vnímaný zdravotníckou verejnosťou, ale kto je vnímaný dobre, keď robí kontrolu? Vlani úrad riešil 2000 podnetov a opodstatnených z toho bola pätina. To znamená, že 80 percent bolo neopodstatnených. Pre tých, ktorí ich podávali, nemusí byť úrad dôveryhodný, lebo očakávali iný výsledok. Dávali podnet na skutočnosť, kde chceli pozitívny výsledok. A keď ho nedostali, sú nespokojní.

Vlani dal úrad 116 nemocniciam pokuty za zhruba 190-tisíc eur. Zaplatili ich?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je zo zákona povinný pokutu zaplatiť. V prípade, ak to neurobí, úrad ju vymáha. Pokuty sa netýkali iba nemocníc, ale všetkých poskytovateľov.

Nie je to tak, že nemocnice pri tom, ako sú zadĺžené, si 10-tisícovú pokutu ani nevšimnú a len o to zvýšia svoj dlh?

Každá finančná strata u poskytovateľa alebo u zdravotnej poisťovne je dôvodom, aby problém zhodnotili a vyriešili to. Vo väčšine prípadov sa takáto pokuta dáva na škodovú komisiu a tá musí určiť osobu, ktorá je zodpovedná za vznik problému, ktorý viedol ku škode. A môže sa stať, že to zosobnia. A nemyslím si, že by vám alebo mne bolo milé, keby nám škodu strhávali zo mzdy.

Ako často sa stáva, že ju napríklad lekár v nemocnici musí zaplatiť?

Takmer vždy. Ale nehovorím len o lekároch, mám na mysli toho, kto je za to zodpovedný. Niekedy je to priestor – odtrhne sa výťah, niekto v ňom spadne a niekto je za to zodpovedný.

Keď minister ohlásil, že by ste mohli viesť Úrad pre dohľad, Lekárske odborové združenie vás kritizovalo za zmluvu na parkovanie pri nemocnici Ružinov, ktorú ste mali vtedy na starosti. V rozhovore pre Pravdu ste povedali, že ste o tejto zmluve nevedeli. Ako je možné, že vás riaditeľ obišiel a nepovedal vám to?

V rámci Univerzitnej nemocnice je centrálne vedenie a potom je päť nemocníc, ktoré sú riadené zástupcom riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť. To znamená, že ja ako zástupca riaditeľa som mal na starosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Uzatváranie takýchto zmlúv nebolo v mojej kompetencii. O tejto zmluve som sa dozvedel jeden a pol roka po jej podpísaní.

Ekonomické otázky sa riešia na centrálnej úrovni?

Áno.

Je správne, že sa s vami o tom riaditeľ nerozprával? Vy ste počúvali ponosy pacientov.

V časoch pred uzatvorením spomínanej zmluvy som dostával sťažnosti pacientov, že nemajú kde pred nemocnicou zaparkovať.  Teraz sa sťažujú, že musia za parkovanie platiť. Ale zdôrazňujem, na uzatváraní tejto zmluvy som sa nepodieľal.

Je zmluva výhodná pre nemocnicu?

Na to sa musíte pýtať riaditeľa nemocnice.

V čom nemocnice najčastejšie robia z pohľadu Úradu chyby?

Najčastejšie ide o to, že nie je zdravotná starostlivosť poskytnutá včas a správne. A preto došlo ku komplikáciám alebo k predĺženiu liečby.

Neobávate sa, že ak príde podnet na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave alebo na Národný onkologický ústav, kde ste pôsobili, budete v konflikte záujmov?

Podnety na prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti preskúmavajú v rámci vlastných kompetencií pobočky úradu, do tohto procesu ústredie úradu nezasahuje.

Ak by sa odvolali, riešili by ste to vy. Ako?

V takom prípade by rozhodla komisia, ja by som do toho procesu nezasahoval.

V rozhovore pre Pravdu ste povedali, že sa prikláňate k tomu, že naše zdravotníctvo je dobré, „trošku problém sú priestory“. „Ale ak sa niekto príde liečiť a dostane to, čo potrebuje, tak si myslím, že na chvíľu oželie tento nedostatok.“  V jednej z budov Univerzitnej nemocnice na Antolskej mali poruchu a museli prevážať pacientov do iných nemocníc, je to problém priestorov. Toto je ešte dobré zdravotníctvo?

Myslel som to inak. Niektoré nemocnice majú jedno- alebo dvojlôžkové izby s kompletným sociálnym zariadením. Ale v našich podmienkach to nie je všade. Niektorí pacienti sa potom musia uspokojiť s tým, že sú traja na izbe a majú sociálne zariadenie na chodbe.

Prečítajte si

Neviem, kde budem rodiť. Hanba, hovoria pacienti najväčšej nemocnice, kde nekúrili

Nedostane toaletný papier, ten si podľa inštrukcií mnohých nemocníc musí sám doniesť.

V Univerzitnej nemocnici sme nikdy nehovorili pacientom, aby si doniesli toaletný papier.

Mnohé nemocnice to robia aj podľa ich internetových stránok. Dá sa o zdravotníctve hovoriť, že je dobré, keď mnohé nemocnice žiadajú pacientov, aby si priniesli toaletný papier a mydlo?

Určite nie. Napríklad v Univerzitnej nemocnici je hygiena rúk prioritou a v tejto nemocnici sme dokonca vymenili  plátené uteráky za papierové utierky a dezinfekčný roztok. A to sa týka nielen pacientov, ale aj zdravotníckeho personálu.

Priemerný vek našich nemocníc je 40 rokov…

Túto otázku by ste sa mali opýtať tých, ktorí organizujú zdravotnú starostlivosť.

Vy ste povedali, že je u nás dobré zdravotníctvo a trochu problém sú len priestory.

Je dobré v rámci zdravotnej starostlivosti. Máme prístup k liekom, k pomôckam, ku všetkým novinkám pri vzdelávaní pracovníkov. V tomto duchu je to na vysokej úrovni.

A je znakom dobrého zdravotníctva, ak nemocnica musí prevážať pacientov, lebo nevie kúriť?

To je problém technického zázemia u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ale to nie je zdravotníctvo.