Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na D1 odporučili štyri pruhy v každom smere. Aká bude diaľnica na Senec a ďalej do Trnavy?

Pravdepodobnosť, že D1 bude mať osem pruhov, je stále vyššia, už to tak vidí aj minister dopravy. Nová podoba diaľnice môže pomôcť aj konkrétnemu developerovi. Prinášame otázky a odpovede o projekte rozšírenia D1.

Ako sa dnes jazdí po D1 na Trnavu a ako sa bude?

Provizórny  trojpruh, aký štát pripravil pre šoférov na úseku D1 Bratislava – Trnava, má svoje úskalia. Šoféri tu počas dňa nemôžu pridať plyn nad 110 kilometrov za hodinu. Denne po tejto diaľnici v smere do Bratislavy prejde vyše 30-tisíc áut.

Štát už dávno sľubuje, že diaľnicu rozšíri, aby šoféri mohli zrýchliť o 20 kilometrov za hodinu.

Platí, že rozšírenie D1 podobne ako budúci obchvat Bratislavy a najmä jeho napojenie na Dunajskú Stredu môže zrýchliť prúdy áut priamo do Bratislavy. Vo vnútri mesta sa však prípravy na tento nápor napríklad zmenami vo verejnej doprave či v parkovacej politike zatiaľ nerobia.

Kedy to bude?

Štát práve rozbieha stavbu bratislavského obchvatu, ktorý bude križovať D1 v Ivanke pri Dunaji. Keďže obchvat má byť hotový v roku 2020, vtedy môžu šoféri očakávať prvé kilometre rozšírenej diaľnice, a to logicky bližšie pri Bratislave.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) naznačuje, že vtedy už môže byť širšia celá D1 do Trnavy.

„Vzhľadom na súčasné nevyhovujúce šírkové usporiadanie D1, ktoré obmedzuje užívanie D1 Bratislava – Trnava na požadovanej funkčnej úrovni, je podľa komisie nevyhnutné rekonštruovať D1 Bratislava – Trnava (súbor 5 stavieb) do konca novembra 2020,“ píše NDS.

Momentálne sa už stavia, aspoň podľa uzatvorených kontraktov, nová križovatka Triblavina medzi Chorvátskym Grobom a Bernolákovom a tiež križovatka Blatné v okrese Senec.

Ako bude vyzerať rozšírená D1?

Od Blatného do Trnavy povedú tri plnohodnotné diaľničné pruhy pre oba smery.

Od Bratislavy po Blatné to má byť inak.

Štát najprv nakreslil, že diaľnica bude mať v tejto časti tri pruhy po oboch stranách a keďže v okolitom území pribúda obyvateľov, ktorých treba pripojiť na diaľnicu, prikreslili ku nej po dva pásy takzvaných kolektorov pre oba smery. Umožňujú pripojiť sa na diaľnicu častejšie zatiaľ čo klasická diaľnica s križovatkami umožňuje iba výrazne redšie napájacie body.

Koncom roka 2014 si to štátni manažéri v NDS náhle rozmysleli. Vyškrtali kolektory a prikreslili štvrtý pás na diaľnici. Urobili to cez zmeny v tvare križovatky Triblavina, ktorá je kľúčom k budúcemu dizajnu a prínosom rozšírenej D1 a keďže sa už stavia, rozbehla sa okolo nej debata.

V stredu večer po konzultácii s inžiniermi z STU, žilinského ústavu, Inštitútu stratégie dopravy, ministerstva dopravy a s policajtmi NDS odporučila štátu, aby bola diaľnica po Senec v modeli so štyrmi pruhmi v každom smere a bez kolektorov.

Šéf NDS Juraj Valent však už osempruhovú diaľnicu predstavoval takmer ako hotovú vec na nedávnej stavbárskej konferencii.

Minister dopravy Árpád Érsek v piatok potvrdil, že sa stotožňuje s názorom od komisie NDS.

„Výstavba ciest nie je politické ale odborné rozhodnutie a ja verím názoru odborníkov, ktorí tvrdia, že najlepším riešením bude pre Bratislavou rozšíriť diaľnicu na 4 plnohodnotné pruhy,“ povedal Érsek. Vydal tiež pokyn diaľničiarom, aby pokračovali v stavbe križovatky Triblavina podľa odporúčaní z NDS.

Prečo diaľnicu prekreslili? 

Prečo sa menili parametre diaľnice? Štát píše, že pôvodná koncepcia rozšírenej D1 neumožňuje autám pohodlne sa na ňu napájať z budúceho obchvatu Bratislavy a ide vraj aj o drahé riešenie. Celá rozšírená D1 s kolektormi môže vyjsť aj na 1 miliardu eur.

Pred časom však zo slov štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka vyplynulo, že prekreslenie diaľnice úsporu priniesť nemusí.

Odlišné názory o tom, ako je D1 kompatibilná s bratislavským obchvatom, prichádzajú aj z OZ Triblavina. Jeho zástupcovia sa viackrát vyjadrili, že vidia motívy štátu na urýchlené prekreslenie diaľnice celkom inak.

