- Úrad Petra Kmeca pridelil granty na inovácie aj firmám s dlhmi voči štátu.
- Zdroje z úradu hovoria o pretláčaní firiem prepojených so stranou Hlas.
- Firmy bez politického krytia vraj boli nútené platiť za dotácie úplatky.
Úrad podpredsedu vlády Petra Kmeca zo strany Hlas nevidí žiadne zlyhanie pri rozdeľovaní dotácií na vývoj a výskum v biotechnológiách, robotike či automatizácii. Viaceré silné vývojové firmy síce dotácie nedostali, peniaze však získali aj malé a neznáme podniky vrátane dvoch firiem prepojených so sponzorom Kmecovej strany Hlas.
Štátna tajomníčka Alena Sabelová tvrdí, že pri výzvach v hodnote 200 miliónov eur sa nehodnotili politické prepojenia ani veľkosť biznisu. Podľa nej sa rozhodovalo výlučne na základe kvality a prínosu projektov.
V skutočnosti sa však úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku neriadil viacerými pravidlami hodnotenia výziev a nerešpektoval podmienku, že žiadateľ nesmie mať podlžnosti voči štátu.
Z procesu napríklad vyradil zahraničných hodnotiteľov, aj keď ich účasť odporúčal samotný odbor výskumných a inovačných politík. Jeho riaditeľ Michal Habrman bol na sociálnych sieťach voči výzvam kritický.
„Bohužiaľ, zahraničných hodnotiteľov úrad neprizval, a tak sa znova medzi vybranými firmami objavili aj neznáme šťuky bez tržieb, zamestnancov a výskumnej základne,“ napísal.
Viaceré firmy získali miliónové dotácie, hoci vývoj a výskum si zapísali do obchodného registra až počas vyhlásenia výziev – alebo ho tam nemajú vôbec. Jedna z nich navyše ešte donedávna dlhovala štátu a ďalšie ešte stále dlží.
Podľa anonymných výpovedí pracovníkov úradu sa výber projektov manipuloval. Zamestnanci Kmecovho úradu, s ktorými hovoril Denník E pod podmienkou anonymity, tvrdia, že ešte pred samotným vyhodnotením kolovali tabuľky so zoznamom schválených projektov. Tieto predbežné zoznamy sa následne takmer zhodovali s výslednými výbermi.
Niektorí hodnotitelia navyše nemali dostatočné znalosti o špecifických oblastiach, ako sú robotika či biotechnológie. Podľa pracovníkov úradu mali predstavitelia Hlasu zasahovať do výberu preferovaných firiem.
„Od iných firiem bez politického krytia sa zasa pýtali úplatky vo výške osem percent z ceny projektu,“ hovorí jeden z pracovníkov úradu.
Výskum a vývoj si dopísali po vyhlásení výzvy
Okrem vyradenia zahraničných hodnotiteľov, ktorí by mohli zabezpečiť nestranné posúdenie projektov, je problémom i to, že
Ivan Haluza
































