Tomáš Grečko
To, že sa blížim k farme, spoznávam podľa kravy, ktorá si – spokojne prežúvajúc – vykračuje stredom cesty. Za sebou ťahá ženu vo vysokých gumákoch, ktorá ju drží za chvost a snaží sa ju dostať preč. Okolo nich pobehujú dve malé deti.
„Kľudne poďte ďalej!“ volá na mňa s úsmevom farmárka, keď vidí moju nerozhodnosť za volantom.
Toto je už naše druhé stretnutie. Prvýkrát som Katarínu Mošovskú stretol vo februári po zhromaždení Podpoľancov proti výstavbe takzvanej Tarabovej prečerpávačky. Ak by vláda projekt označila za strategickú investíciu, farmárčenie by museli buď ukončiť, alebo výrazne obmedziť.
„S veľkou pravdepodobnosťou by to znamenalo, že životný štýl na našej Farme pod Poľanou, ktorý sme roky budovali, sa zmení z chovu hovädzieho dobytka na rybolov,“ vtipkoval vtedy ironicky Katarínin partner René Zobola.
Vďaka ich dosahu na sociálnych sieťach – instagramový profil Farmy pod Poľanou mal už vtedy 127-tisíc sledovateľov – sa správa o prečerpávačke rozšírila aj mimo publika večerných správ a mienkotvorných médií.
Najmä však dostala nový rozmer. Už to nebol len ďalší príbeh o „zaostalých vidiečanoch“, ktorí bránia rozvoju regiónu. Súboj medzi Tarabovým ministerstvom a mladou rodinou pripomínal modernú adaptáciu príbehu o Dávidovi a Goliášovi.
Katarína a René vždy zdôrazňovali, že poľnohospodárstvo si nevybrali pre peniaze, ale ako životný štýl. Dobrovoľne sa vzdali poľnohospodárskych dotácií.
„Nemali sme biznisový plán, že ideme chovať dvesto kráv, budeme mať neviem koľko hektárov pôdy a bude nás to živiť,“ opisovali svoj sen žiť na farme blízko prírody.
Dotácie nechceli, pretože nechceli byť od systému závislí ani podporovať „práčku peňazí“.
Magazín Forbes ich tento rok zaradil medzi top slovenských influencerov.
Dnes na DennikE.sk
