Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát rozširuje D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Kto sa na ňu dostane? Každý, hovorí šéf Starlandu

Toto je najnovší náčrt diaľničiarov riešenia časti budúceho spojenia v smere Bratislava – Trnava, v území medzi Bernolákovom a Chorvátskym Grobom. Zdroj: NDS
Toto je najnovší náčrt diaľničiarov riešenia časti budúceho spojenia v smere Bratislava – Trnava, v území medzi Bernolákovom a Chorvátskym Grobom. Zdroj: NDS

Šéfujete firme Starland, ktorá má rozpracovaný veľký developerský projekt pri Bratislave, po oboch stranách D1. Čo to bude? Obytné zóny pre koľko ľudí? Logistické parky pre koľko firiem?

Ide o jeden z najväčších projektov v stredoeurópskom regióne, ktorý sa bude realizovať niekoľko rokov. Máme viacero alternatív, a preto v tejto chvíli nedokážeme úplne presne povedať, ako to dopadne v praxi. Život sa odvíja od aktuálnej situácie a od trhu. Tie pozemky umožňujú všetky druhy biznisu – od logistických centier, ľahkej výroby, vedecko-výskumného centra, športu, rekreácie, maloobchodu, školstva, bývania aj rekreácie. Časovú hranicu ani kapacitu dnes neviem predvídať.

Aká je rozloha v hektároch?

Projekt má rozlohu 280 hektárov.

Kto tento projekt reálne vlastní?

Spoločnosť Starland.

Kto vlastní spoločnosť Starland?

Spoločnosť Starland je slovenský daňový subjekt, ktorý má na Slovensku svoje sídlo, má tu svojich zástupcov, dnes je to pán Tomáš Bednár (podpredseda predstavenstva, pozn. red.) a ja.

Vy ako fyzické osoby ste vlastníkom Starlandu?

Spoločnosť Starland je vlastníkom tých pozemkov.

Tušíte, kto sú ľudia, pre ktorých na tom projekte pracujete?

Za desaťročnú históriu tohto projektu jediné, čo je na ňom stabilné, sú metre štvorcové. Na nich sa pracuje a ich kvalita sa zhodnocuje, ale akcionárska štruktúra sa počas rokov výrazne menila. Bola iná pred desiatimi rokmi, pred pol rokom a možno bude iná o pol roka. Ja len viem, že sa zodpovedám akcionárom a som povinný robiť všetko pre to, aby som ten projekt zhodnocoval. Ak narážate na cyperský subjekt (jediným akcionárom firmy je spoločnosť Niaga equity limited registrovaná na Cypre, pozn. red.), tak dnes je to z hľadiska akcionárskej štruktúry spoločnosť, ktorá je evidovaná na Cypre.

V kuloároch sa skloňujú alternatívy, že projekt je previazaný s menom Mária Hoffmanna, J&T, spomína sa aj exminister dopravy Ján Počiatek. Vašej spoločnosti tieto reči neprospievajú, preto by bolo dobré, keby ste povedali, kto sú reálni majitelia Starlandu.

Veľmi radi, ale opakujem, keď sa bavíme o akcionárskej štruktúre, tak tá sa za celé obdobie histórie našej spoločnosti menila. Spoločnosť Starland bola verejne obchodovateľná. Pre porovnanie – napríklad aj iné veľké spoločnosti majú profesionálnych manažérov a tí zodpovedajú za to, aby  spoločnosti prosperovali. Áno, v  minulosti bolo prepojenie projektu na akcionárske štruktúry pána Hoffmanna. Predpokladám, že bol akcionárom, a preto si ho zvolili ako zástupcu do dozornej rady, rovnako ako pána Korbačku (Peter Korbačka, pôsobí vo vedení skupiny J&T, spoločne s Máriom Hoffmannom boli členmi dozornej rady Starlandu od roku 2012 do roku 2014, pozn. red.), ale dnes tam nie sú.

Čiže nikto z okruhu, ktorý som spomínala, nemá v spoločnosti cez vlastníctvo významný podiel na výsledkoch firmy? A ak nie oni, kto áno?

Ako som už spomínal, páni Hoffmann a Korbačka boli v minulosti v dozornej rade, čo je uvedené aj v obchodnom registri. A spomínaný pán Počiatek s projektom Starlandu nikdy nič nemal ani nemá spoločné.

Aká je dnes odhadom hodnota projektu Starland?

Nikdy sme sa na to nepozerali takýmito očami – ak sa bavíme o celom projekte. Určite sú to stovky miliónov eur.

tahotny
Ronald Tahotný, predseda predstavenstva Starland Holding sa celú svoju kariéru venuje realitám a investíciám. Developerský projekt spoločnosti Starland – Triblavina manažuje už takmer 10 rokov. Foto – Starland

Teraz je projekt v akom štádiu? Už predávate?

Sme v štádiu, keď už máme konkrétnych záujemcov, predávame prvé časti nášho projektu, pripravujeme sa na vybudovanie kostrovej infraštruktúry. Sú určité hlavné trasy, kde budeme budovať jednotlivé siete.

Akú veľkú úlohu pri tom zohráva prebiehajúca debata o tom, či budú alebo nebudú popri diaľnici aj súvislé cesty – takzvané kolektory, cez ktoré sa na diaľnicu budú napájať ľudia z okolia?

Absolútne žiadnu. Nikdy sme sa nestretli pri debatách s potenciálnymi zákazníkmi s otázkou o tom, či kolektory nebudú, alebo budú. Naši klienti sa zaujímajú o to, či prístup na diaľnicu je zabezpečený a či to dielo, križovatka Triblavina, ktoré stavia štát pre napojenie na diaľnicu, bude dokončené. Je pravda, že diskusia o kolektoroch vyvoláva pochybnosti o tom, či spomínaná križovatka bude postavená načas, a tú istú obavu máme aj my. Z nášho pohľadu je úplne irelevantné, či kolektory budú alebo nie, v žiadnom prípade to neovplyvňuje ani naše rokovania s klientmi, ani hodnotu našich pozemkov.

Debata je o tom, že kolektory najprv v projekte rozšírenia D1 aj samotnej križovatky Triblavina boli, pred voľbami ich z neho škrtli. Teraz štát hovorí, že ich vrátil naspäť, ale zástupcovia petície za kolektory hovoria, že klame. Prípojky na križovatku pre tých, ktorí sú od nej ďalej ako Starland, v tomto území chýbajú. Nedáva táto debata cenovú výhodu vašej infraštruktúre oproti ostatným developerským projektom v okolí?

Vaša časť otázky týkajúca sa chýbajúcich prípojok nie je pravdivá, vzhľadom na to, že mám za to, že ostávajú zachované podľa pôvodného plánu vrátane kolektorov, ako o tom najnovšie rozhodla Národná diaľničná spoločnosť. Nie, pretože nevidím žiadne developerské projekty, ktoré by sa mohli legitímne napojiť na D1, a ani sme sa na to nikdy nepozerali z tohto uhla pohľadu. Nepozeráme sa ani doprava, ani doľava, pretože robíme to najlepšie, čo sa dá, aby sme boli na trhu úspešní. Takže nemyslím si, že by tým, či kolektory budú alebo nebudú, utrpela naša hodnota.

Otázka nie je, či utrpela, ale či získala. Sú tam iné projekty, ktorých cena by mohla klesnúť.

Sme vo veľmi korektnom vzťahu s konkurenciou, je tam veľa vlastníkov, či sú to fyzické osoby, či sú to právnické osoby, všetci by mali mať napojenie na diaľnicu, tak ako bolo pôvodne plánované. V prípade, že sa v budúcnosti objavia nejaké nové návrhy či požiadavky, samozrejme ich posúdime  aj s ohľadom na danú situáciu a prípadné následky na plánovaný rozvoj danej lokality.

Takto chceli na prelome rokov prekresliť križovatku zvanú Triblavina. Má ústiť do Bernolákova a Chorvátskeho Grobu. Diaľničiari z nej vtedy škrtli kolektory a osekali výjazdy z diaľnice. Teraz je podľa diaľničiarov zasa všetko inak. Zdroj – enviro.gov.sk
Takto chceli na prelome rokov prekresliť križovatku zvanú Triblavina. Má ústiť do Bernolákova a Chorvátskeho Grobu. Diaľničiari z nej vtedy škrtli kolektory a osekali výjazdy z diaľnice. Teraz je podľa diaľničiarov zasa všetko inak. Zdroj – enviro.gov.sk

Aktuálne majú iba to napojenie smerom na Bratislavu, ktoré teraz existuje, čiže z Bernolákova napríklad po starej seneckej ceste.

Dnes sa nikto, ani žiaden podnikateľ nevie dostať na diaľnicu. Môžu sa dostať do Bratislavy iba po klasickej ceste.

Váš projekt je priamo pri križovatke, takpovediac na diaľnici. Či kolektory budú alebo nebudú, tak Starland sa na tú diaľnicu napojí, pretože leží priamo okolo diaľnice, alebo to chápem nesprávne?

Každopádne sa chceme ohradiť voči nepravdivým tvrdeniam, že križovatka pomôže len spoločnosti Starland. Je to úplný nezmysel. Bude slúžiť desaťtisícom ľudí v regióne. V tejto súvislosti by som rád pripomenul aj medializované informácie, podľa ktorých sa NDS aktuálne rozhodla vyhovieť zástupcom petície za kolektory, pričom má postaviť aj nimi požadované kolektory.

Z čoho vyplýva to vaše presvedčenie, že každý sa bude môcť dostať na diaľnicu križovatkou Triblavina, ak to, či budú kolektory, nie je z prebiehajúcej debaty také jasné a napojenie Bernolákova a Chorvátskeho Grobu na križovatku sa dnes nestavia? Existuje spomínaná petícia za kolektory, podľa ktorej bez nich budú šoféri chodiť po starých cestách, zatiaľ čo ľudí bude v tejto oblasti bývať stále viac. 

Oboznámil som sa s projektovou dokumentáciou a podľa môjho názoru sa tá cestná infraštruktúra ide budovať tak, aby každý jeden obyvateľ mal prístup na tú križovatku.

Napojenia na križovatku od Grobu a Bernolákova nie sú diaľnice ani rýchlostné cesty, ktoré má na starosti štátna Národná diaľničná spoločnosť. Môže sa stať, že župa či iné príslušné inštitúcie ich postavia oveľa neskôr, ako bude hotová križovatka, a Starland bude mať napojenie na diaľnicu ako jediný v tejto oblasti skôr, než všetci ostatní?

Nemôžem odpovedať za subjekty, ktoré majú odpovedať na túto otázku, tú musíte položiť im. Ja nebudujem diaľničnú križovatku Triblavina. Je veľmi účelové a zavádzajúce dnes tvrdiť, že jediný, koho obslúži diaľničná križovatka, je Starland. Treba si podrobne a poctivo naštudovať existujúce schválené projektové dokumentácie. Zistíte, že existuje memorandum ešte z roku 2008, ktoré podpísalo  viacero starostov a primátorov dotknutých obcí a mestských častí o riešení dopravnej situácie územia, kde žije asi 120-tisíc ľudí. Je v záujme všetkých dotknutých obcí, aby sa napojili na diaľnicu, tak ako to bolo povolené, tak ako sa to plánovalo – prostredníctvom vyššieho územného celku, starostov, ministerstva dopravy.

Vo vašom developerskom projekte údajne bude aj 3D kino. Aké konkrétne služby môžete ešte vymenovať?

Rokujeme s veľmi širokým spektrom potenciálnych záujemcov, buď nájomníkov, alebo vlastníkov, ktorí tam vybudujú svoje aktivity a áno, sú to aj aktivity takéhoto charakteru. Dnes vám však neviem menovať žiadny konkrétny subjekt, ktorý by už dnes mal istotu, že tam bude prevádzkovať 3D kino. Prebiehajú rokovania na úrovni škôl, škôlok, zdravotníckych zariadení, rezidenčného charakteru, retailového charakteru, vedy, výskumu a logistiky a čiastočne už máme vybudované niektoré športové zariadenia.

Hovoríme aj o vedecko-výskumnom centre na štúdium ochorenia alzheimer, ktoré portál pluska.sk spájal s pánom Hoffmanom? 

To bude ten projekt, ale nielen ten, je to jeden z klientov, ale rokujeme aj s ďalším, oveľa väčším klientom, ktorý uvažuje robiť niečo iné, ale tiež to má súvis s vedou a výskumom.

Takto kreslia diaľničiari na svojom webe situáciu križovatky Triblavina. Zdroj: NDS
Takto kreslia diaľničiari na svojom webe situáciu križovatky Triblavina. Zdroj: NDS

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán Hyundaiu zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technologií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať