Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Stavbári: Malí žijú z hypoték, veľkým pomáha štát a hrozí ďalší veľký bankrot

Foto - TASR
Foto – TASR

Opozícia aj Smer dávajú návrhy ako pomôcť malým stavbárom, ale väčšina z nich už o peniaze prišla.

Podnikateľ Tibor Weiser pomáhal Doprastavu stavať budúcu D1 pri Prešove. Dopadol tak, že z polmiliónovej sekery, ktorú si u neho stavebný gigant nechal, uvidí ani nie tretinu. Aj to nie naraz, ale postupne počas piatich rokov.

„To je surový podvod. Doprastav žije bez problémov ďalej a dostáva štátne zákazky, “ hovorí podnikateľ.

Časť peňazí už Weiser od Doprastavu nikdy nedostane, musel si preto požičať v banke. Oproti iným mal ešte šťastie, môže sa spoľahnúť na zárobky, ktoré jeho firma WTEW – STAV nosí zo zahraničia.

Ďalší podnikateľ musel svoju firmu zachraňovať tak, že dal bankám v šanc svoje bývanie. Hypotéka mu má pomôcť preklenúť chýbajúcich 50-tisíc eur, z ktorých veľkú časť chce odpísať ďalší stavebný obor – Váhostav z portfólia Juraja Širokého.

Najväčší problém majú živnostníci, ktorí stavali pre veľké firmy, hoci tie im aj mesiace neplatili. Aj pár tisíc eur je pre nich likvidačných, iné príjmy nemajú. Viacerí odišli zo stavby diaľnice pri Martine, ktorú si za 130 miliónov eur objednal od Váhostavu štát. Niektorí dostali ponuku ísť pracovať do Nemecka a neváhali ani chvíľu, vysvetľuje jeden z nich.

Veľké podniky zatiaľ prechádzajú súdnou reštrukturalizáciou, v ktorej odpisujú dlhy a ich majitelia potom môžu štát pýtať o nové zákazky.

Problém pre tritisíc malých firiem

Odkedy sa problémy Váhostavu a Doprastavu asi pred rokom prevalili, museli si asi tri tisícky veriteľov so škrtaním dlhov nejako poradiť sami alebo zbankrotovať. Štát sa im pomáhať nehrnie, hoci by napríklad stačilo, aby vyplácanie faktúr aj subdodávateľom na seba zobral štát ako investor diaľnic. Funguje to tak napríklad v Poľsku, tí, ktorí pomáhajú so štátnymi diaľnicami, tam majú svoje peniaze zaručené priamo štátnou diaľničnou firmou.

Premiér Robert Fico zatiaľ len obviňuje bývalú vládu, že spôsobila pád veľkých stavbárov, keď s nimi uzavrela zmluvy na stavbu lacných diaľnic. Myslí tým tendre, v ktorých firmy dobrovoľne ponúkli ceny pod úrovňou štátneho odhadu ceny diaľnice.

Váhostavu a Doprastavu štát medzitým poctivo prepláca každý kubík betónu na nových diaľniciach.

Iniciatívnejšia v pomoci malým stavbárom je rok pred voľbami opozícia. Most-Híd medzi iným navrhuje, aby si odpis dlhov namiesto bankrotu mohli zvoliť iba tí, ktorí vyplatia veriteľom aspoň polovicu z vystavených faktúr.

Igor Matovič z Obyčajných ľudí zasa tvrdí, že keď dlžník spláca faktúry, nemôže nechať jednu faktúru, aby predbehla inú, čo prišla skôr.

Kažimír sľubuje platiť DPH iba z predplatenej faktúry

Samotní stavbári často hovoria, že okamžite by im pomohlo, aby aspoň nemuseli platiť DPH z faktúr, ktoré síce vystavia, ale nikdy im ich nepreplatia.

Počuť to z ich úst, odkedy sa ozdravil prvý gigant, ktorý so sebou zmietol menších. Pred dvoma rokmi začala legálne škrtať svoje dlhy firma TSS Grade známa z modernizácie štátnych železničných tratí.

Ministerstvo financií sľubuje, že čochvíľa živnostníkom pád ich obchodných partnerov uľahčí.

„Pripravujeme návrh, ktorý by umožňoval, aby dodávatelia mohli platiť DPH až potom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby,“ informoval tlačový odbor ministerstva.

S rovnakým návrhom prišlo už napríklad aj KDH, ale Smer ho v parlamente nepodporil.

 Sieť navrhuje meniť dlhy za akcie

Vlastný nápad má aj strana Sieť. Navrhujú, aby ten kto nespláca svoje dlhy, musel dať veriteľom vo firme dlhu zodpovedajúci akcionársky podiel. Kým peniaze nesplatí, ten, komu dlhuje má v rukách zábezpeku.

Partner advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, ktorá funguje aj ako konkurzný správca, Vladimír Kordoš, vysvetľuje, že takýto systém majú zavedený aj iných krajinách, napríklad v Nemecku či v susednom Rakúsku.

V týchto krajinách pomáha chrániť práve takých veriteľov, ktorí nemajú svoje pohľadávky poistené zábezpekami rovnako ako banky. Aj v prípade Doprastavu a Váhostavu banky netratia, pretože majú svoje pôžičky kryté zálohami od stavebných podnikov alebo ich majiteľov.

Kordoš vysvetľuje, že ak chceme výmenu dlhov za akcie zaviesť aj na Slovensku, musíme byť veľmi precízni pri úprave zákonov. „Predovšetkým treba brať ohľad na dlhodobú udržateľnosť podnikania dlžníka a rozumné nastavenie dlhového zaťaženia dlžníka, aby nová úprava nepriniesla viac škody ako osohu,“ hovorí správca.

Pri zmene zákonov budú musieť legislatívci myslieť aj na podrobnú úpravu dozornej správy, ktorá dohliada nad dlžníkom a na udržateľnosť nastaveného plánu. Zmeny by si vyžiadalo aj vyriešenie otázky, čo s akciami pôvodných majiteľov a aká bude ich účasť na imaní a tiež, čo s podielmi veriteľov po tom, ako im dlžník peniaze definitívne splatí, vymenúva Kordoš.

Napríklad v Nemecku ozdravný plán zahŕňa detaily o tom, kedy a ako sa môže znižovať a zvyšovať základné imanie dlžníka, o predkupnom práve na akcie či o nároku na vyrovnanie pre odchádzajúcich spoločníkov spoločnosti, dodal správca.

Zmena konkurzného zákona mešká

Ministerstvo spravodlivosti pracuje tiež na viacerých možnostiach, ako zabrániť, aby sa drobní podnikatelia iba prizerali, ako prichádzajú o peniaze. V praxi sa napríklad stáva, že ich z hlasovania o rozdeľovaní peňazí môžu správcovia reštrukturalizácie veľmi jednoducho vyškrtnúť.

Obvykle sa dlžník dohodne na hlasovaní s tými, s ktorými chce do budúcnosti spolupracovať. Vďaka tomu sú veľkí hráči potom ochotnejší pristúpiť aj na väčšie straty ako malí stavbári.

Banky zasa nemajú čo stratiť, pretože majú úvery poistené. Navyše, radšej majú klienta s istou budúcnosťou a bez dlhov.

„Kľúčové je, aby obsah reštrukturalizačného plánu mohli ovplyvňovať aj malí a strední veritelia a nebola to len dohoda dlžníka s hlavnými veriteľmi, zväčša bankami,“ opisuje jednu z pripravovaných zmien hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Dodala, že stále nie sú v praxi, pretože po tom, čo im novelu vrátil prezident, nenašlo sa už v parlamente dosť hlasov na to, aby ju poslanci schválili. Predložia ju však opäť.

Riziko ďalšieho bankrotu

Aj keby sa však robili zmeny zákonov odteraz rýchlo, nepomôžu veriteľom Doprastavu, jeho ozdravenie už má pečiatku od súdu. Váhostav ju ešte nemá, no očakáva sa, že ju získa v najbližších týždňoch.

Už teraz však stavbári medzi sebou hovoria o páde ďalšieho velikána. Ide o firmu OHL, ktorá spoločne s Váhostavom mešká so stavbou D1 pri Ružomberku. Tá problémy popiera, rovnako ako to robili do poslednej chvíle aj tie stavebné firmy, ktoré napokon odpisovali dlhy s asistenciou konkurzného súdu.

Dnes na DennikE.sk

  • Z nedeľných diskusií: Sulík by privítal kurzarbeit pre veľké firmy, Šramko nevidí priestor na škrty výdavkov
  • ČR: Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie, zostala na 3 %
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Krajniak očakáva, že o preplatenie 80 % miezd požiada 50-tisíc žiadateľov, o príspevok v prípade výpadku tržieb 200-tisíc podnikateľov. Peniaze budú môcť dostať po 14. apríli do 24 hodín od chvíle, keď doručia úradom práce dohodu.

Podávanie žiadostí bude podľa ministra fungovať nasledovne:

  • Vyplnené žiadosti majú podnikatelia posielať na úrady práce nepodpísané (bez elektronického podpisu). Pošlú ho na úrad práce podľa miesta prevádzky, ak má podnik viac prevádzok, podľa sídla.
  • Do 24 hodín dostane žiadateľ potvrdenie, že bola žiadosť zaregistrovaná.
  • Od 14. apríla budú úrady práce posielať dohody, ktoré bude treba podpísať a obratom poslať alebo priniesť úradom práce.
  • Do 24 hodín od doručenia podpísanej žiadosti začnú úrady práce posielať peniaze.
Zdieľať

Podnikatelia z prevádzok uzavretých pre pandémiu koronavírusu budú môcť podávať žiadosti o pomoc od pondelka 12:00, zamestnávatelia a živnostníci s poklesom tržieb od stredy popoludnia. Oznámil to minister práce Milan Krajniak.

  • Informácie a formuláre budú k dispozícii na stránkach pomahameludom.sk a neprepustaj.sk.
  • Na stránkach bude rovnaký obsah.

Žiadosti sa týkajú balíka prvej pomoci pre ekonomiku, ktorý vláda ohlásila minulú nedeľu. Zatvorené podniky môžu požiadať o preplatenie 80 percent miezd, podnikatelia, ktorí vplyvom pandémie prišli o tržby, zas o príspevok.

Zdieľať

Minister školstva Gröhling bude presadzovať zrušenie obedov zadarmo. Potvrdil, že je za riešenie, ktoré navrhoval Richard Sulík – navýšiť daňový bonus na dieťa o cenu obedov. (markíza)

Zdieľať

Ku koncu marca je podľa Milana Krajniaka nahlásených 1685 ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie. Minister práce v TV Markíza hovorí, že v pondelok a v utorok budú rokovať so zamestnávateľmi. Chcú rýchlo zaviesť aj to, aby „kurzarbeit“ platil aj pre veľké firmy.

Zdieľať

Som prekvapený, že nový minister práce hovorí o tom, že máme peniaze na 13. dôchodky, vraví predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v TV Markíza. Podľa neho na to financie v rozpočte nie sú.

Podľa Šramka by dnes nemal byť limit na to, koľko peňazí má štát minúť na to, aby pomohol zmierniť ekonomické dôsledky koronavírusu.

Štát by sa však mal pozrieť na to, aké má schválené sociálne zákony a financie hľadať tam, hovorí Šramko. V rokoch 2019 a 2020 podľa neho štát prijal zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré neboli odôvodnené.

Zdieľať

Ján Richter si myslí, že je dôležité, aby sa na Slovensku zachovali prísne opatrenia. Povedal to v relácii Na telo TV Markíza. Úvahy českého premiéra Babiša, ktorý zvažuje, že otvorí elektropredajne, papiernictva či predajne obuvi, ho prekvapili.

Milan Krajniak hovorí, že štátni analytici každé opatrenie vyhodnocujú. Sledujú aj to, ako prispelo k šíreniu nákazy otvorenie niekoľkých prevádzok, ako napríklad kľúčové služby či farby-laky.

Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka viacerí podnikatelia tvrdia, že zatvorenie na tri týždne by ich zruinovalo – mohli by ich napríklad nahradiť konkurenti z Číny. Podľa Šramka by sa ekonomika z toho opatrenia už nemusela spamätať. Podľa Šramka by mali pokračovať opatrenia, ktoré platia teraz.

Šramko nevidí priestor, kde by mal štát významne škrtať výdavky. Nemyslí si, že by sa mali znížiť platy zamestnancov vo verejnej správe. Naopak, ukazuje príklady štátov, ktoré dodávajú zamestnancom peniaze, aby sa zvýšila aj ich spotreba.

Milan Krajniak tvrdí, že štát neplánuje siahnuť na platy vo verejnej správe. Minister práce však pripustil, že na určité obdobie by mohlo nastať zastavenie vyplácania určitých zložiek platu tým štátnym zamestnancom, ktorí majú teraz vysoké platy.

Zdieľať

Richard Sulík je za to, aby sa pokračovalo v otváraní niektorých menších obchodov. Nevidí problém v tom, aby boli napríklad otvorené aj kvetinárstva. „V tom musíme pokračovať, inak si kompletne zruinujeme maloobchod,“ hovorí Sulík v relácii O 5 minút 12.

Sulík je za to, aby obchody neobmedzovali otváracie hodiny a mohli mať otvorené podľa svojho uváženia. Minister hospodárstva bol takisto aj proti tomu, aby boli obchody zatvorené v nedeľu.

Keď sa podľa Sulíka skrátia otváracie hodiny v obchodoch, zvýši sa v nich koncentrácia zákazníkov.

Podľa Sulíka by malo Slovensko otvoriť ďalšie typy predajní. Podľa neho má Slovensko málo nakazených koronavírusom preto, lebo ľudia zodpovedne pristúpili k noseniu rúšok, dezinfekcii a sociálnej izolácii. A nie preto, že sú zatvorené všetky obchody.

„Som za to, aby sme v rozumnom rozsahu dali možnosť otvoriť ďalším a ďalším predajniam,“ hovorí Sulík v RTVS.

Zdieľať

Sulík v RTVS zopakoval, že zásadne nesúhlasí s blackoutom. Je to podľa neho ideálna cesta k zničeniu ekonomiky. Opatrenia by sa podľa neho mali prijímať „chytrejšie“ a štát by sa nemal za cenu zničenej ekonomiky snažiť byť prvý v rebríčku krajín, ktoré sa najlepšie popasovali s koronavírusom.

„Jeden hovorí jedno, druhý druhé. Trošku si usporiadajte komunikáciu,“ hovorí Peter Žiga Sulíkovi v relácii O 5 minút 12. Podľa Žigu ľudia nerozumejú, prečo Sulík hovorí o otváraní obchodov, kým Matovič hovorí o blackoute.

„Premiér sa neradí so všetkými koaličnými partnermi o tom, čo povie na tlačovej besede,“ reaguje Sulík na kritiku Žigu.

Zdieľať

Viac ako sto výrobcov zelenej energie prišlo o doplatok od štátu na podporu výroby, a to aj spätne. Zoznam firiem zverejnil regulačný úrad ÚRSO, ktorý pri kontrolách zistil, že od roku 2014 neskoro platili sociálne odvody.

Čo tvrdí organizácia výrobcov

  • „Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. Podľa neho pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
  • Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol,“ zdôraznil Karaba.
  • ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
  • Väčšina poškodených výrobcov prišla podľa Karabu o podporu na deväť a viac rokov, celková suma podľa jeho odhadov môže presiahnuť 200 miliónov eur.
  • „Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur,“ dodal Karaba.

Čo tvrdí regulačný úrad

  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza zoznam aktualizoval každý rok na základe čestných vyhlásení firiem.
  • Povinnosť posielať čestné vyhlásenia však zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol na základe tretieho antibyrokratického balíčka vlády povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu.
  • Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. „Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory,“ tvrdil Igaz.
  • Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ dodal.

Čo hovorí ministerstvo hospodárstva

  • SAPI sa ministerstvu sťažovala, ministerstvo podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO.
  • „Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom,“ uviedlo ministerstvo. (tasr, n)
Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že blackout si dnes Slovensko nemôže dovoliť. Vyjadrenia o blackoute podľa neho znepokojujú nielen ľudí a zamestnávateľov, ale aj finančné trhy.

Tie podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Premiér nemôže len tak vypustiť informáciu a potom sú všetci vyplašení a nevedia, čo sa bude diať,“ tvrdí Kamenický v TA3.

Podľa Kamenického blackout nezabezpečí, aby sa koronavírus o mesiac na Slovensko nevrátil. Takisto podľa neho netreba príliš riešiť veľkonočné sviatky, stačí len ľudí upozorňovať, aby sa nezdružovali.

Eduard Heger obraňuje scenár blackoutu. Podľa neho je potrebné, aby Slovensko rýchlo premohlo koronavírus, naštartovalo ekonomiku a mohlo sa pripojiť, keď Taliansko či Španielsko znova zapnú svoju ekonomiku.

„Celý scenár sa nafukuje a vlievajú sa do toho emócie. Vráťme do toho dáta,“ hovorí Heger. Vzápätí sa minister financií v TA3 pýta, koľko peňazí sme ochotní dať za jeden ľudský život. Obmedzením pohybu podľa neho môžeme zachrániť životy.

Zdieľať

Na Slovensko by od EÚ v najbližších mesiacoch mala prísť finančná injekcia až vo výške 900 miliónov eur, povedal v TA3 Maroš Šefčovič. Slovensko má podľa neho k dispozícii na čerpanie aj 4 miliardy eur z eurofondov.

Vláda podľa neho bude musieť dobre zvážiť, na aké účely peniaze použije, keďže s nimi určite rátajú aj obce a neziskové organizácie.

Šefčovič potvrdil, že v utorok budú ministri financií krajín EÚ rozhodovať o skrátenom pracovnom čase – plošnej kurzarbeit. Celkovo by EÚ na tento účel mala vyčleniť 100 miliárd eur.

Podľa Šefčoviča by z toho malo ísť na Slovensko 500 miliónov až miliarda eur.

Zdieľať

Ak štát podľa Pellegriniho nepomôže veľkým firmám, všetko sa „rozpadne ako domček z karát“. Podľa bývalého premiéra by preto pomoc mala byť plošná. Kollár v TA3 reaguje, že najprv museli vytvoriť sieť pre menšie firmy.

Väčšie firmy si podľa neho vedeli vybaviť aj desaťročný odklad daní a nevie, prečo by im mal štát „rozprestierať koberec“. Kollár spomenul príklad automobilky Jaguar, ktorá dostala veľkú štátnu pomoc.

Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že otváracie hodiny pre seniorov by sa mali prehodnotiť, pretože v danom čase do obchodov nechodia. Podľa predsedu parlamentu by sa mohli posunúť napríklad na čas od 6:00 do 10:00.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať