Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bude sa po brexite pracovať v Británii ťažšie? (možné scenáre)

Ilustračné foto - Tasr/Ap
Ilustračné foto – Tasr/Ap

Pracovníci z cudziny tvoria dôležitú časť britskej ekonomiky. Ak v krajine nedôjde k veľkej recesii, zrejme nebude mať záujem im robiť problémy.

V Británii žije vyše 80-tisíc ľudí zo Slovenska, väčšina z nich v tejto krajine aj pracuje. Čo môžu po referende, ktoré potvrdilo vystúpenie Británie z Únie, očakávať ľudia zo Slovenska, ktorí v Británii pracujú, alebo v nej plánujú pracovať? 

1. Nič sa nezmení

Británia bude v najbližšom období rokovať o tom, ako sa zmenia podmienky pracovného trhu. Nakoniec však môžu byť veľmi podobné tým, ktoré platia dnes.

Najbližšie dva roky bude prechodné obdobie, počas ktorého sa aj upresní, aký vzťah s Úniou bude Británia mať. Z krátkodobého hľadiska sa tak pre Slovákov, ktorí tam pracujú, nemusí nič zmeniť.

„V súčasnosti tvoria pracovníci z cudziny dôležitú časť britskej ekonomiky, pracovný trh je hladný po nových silách. Ak nepríde ku katastrofálnej recesii, nebude veľký záujem robiť existujúcim zamestnancom akékoľvek problémy, nech už prebehne akýkoľvek scenár,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Na druhej strane dva roky prechodného obdobia, kedy sa budú nové zmluvy dohovárať, môžu znamenať neistotu. A to nielen pre zamestnancov, ale aj firmy.

Zamestnanci sa totiž po brexite môžu  rozhodnúť, že sa vrátia do svojej domovskej krajiny. Firmy zas môžu opatrnejšie prijímať nových zamestnancov zo zahraničia.

Otázkou je aj to, ako odchod poznačí ekonomiku. Už teraz prudko padá libra, po výsledkoch referenda sa dostala na 30-ročné minimum.

„Určite to ovplyvní pracovný trh v Británii, kde predbežné odhady hovoria aj o stratách pol milióna pracovných miest,“ hovorí Ivana Molnárová z pracovného portálu Profesia.

To by mohlo znamenať, že sa viac Slovákov vráti. „Slovenskí zamestnávatelia aktuálne riešia otázku nedostatočného množstva kvalifikovanej sily, preto toto rozhodnutie môže priniesť aj mierne optimistickú situáciu pre slovenský pracovný trh, kedy môže dôjsť aj k návratu Slovákov pracujúcich v Británii,“ hovorí  Molnárová.

2. Ostane v spoločnom trhu

Británia sa aj po vystúpení z Únie môže zapojiť do spoločného trhu. „To by takmer určite obnášalo aj nejakú podmienku na voľný pohyb osôb, ako má Nórsko cez EHP, alebo Švajčiarsko cez bilaterálnu zmluvu,“ hovorí Vlachynský.

Môže to však spôsobiť, že pri príchode na britský trh práce, cudzinci z Únie zažijú väčšiu byrokraciu ako doteraz. „Je pravdepodobné, že táto zmena prinesie viac obmedzení, reštrikcií medzi krajinami, vrátane obmedzenia pracovných povolení pre kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je, ako vieme, nedostatok,“ hovorí Sergio Duarte, Country Manager z Adecco.

Na druhej strane sa však môžu dohody uzatvoriť tak, že stále bude táto byrokracia menšia ako je pre cudzincov z nečlenských krajín Únie.

„O čosi viac byrokracie, ako máme teraz, ale menej ako pre klasických imigrantov. Prípadne by sa na nich mohli vzťahovať iné pravidlá,“ naznačil potenciálne dopady brexitu prezident HR Aliancie a šéf personálnej agentúry McRoy Luboš Sirota.

O akej byrokracii by mohla byť do budúcna reč? „Môžeme vychádzať z toho, čo treba na pracovné povolenie, napríklad musíte vedieť preukázať, kde budete bývať,“ povedal Sirota.

3. Británia ako Austrália?

Británia môže po novom v budúcnosti fungovať aj v režime „tretej krajiny“ podľa pravidiel WTO. To znamená, že by si pravidlá migračnej politiky určovala sama.

„V tom prípade pravdepodobne predstaví nejaký bodovací systém ako má Austrália. Zamestnanci z cudziny budú prijímaní prioritne podľa schopností,“ hovorí Vlachynský.

Analytička NextFinance Markéta Šichtařová naznačila, že zmeny po britskom referende sa môžu prejaviť aj v špeciálnych pracovných povoleniach. „Bude ich možné dostať len pre niektoré profesie. Pracovné povolenie sa bude dať získať iba na veľmi obmedzenú dobu,“ vymenúva Šichtařová alternatívy, ako môže brexit z pohľadu pracovného trhu skončiť.

Sama však považuje za najpravdepodobnejšiu alternatívu to, že v Británii budú môcť ľudia z Únie naďalej pracovať bez zásadnejších problémov, no nebudú môcť získať napríklad sociálne dávky. Predpokladá, že odpor voči migrantom v tejto krajine spočíval skôr v neochote vyplácať tieto dávky.

Na druhej strane však platí, že niektoré profesie nie sú ochotní Briti robiť, preto budú pracovnú silu zo zahraničia potrebovať. Platí to napríklad o prácu obsluhy v reštauráciách či o umývanie áut.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Gastrolístky predsa len nebudú povinné, najnovšie sa zdá, že od marca
  • Prognóza: Slovenská ekonomika klesne v tomto roku o 6,7 % HDP, júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %
  • Ubytovanie: Pád návštevnosti sa v júli zmiernil na 20 % medziročne, zahraničných turistov nahradili čiastočne domáci
  • Personálne: Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom
  • Firmy: Český fond IFIS žiada trnavský súd vziať dočasnú ochranu Arca Investments
  • Nemecko: Inštitút Ifo výrazne zlepšil výhľad tohtoročného poklesu HDP, namiesto -6,7 % počíta s -5,2%
  • Aerolinky: Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Minúta po minúte

Vo štvrtok bude od 12:00 mimoriadna schôdza parlamentu k národnému plánu obnovy. Inicioval ju opozičný Smer, ktorý chce, aby prijal parlament stanovisko k tomuto dokumentu.

Smeru sa podarilo vyzbierať 37 podpisov na jej zvolanie.

Plán obnovy má byť financovaný z európskych zdrojov v rámci programu Next Generation EU.

Fico je tiež presvedčený, že národný plán obnovy musí byť prijatý „v rámci sociálneho dialógu“. (tasr)

Slovenská ekonomika sa môže vrátiť na predkrízové úrovne najskôr koncom budúceho roka alebo začiatkom roku 2022. Vyplýva to z najnovšej prognózy ministerstva financií.

Predaj starších domov v USA vyskočil v auguste na 14-ročné maximum. V medziročnom porovnaní vzrástol o 10,5 %, tempo predaja bolo najvyššie od decembra 2006.

Predaj domov v auguste medzimesačne stúpol o 2,4 % a v prepočte na celý rok na sezónne upravenej báze dosiahol 6 milióna obytných jednotiek, uviedla národná asociácia realitných maklérov National Association of Realtors.

Predaj brzdil len nedostatok ponuky na trhu. Na konci augusta bolo v ponuke na predaj 1,49 milióna domov, čo bolo o 18,6 % menej než v pred rokom. Ponuka na trhu v roku 2006, keď bol predaj podobne robustný, bola viac než dvojnásobná.

Nedostatok ponuky zvýšil medián ceny starších domov predaných v auguste na rekordné maximum 310 600 dolárov (264 566 eur), čo bolo o 11,4 % viac ako pred rokom. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa prognózy ministerstva financií klesne v tomto roku o 6,7 % HDP. Júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %. Podľa ministra Hegera tomu pomohlo aj prudké naštartovanie automobilového priemyslu. „Trh práce bol odolnejší, ako sme predpokladali,“ povedal Heger.

Pokles zamestnanosti bude podľa neho v tomto roku menší ako počas globálnej krízy v roku 2009.

„Rast priemernej mzdy nebude dosahovať predkrízové úrovne,“ povedal Heger.

V budúcom roku by HDP mal stúpnuť o 5,5 %. Ak by druhá vlna pandémie bola silná, ekonomika by si polepšila o niečo viac ako 4 %.

Naživo: Premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger o novej makroekonomickej prognóze.

Na oblasť kultúry a športu sa majú vyčleniť peniaze z fondu obnovy a rozvoja – na podporu kultúry má ísť 20 miliónov eur a na podporu športu takisto 20 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová s tým, že o návrhu sa bude rokovať s Európskou komisiou a v stredu ho predstaví na vláde.

„Momentálne nám EÚ v rámci balíka peňazí z fondu obnovy a rozvoja dáva peniaze aj do súčasného programového obdobia, bude to okolo 780 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová s tým, že okrem podpory kultúry a športu po 20 miliónov eur má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie skonštatovala, že oblasť kreatívneho priemyslu a športu je jednou z tých, ktoré prepadli cez záchrannú sieť podpory v dôsledku koronakrízy. „Aj v spolupráci s príslušnými rezortmi sa budeme snažiť nastaviť schémy pomoci tak, aby boli efektívne, rýchle,“ dodala. (tasr)

Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19. Týmto spôsobom chce nahradiť karanténu a ďalšie reštrikcie, ktoré podľa leteckého priemyslu prehlbujú pokles dopytu.

Šéf IATA Alexandre de Juniac povedal, že rýchle a cenovo dostupné antigénové testy, ktoré by mohol robiť nelekársky personál, by mali byť k dispozícii v budúcich týždňoch. Mali by byť zavedené na základe globálne dohodnutých štandardov.

„Nevidíme žiadne alternatívne riešenie, ktoré by bolo menej náročné alebo viac účinné. Posilní to aj dôveru cestujúcich, že všetci na palube lietadla absolvovali testy,“ uviedol de Juniac.

Antigénové testy sú rýchlejšie, ale menej spoľahlivé než molekulárne diagnostické testy v laboratóriách. Nemecká firma Qiagen napríklad oznámila, že plánuje uviesť na trh antigénový test na COVID-19, ktorý poskytne výsledky o 15 minút a bude využiteľný aj na letiskách či štadiónoch. (čtk, reuters)

Prioritou agrorezortu pri novom nastavení agrárnej politiky EÚ je zvýšenie viazaných platieb na nedostatkové komodity ako ovocie, zelenina, ovce, kozy či hovädzí dobytok. Uviedol to minister Ján Mičovský po zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

„Som presvedčený a je to aj presvedčenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že našou absolútnou prioritou a základným cieľom je zvýšiť viazané platby v rámci prvého piliera. Je to niečo, čo nám zabezpečí to hlavné, čo sledujeme, a to zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ako aj zamestnávanie na našom vidieku,“ spresnil Mičovský s tým, že na zasadnutí v Bruseli bol jediným ministrom, ktorý na viazané platby chce vyčleniť až 25 % dotácií. To je oproti súčasnosti viac ako dvojnásobok.

Mičovský vysvetlil aj vyjadrenia zo svojho nedeľného videa, ktorým farmárom odkázal, že už ďalej nebude trvať na stropovaní dotácií na produkciu, ktorým chce EÚ obmedzovať dotácie pre väčšie farmy len do istej úrovne. Denník E potom napísal, ale aj domáci agrosektor si podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha z videa odniesol, že minister stropovanie už zavádzať nechce, aj keď to plánoval.

Záujem ministra o stropovanie pravdepodobne predsa len trvá. „Vidím, že moje vyjadrenie z nedele nebolo správne pochopené a vzbudilo v médiách emócie. A preto mi dovoľte, aby som ho uviedol na správnu mieru. Ide nám naozaj len o to, vyčleniť čo najvyššiu sumu na viazané platby pre ovocie či dobytok a ovce, ktorých cieľom je zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ako aj zamestnanosť na vidieku,“ uviedol minister.

Macho dodáva, že na najbližšom stretnutí sa chcú farmári ministra znova opýtať, čo konkrétne chce presadzovať v problematike stropovania dotácií. Slovenskí farmári stropovanie odmietajú, lebo na Slovensku dominujú veľké agropodniky.

Minister sa na tlačovke vyjadril aj k ďalšej ekologizácii fariem, ktorá je veľkým cieľom úprav spoločnej agrárnej politiky. „Zelené ekoschémy podporujeme, zelená architektúra je pre nás dôležitá. Jediná vec, ktorá zostala otvorená a o ktorej sa aj v Bruseli rozprávalo, je otázka súčasného nastavenia. To vytvára nebezpečenstvo, že Slovensko by mohlo prísť o niektoré prostriedky nastavení, ako sú ekoschémy. Bola to mienka nielen moja, ale aj viacerých krajín. Každý uzná, že riskovať s prostriedkami, ktoré sú určené na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spôsobom, že by sa niektoré prostriedky mohli zo systému navždy stratiť, nemôžeme, a preto som sa pridal k názoru viacerých štátov, ktoré takýmto spôsobom uvažovali,“ povedal minister Mičovský.

Zároveň oznámil, že v Bruseli podporil takzvanú proteínovú produkciu. „Podporil som ju nielen v súlade s mnohými ostatnými členskými štátmi EÚ. Ako jediný minister som sa vyjadril aj k tomu, že proteínová produkcia nesmie zahŕňať geneticky modifikované organizmy,“ dodal Mičovský. (tasr, Ivan Haluza)

Mimoriadna schôdza parlamentu k národnému plánu obnovy bude vo štvrtok. Inicioval ju opozičný Smer, ktorý chce, aby parlament prijal stanovisko k tomuto dokumentu.

Huawei plánuje pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a obmedzovaní investícií v Austrálii. Škrty sú dôsledkom rozhodnutia z roku 2018, ktorým Austrália zakázala čínskej firme podieľať sa na výstavbe 5G sietí.

Vylúčenie Huawei z 5G pripravilo austrálsku ekonomiku o tisíc dobre platených pracovných miest v odvetví špičkových technológií. „Z 1200 zamestnancov sme prešli na menej ako 200 a do budúceho roka to bude ešte menej,“ povedal manažér austrálskej divízie Huawei Jeremy Mitchell.

Huawei po zákaze účasti na výstavbe 5G sietí zrušil investície do výskumu a vývoja v Austrálii v prepočte za 72,3 milióna dolárov. V auguste čínska firma oznámila, že ukončí sponzorovanie jedného z tímov austrálskej rugbyovej ligy.

Austrália zdôvodňuje vyradenie Huawei z budovania 5G sietí podobne ako Spojené štáty rizikami pre národnú bezpečnosť. (čtk, reuters)

Generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra so sídlom vo Zvolene bude Peter Balogh. Rozhodla o tom výberová komisia v druhom kole konkurzu, do ktorého postúpili dvaja uchádzači.

Obaja absolvovali osobný pohovor s výberovou komisiou, ktorá postupovala v zmysle metodiky výberových procesov na manažérske pozície. Podľa rezortu pôdohospodárstva overila odborné znalosti, kompetencie, manažérske schopnosti a zručnosti uchádzačov.

Peter Balogh

  • je absolventom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene so zameraním na hospodársku úpravu lesov,
  • v Národnom lesníckom centre pôsobil na rôznych pozíciách od roku 2006.
Foto - ministerstvo pôdohospodárstva
Foto – ministerstvo pôdohospodárstva

Poslanci bratislavskej mestskej časti Karlova Ves schválili prijatie bezúročnej pôžičky vo výške 319 890 eur. Rovná sa sume, o ktorú podľa prognózy rezortu financií mestská časť prišla pre výpadok dane z príjmov fyzických osôb.

Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu. Žiadosť o príspevok treba podať do 31. októbra, peniaze musí samospráva minúť do konca aktuálneho roka.

„Úrad mestskej časti v súčasnosti vyhodnocuje investičné aj bežné výdavky, ktoré navrhne na rokovaní miestneho zastupiteľstva ako najvhodnejšie na takéto refinancovanie,“ doplnila samospráva v predloženom materiáli k uzneseniu.

Poslanci mestskej časti schválili aj odpustenie 50 % nájomného pre podnikateľské subjekty využívajúce priestory v majetku mestskej časti. Odpustenie polovice nájomného sa vzťahuje na tie subjekty, ktoré splnili, ale aj tie, ktoré nesplnili podmienky poskytnutia dotácie na úhradu nájomného z rozpočtovej kapitoly  ministerstva hospodárstva. Ide o 23 subjektov, ktoré podmienky splnili, a sedem, ktoré podmienky zákona nesplnili. (tasr)

ZSSK a České dráhy obmedzia ďalšie vlaky po zaradení Česka medzi rizikové krajiny. Nebude jazdiť posilové Pendolino, ktoré premávalo v piatok z Prahy do Košíc, a späť išlo v sobotu. Od piatka nepôjde ani priamy spací vozeň z Prešova do Prahy.

Hlavného páru vlakov Pendolino, ktoré jazdí medzi Prahou a Košicami každý deň, sa obmedzenie netýka, uviedla ZSSK.

Štátne železnice informovali o prvých obmedzeniach minulý týždeň – railjet z Prahy prestal zachádzať do Bratislavy a rovnaké opatrenie sa dotklo aj troch párov expresov z Prahy do Púchova.

Väčšina vlakových spojení ČD a ZSSK však zostáva v prevádzke aj ďalej.

Ministerstvo financií bude mať o 17:00 tlačovku k zverejneniu najnovšej makroprognózy. Informovať budú premiér Matovič, minister financií Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara.

Prezidentka podpísala novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorá upraví aj dopredaj vozidiel. Bez prijatia novely by predajcom, ktorí museli mať prevádzky istý čas zatvorené, hrozili škody.

„Na základe prijímaných opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli predajne vozidiel zatvorené od 16. marca do 22. apríla 2020, pričom ani v súčasnosti predaje vozidiel nedosahujú hodnoty spred krízy. Ťažké nákladné vozidlá sa predávajú  minimálne a autobusy sa nepredávajú vôbec,“ priblížil rezort dopravy v predkladacej správe.

Predajcom vozidiel tak zostali na skladoch vozidlá, ktoré nebude možné v termíne zaregistrovať. Vozidlá by si teda museli zaregistrovať na seba a predávať ich ako ojazdené alebo vozidlá vyviezť do tretích krajín.

Obidve možnosti by podľa ministerstva spôsobili predajcom vozidiel reálne škody. Predajcom zostanú na skladoch vozidlá, ktoré by nebolo možné dopredať z dôvodu, že v roku 2021 kvantitatívne obmedzenie vychádza z predaných vozidiel v roku 2020.

Novelou sa prijali dve podporné opatrenia pre vozidlá ukončenej série z dôvodu následkov prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, čo umožní predávať tieto vozidlá dlhšie časové obdobie a v roku 2021 umožní povoliť tzv. dopredaj vozidiel väčšiemu počtu vozidiel.

Platnosť povolení tzv. dopredajov vozidiel vydaných vozidlám ukončenej série, ktoré nemohli byť uvedené na trh, sprístupnené na trhu, evidované ani uvedené do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek po 31. auguste 2019, by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov.

Povoľovanie dopredajov vozidiel v roku 2021 pri kvantitatívnom obmedzení by malo byť umožnené nielen na základe počtu predaných vozidiel v predošlom roku. Pri výpočte maximálneho počtu povolení vozidiel ukončenej série v roku 2021 by sa malo vychádzať z počtu predaných vozidiel podľa roku 2020 alebo 2019 podľa toho, ktorý počet je vyšší. (tasr)

Prezidentka podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje pandemickú OČR. Nárok na túto dávku nebude mať rodič, ktorý nedá dieťa do školy pre obavy z nákazy koronavírusom, ak nebude obmedzená prevádzka škôl a predškolských zariadení.

Podľa platnej legislatívy je nárok na dávku pandemické ošetrovné okrem iného podmienený neúčasťou dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese v predškolských a školských zariadeniach, pričom o zaradení dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu rozhoduje rodič dieťaťa. Tým de facto rozhoduje aj o svojom nároku na dávku pandemické ošetrovné.

„Cieľom predloženého návrhu je odstrániť prípadné interpretačné nezrovnalosti v súvislosti s nárokom na dávku pandemické ošetrovné v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, teda neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení,“ priblížil rezort práce.

Po novom tak pandemické ošetrovné nepatrí rodičovi v prípadoch, keď neprejaví záujem o účasť dieťaťa na vyučovaní z dôvodu obavy o jeho zdravie. Rodič bude mať naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, keď počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti, napríklad triedy, uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu. (tasr)

Vlaky RegioJetu do Chorvátska a späť využilo v lete viac ako 60-tisíc cestujúcich z Česka a Slovenska. Priemerná obsadenosť súprav s kapacitou 500 až 560 pasažierov presiahla 90 %.

V júli a auguste premávali vlaky na trase Praha – Bratislava – Ľubľana – Rijeka denne v každom smere, v septembri trikrát za týždeň. Posledný spoj odíde z Rijeky v sobotu.

„Spoje do Chorvátska sa z hľadiska dopytu stali našou najúspešnejšou novou trasou,“ uvádza v tlačovej správe hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Veľká väčšina spojov smerujúcich do Rijeky odišla z Prahy kompletne vypredaná. Približne polovica cestujúcich využila v Rijeke nadväzujúce autobusy, ktoré rozvážali dovolenkárov do tridsiatky destinácií na chorvátskom pobreží.

Vzhľadom na vysoký záujem už RegioJet začal pripravovať vlakové spojenie na budúci rok. S prevádzkou súprav zatiaľ počíta od mája. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať