Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

To, že nemocnica nekúri, neznamená, že je zdravotníctvo zlé, vraví šéf kontrolórov

Tomáš Haško, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Foto N – Tomáš Benedikovič
Tomáš Haško, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď ste sa rozhodovali, či prijmete ponuku riadiť Úrad pre dohľad, čo vás presvedčilo, aby ste to vzali? 

Bola to pre mňa výzva a zároveň možnosť zúročiť lekárske i manažérske skúsenosti, ktoré som získal v zdravotníctve počas svojej praxe. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ma oslovil, vyzval a ja som neodolal.

Ponuke, či ministrovi?

Ponuke. Nevedel som mu povedať nie. Na druhej  strane, táto pozícia je spojená s tým, že už nemôžem vykonávať zdravotnícku prax. A to je pre mňa hendikep.

Chýba vám lekárska prax?

Dosť často. Ale vždy som sa rád popasoval s problémom. Nemám teda zatiaľ v pláne zutekať z tohto boja. Problémov v práci je vždy dosť, ale dajú sa prekonať.

Dá sa teda povedať, že úrad je problémový a treba tu bojovať?

Nie, určite nie. Je to fungujúca organizácia.

S tým by veľa ľudí nesúhlasilo.

Tento úrad je zriadený zákonom a ten určuje aj to, čo má robiť. Povinnosťou úradu a aj mojou je pracovať tak, aby činnosť bola realizovaná dôkladne, aby bola transparentná a výstup dôveryhodný. Budeme robiť všetko pre to, aby sme dosiahli  dôveryhodnosť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Úrad nie je dôveryhodný najmä preto, že na jeho čele boli donedávna Monika Pažinková a Martin Senčák, ktorí vyvolávali negatívne reakcie. Pažinkovej rodina podniká v zdravotníctve a Senčák odišiel z ministerstva za protizákonný tender. Cítite to tak aj vy, že tento úrad nebol dôveryhodný?

Na mojom predchádzajúcom pracovisku som sa na úrad pozeral ako lekár, manažér, zdravotník. Dnes ako výkonná časť úradu sa naň pozerám inak – zvnútra. Spoznal som drobnosti, ktoré sú veľmi dôležité. Úrad má možnosť byť stabilizujúcim prvkom medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotneou poisťovňou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. A to je jeho základná úloha, o ktorú sa budeme snažiť.

Úrad by mal byť aj miestom, na ktoré sa budú pacienti s dôverou obracať, keď majú problém. Nemal by byť jeho prvoradý cieľ byť otvorený pre verejnosť a ukazovať, ktorí lekári či nemocnice v minulosti pochybili?

Úrad informuje o svojej činnosti v správe, ktorá je verejnosti prístupná na internetovej stránke. V roku 2015 sme prijali takmer 2000 podnetov, prešetrili sme ich, nič nedávame bokom. Zároveň plánujem využiť našich analytikov pri zaradení väčšieho percenta plánovaných dohľadov do činnosti úradu.

Nezverejňujete rozhodnutia a na vašej stránke sa nedá nájsť, kedy, kde, kto a ako pochybil. Nebola by to služba pre pacientov, aby si mohli vybrať nemocnicu, kde napríklad nedošlo k pochybeniam pri operácii nosovej priehradky a podobne?

Kto nerobí, nerobí chyby. Celosvetovo, aj v  zdravotníctve najvyspelejších štátov, kde na ich zdravotnú starostlivosť nazeráme ako na božstvo, je určité percento komplikácií. Kto nepriznáva komplikácie, nehovorí pravdu. Niet takých činností, kde sa všetko urobí dokonale a bez problémov. Hlavne nie pri živom organizme, kde každý prípad je špecifický a človek, ktorý výkon robí, sa musí rozhodnúť v jeho priebehu. Preto niekedy vznikajú komplikácie, lebo všetkému sa zabrániť nedá.

Keď hovoríte, že kto nepriznáva komplikácie, klame, prečo má úrad problém so zverejňovaním rozhodnutí?

Všeobecne to úrad môže urobiť, ale máme zákon o ochrane osobných údajov. Ak by sme zverejnili meno, diagnózu či rodné číslo, mohlo by dôjsť k porušeniu zákonných predpisov.

Ale to netreba, dajú sa predsa zverejniť údaje o nemocnici a o pochybení, bez mena konkrétneho pacienta, ktorému sa to stalo. Ďalší pacienti, ktorí by si vyberali nemocnicu, by sa mohli rozhodnúť aj podľa toho, či daná nemocnica robí chyby.

Ak by sme zverejňovali, ktorá nemocnica urobila zle napríklad nosovú priehradku, tak by sme museli robiť detailnejšiu štatistiku. Muselo by sa zhodnotiť, koľko robili takých výkonov, koľko bolo hodnotených dobre, zle. Ale my hovoríme len o konkrétnom prípade, a to nie je typický príklad pre dané pracovisko, lebo sme nehodnotili ostatné výkony.

Transparency International vydal materiál o tom, kde by mohol úrad urobiť zmeny.

Áno, ten materiál som čítal. V súčasnosti  sa o ňom rozhoduje v rámci vedenia úradu a podľa toho budeme postupovať.

V tom materiáli sa píše, že by ste mali zverejňovať rozhodnutia. Zavediete to, kým budete v úrade?

Určite nie v takej forme, ako sú vydávané. Môžeme uvažovať o tom, ako by sme to urobili, aby sme nevzniesli ďalší chaos do rozhodovania pacienta. Lebo dnes sa rozhoduje podľa toho, kde má známeho, kamaráta. Pacient by sa mal rozhodovať podľa svojej potreby a mal by dôverovať kvalite zdravotníckeho zariadenia.

Poznali ste sa s ministrom Druckerom pred tým, ako vám dal ponuku na riadenie úradu?

Poznali sme sa pracovne. Nakrátko bol pán minister v poradenskom tíme vedenia Univerzitnej nemocnice v čase, keď bol riaditeľom pán Sabol.

Úrad by mal byť nezávislý…

Nemal by byť, musí byť.

Môže byť nezávislý, ak si minister vyberá jeho predsedu?

Vláde minister navrhuje kandidáta a až po rozhodnutí vlády môže byť menovaný za predsedu úradu.

Ešte sa nestalo, že by vláda neschválila kandidáta, ktorého minister navrhol. Takže prakticky záleží na ministrovi, kto bude úrad viesť. Môže byť potom úrad nezávislý?

Musí.

Vy sa cítite nezávisle, aj keď si vás vybral minister?

Presne tak.

Vláda vás môže odvolať, nemá pritom v zákone napísané, aké sú dôvody na odvolanie. Aj tak môže byť úrad nezávislý?

Áno.

Nebáli by ste sa ísť do konfliktu s ministerstvom zdravotníctva preto, že by vás mohla vláda potom odvolať?

Úrad bol zriadený zákonom, podľa ktorého postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických alebo fyzických osôb, ktoré nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva nie je kontrolným orgánom voči úradu a nemôže do jeho činnosti zasahovať.

Nepôsobil by úrad nezávislejšie, ak by bol na vašu pozíciu konkurz, do ktorého by sa mohol ktokoľvek prihlásiť?

V mojom prípade určite nie a v ostatných neviem. Nemám v záujme robiť netransparentne, neobjektívne. Budem sa snažiť udržať líniu maximálnej objektivity a nebojím sa kontroly od tých, ktorí ju u nás môžu vykonať.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vašu predchodkyňu Moniku Pažinkovú odborná verejnosť kritizovala. Ako ste ju vnímali vy?

Osobne som ju nepoznal, stretol som sa s ňou len, keď som nastupoval do funkcie. Preto mi neprináleží sa k tejto otázke vyjadrovať. Vnímal som ju len cez informácie z médií.

Jej pravá ruka Martin Senčák musel z ministerstva zdravotníctva odísť pre protizákonný tender na nákup stravy v nemocniciach. Môžu ľudia s takýmto morálnym kreditom sedieť v čele kontrolného úradu?

Pána Senčáka nepoznám, stretol som sa s ním len na pár minút pri jeho odchode z úradu. Jeho pracovnú činnosť tiež detailne nepoznám, a preto mi neprináleží ho hodnotiť. Veci, ktoré sme prebrali po predchádzajúcich vedúcich zamestnancoch, sa snažíme viesť korektne a nemám podozrenie, že predtým by to tak nebolo.

Nekazí meno úradu, ak ho vedú ľudia ako Pažinková a Senčák?

Ak je úrad spojený s jednou osobou, tak je zlý systém. Má to byť organizácia, ktorá je niečím zriadená na základe kritérií a jedna osoba nemá právo zvrátiť činnosť úradu tak, aby sa o ňom povedalo, že ide nesprávnou cestou. Ak takto organizácia funguje, nie je to správne a treba to opraviť. Nemyslím si, že úrad je takou organizáciou. Je pravda, že nie je vždy pozitívne vnímaný zdravotníckou verejnosťou, ale kto je vnímaný dobre, keď robí kontrolu? Vlani úrad riešil 2000 podnetov a opodstatnených z toho bola pätina. To znamená, že 80 percent bolo neopodstatnených. Pre tých, ktorí ich podávali, nemusí byť úrad dôveryhodný, lebo očakávali iný výsledok. Dávali podnet na skutočnosť, kde chceli pozitívny výsledok. A keď ho nedostali, sú nespokojní.

Vlani dal úrad 116 nemocniciam pokuty za zhruba 190-tisíc eur. Zaplatili ich?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je zo zákona povinný pokutu zaplatiť. V prípade, ak to neurobí, úrad ju vymáha. Pokuty sa netýkali iba nemocníc, ale všetkých poskytovateľov.

Nie je to tak, že nemocnice pri tom, ako sú zadĺžené, si 10-tisícovú pokutu ani nevšimnú a len o to zvýšia svoj dlh?

Každá finančná strata u poskytovateľa alebo u zdravotnej poisťovne je dôvodom, aby problém zhodnotili a vyriešili to. Vo väčšine prípadov sa takáto pokuta dáva na škodovú komisiu a tá musí určiť osobu, ktorá je zodpovedná za vznik problému, ktorý viedol ku škode. A môže sa stať, že to zosobnia. A nemyslím si, že by vám alebo mne bolo milé, keby nám škodu strhávali zo mzdy.

Ako často sa stáva, že ju napríklad lekár v nemocnici musí zaplatiť?

Takmer vždy. Ale nehovorím len o lekároch, mám na mysli toho, kto je za to zodpovedný. Niekedy je to priestor – odtrhne sa výťah, niekto v ňom spadne a niekto je za to zodpovedný.

Keď minister ohlásil, že by ste mohli viesť Úrad pre dohľad, Lekárske odborové združenie vás kritizovalo za zmluvu na parkovanie pri nemocnici Ružinov, ktorú ste mali vtedy na starosti. V rozhovore pre Pravdu ste povedali, že ste o tejto zmluve nevedeli. Ako je možné, že vás riaditeľ obišiel a nepovedal vám to?

V rámci Univerzitnej nemocnice je centrálne vedenie a potom je päť nemocníc, ktoré sú riadené zástupcom riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť. To znamená, že ja ako zástupca riaditeľa som mal na starosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Uzatváranie takýchto zmlúv nebolo v mojej kompetencii. O tejto zmluve som sa dozvedel jeden a pol roka po jej podpísaní.

Ekonomické otázky sa riešia na centrálnej úrovni?

Áno.

Je správne, že sa s vami o tom riaditeľ nerozprával? Vy ste počúvali ponosy pacientov.

V časoch pred uzatvorením spomínanej zmluvy som dostával sťažnosti pacientov, že nemajú kde pred nemocnicou zaparkovať.  Teraz sa sťažujú, že musia za parkovanie platiť. Ale zdôrazňujem, na uzatváraní tejto zmluvy som sa nepodieľal.

Je zmluva výhodná pre nemocnicu?

Na to sa musíte pýtať riaditeľa nemocnice.

V čom nemocnice najčastejšie robia z pohľadu Úradu chyby?

Najčastejšie ide o to, že nie je zdravotná starostlivosť poskytnutá včas a správne. A preto došlo ku komplikáciám alebo k predĺženiu liečby.

Neobávate sa, že ak príde podnet na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave alebo na Národný onkologický ústav, kde ste pôsobili, budete v konflikte záujmov?

Podnety na prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti preskúmavajú v rámci vlastných kompetencií pobočky úradu, do tohto procesu ústredie úradu nezasahuje.

Ak by sa odvolali, riešili by ste to vy. Ako?

V takom prípade by rozhodla komisia, ja by som do toho procesu nezasahoval.

rozhovore pre Pravdu ste povedali, že sa prikláňate k tomu, že naše zdravotníctvo je dobré, „trošku problém sú priestory“. „Ale ak sa niekto príde liečiť a dostane to, čo potrebuje, tak si myslím, že na chvíľu oželie tento nedostatok.“  V jednej z budov Univerzitnej nemocnice na Antolskej mali poruchu a museli prevážať pacientov do iných nemocníc, je to problém priestorov. Toto je ešte dobré zdravotníctvo?

Myslel som to inak. Niektoré nemocnice majú jedno- alebo dvojlôžkové izby s kompletným sociálnym zariadením. Ale v našich podmienkach to nie je všade. Niektorí pacienti sa potom musia uspokojiť s tým, že sú traja na izbe a majú sociálne zariadenie na chodbe.

Nedostane toaletný papier, ten si podľa inštrukcií mnohých nemocníc musí sám doniesť.

V Univerzitnej nemocnici sme nikdy nehovorili pacientom, aby si doniesli toaletný papier.

Mnohé nemocnice to robia aj podľa ich internetových stránok. Dá sa o zdravotníctve hovoriť, že je dobré, keď mnohé nemocnice žiadajú pacientov, aby si priniesli toaletný papier a mydlo?

Určite nie. Napríklad v Univerzitnej nemocnici je hygiena rúk prioritou a v tejto nemocnici sme dokonca vymenili  plátené uteráky za papierové utierky a dezinfekčný roztok. A to sa týka nielen pacientov, ale aj zdravotníckeho personálu.

Priemerný vek našich nemocníc je 40 rokov…

Túto otázku by ste sa mali opýtať tých, ktorí organizujú zdravotnú starostlivosť.

Vy ste povedali, že je u nás dobré zdravotníctvo a trochu problém sú len priestory.

Je dobré v rámci zdravotnej starostlivosti. Máme prístup k liekom, k pomôckam, ku všetkým novinkám pri vzdelávaní pracovníkov. V tomto duchu je to na vysokej úrovni.

A je znakom dobrého zdravotníctva, ak nemocnica musí prevážať pacientov, lebo nevie kúriť?

To je problém technického zázemia u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ale to nie je zdravotníctvo.

Tomáš Haško (63)

Narodil sa v Lučenci, vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako ortopéd. V Univerzitnej nemocnici Bratislava bol zástupcom riaditeľa pre Nemocnicu Ružinov. V minulosti bol primárom ortopedickej kliniky v Piešťanoch, viedol aj Národný onkologický ústav.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.