Upozorňujú, že priamo okolo D1 developuje svoj obrovský projekt v hodnote stámiliónov eur spoločnosť Starland. Jej materská firma sídli na Cypre a zástupcovia spoločnosti doposiaľ neodtajnili vlastnícku štruktúru.

Odmietli však obvinenia, že nová podoba diaľnice a najmä križovatky Triblavina umožní pohodlné napájanie sa na diaľnicu v širokom okolí iba pre tento projekt a tým zvýši jeho hodnotu. Naopak, obyvatelia priľahlých území, kde pribúda zástavba, budú jazdiť časť trasy podobne ako doteraz po starej seneckej ceste. Tá totiž nie je na kľúčovú križovatku napojená a tak skoro ani nemusí byť.

Vyústenie križovatky Triblavina do terénu štát vo finále ešte zužoval. Preto obyvatelia priľahlého územia očakávajú naopak kolóny.

Zástupcovia OZ Triblavina vyzbierali približne 6-tisíc podpisov od ľudí bývajúcich v oblasti okolo Bernolákova či Chorvátskeho Grobu za návrat diaľnice v okolí križovatky Triblavina do modelu, s ktorým ráta územný plán, a to je užšia diaľnica s kolektormi.

Odporúčanie od NDS odmietajú, spochybňujú aj odbornosť jej komisie.

„Máme výhrady voči zloženiu komisie aj voči jej záverom. Práve jeden z členov komisie, pán Michal Halabica, za ministerstvo dopravy v roku 2013 presadzoval doplnenie kolektorov do územného plánu bratislavského kraja, pretože štúdia preukázala opodstatnenosť tohto riešenia. Ten istý pán Halabica je teraz proti?“ píše OZ Triblavina v stanovisku. Výskumnému ústavu dopravnému zasa vyčítajú, že zarába na zákazkách od ministerstva dopravy.

Proti stanovisku štátu k budúcej podobe D1 sa postavila aj bratislavská župa.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Výbohov fond znova nakupuje, tentoraz elektrotechnickú firmu BBF Tech

Realitno-investičný fond MiddleCap Group Miroslava Výboha kupuje firmu BBF Tech, spišskonovoveského výrobcu elektrotechnických zariadení. Ovládne tak jedného z najväčších hráčov v oblasti elektrických inštalácií a významného dodávateľa pre veľké developerské a priemyselné stavby. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

V prípade kúpy BBF Tech MiddleCapom ide podľa hnonline.sk o klasickú investíciu nahromadeného kapitálu. Výbohov fond už kúpil aj český startup InsightArt. Ten overuje pravosť umeleckých diel cez využitie kozmických technológií. V lete zase prikúpil v Česku a na Slovensku siete očných optík Fokus.

Kto je BBF Tech a Miroslav Biroš:

  • Firma založená východoslovenským podnikateľom Miroslavom Birošom, ktorý ju aj vedie a do ktorej pribral ako 70-percentného investora britskú schránku Hillsbram Freight & Logistics Ltd. podnikateľa Ivana Petríčeka známeho zo železničného biznisu.
  • BBF Tech projektuje, vyrába a inštaluje elektrické zariadenia, zamestnáva vyše sto ľudí. Ide o vysoko ziskový biznis s vysokou pridanou hodnotou. Vlani firma utŕžila takmer 30 miliónov eur, až tretinu tržieb dokázala pretaviť do čistého zisku.
  • Aktuálne dodáva inštalácie na projekt Stanica Nivy v Bratislave aj najväčšiu výrobnú halu pre papierenskú výrobu v Ružomberku. Vlani získala veľkú zákazku na modernizáciu trafostaníc na bratislavskom letisku.
  • Birošove firmy pripájali stovky trafostaníc a desiatky fotovoltických elektrární na Slovensku, v Česku, v Bulharsku aj Bielorusku. Ako dodávatelia slovenských stavebných gigantov zabezpečovali elektroinštaláciu v tuneloch na Slovensku (Branisko), v Česku aj Poľsku.

Ivan Petríček ovláda minoritný podiel v logistickej skupine Budamar, ktorá v posledných rokoch nakúpila do svojho portfólia podiely v najväčšom európskom producentovi vagónov Tatravagónka Poprad či vo výrobcovi osobných vlakových súprav ŽOS Vrútky.

Miroslav Výboh je oligarcha blízky Smeru a osobný priateľ Roberta Fica. Vyrástol na zbrojárskom biznise, jeho meno zarezonovalo aj v medzinárodnej korupčnej kauze nákupu transportérov Pandur pre Česko. Teraz veľmi aktívne investuje do realít v Bratislave a Londýne, nedávno jeho nová firma Sytiq získala lukratívnu netransparentnú zákazku na  opravy pôšt. Špičky slovenského stavebníctva považujú Výboha za faktického majiteľa Doprastavu, on sám to popiera.

Akvizíciu BBF Techu skupinou MiddleCap musí ešte posúdiť Protimonopolný úrad SR.

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať