Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na D1 odporučili štyri pruhy v každom smere. Aká bude diaľnica na Senec a ďalej do Trnavy?

Ako sa dnes jazdí po D1 na Trnavu a ako sa bude?

Provizórny  trojpruh, aký štát pripravil pre šoférov na úseku D1 Bratislava – Trnava, má svoje úskalia. Šoféri tu počas dňa nemôžu pridať plyn nad 110 kilometrov za hodinu. Denne po tejto diaľnici v smere do Bratislavy prejde vyše 30-tisíc áut.

Štát už dávno sľubuje, že diaľnicu rozšíri, aby šoféri mohli zrýchliť o 20 kilometrov za hodinu.

Platí, že rozšírenie D1 podobne ako budúci obchvat Bratislavy a najmä jeho napojenie na Dunajskú Stredu môže zrýchliť prúdy áut priamo do Bratislavy. Vo vnútri mesta sa však prípravy na tento nápor napríklad zmenami vo verejnej doprave či v parkovacej politike zatiaľ nerobia.

Kedy to bude?

Štát práve rozbieha stavbu bratislavského obchvatu, ktorý bude križovať D1 v Ivanke pri Dunaji. Keďže obchvat má byť hotový v roku 2020, vtedy môžu šoféri očakávať prvé kilometre rozšírenej diaľnice, a to logicky bližšie pri Bratislave.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) naznačuje, že vtedy už môže byť širšia celá D1 do Trnavy.

„Vzhľadom na súčasné nevyhovujúce šírkové usporiadanie D1, ktoré obmedzuje užívanie D1 Bratislava – Trnava na požadovanej funkčnej úrovni, je podľa komisie nevyhnutné rekonštruovať D1 Bratislava – Trnava (súbor 5 stavieb) do konca novembra 2020,“ píše NDS.

Momentálne sa už stavia, aspoň podľa uzatvorených kontraktov, nová križovatka Triblavina medzi Chorvátskym Grobom a Bernolákovom a tiež križovatka Blatné v okrese Senec.

Ako bude vyzerať rozšírená D1?

Od Blatného do Trnavy povedú tri plnohodnotné diaľničné pruhy pre oba smery.

Od Bratislavy po Blatné to má byť inak.

Štát najprv nakreslil, že diaľnica bude mať v tejto časti tri pruhy po oboch stranách a keďže v okolitom území pribúda obyvateľov, ktorých treba pripojiť na diaľnicu, prikreslili ku nej po dva pásy takzvaných kolektorov pre oba smery. Umožňujú pripojiť sa na diaľnicu častejšie zatiaľ čo klasická diaľnica s križovatkami umožňuje iba výrazne redšie napájacie body.

Koncom roka 2014 si to štátni manažéri v NDS náhle rozmysleli. Vyškrtali kolektory a prikreslili štvrtý pás na diaľnici. Urobili to cez zmeny v tvare križovatky Triblavina, ktorá je kľúčom k budúcemu dizajnu a prínosom rozšírenej D1 a keďže sa už stavia, rozbehla sa okolo nej debata.

V stredu večer po konzultácii s inžiniermi z STU, žilinského ústavu, Inštitútu stratégie dopravy, ministerstva dopravy a s policajtmi NDS odporučila štátu, aby bola diaľnica po Senec v modeli so štyrmi pruhmi v každom smere a bez kolektorov.

Šéf NDS Juraj Valent však už osempruhovú diaľnicu predstavoval takmer ako hotovú vec na nedávnej stavbárskej konferencii.

Minister dopravy Árpád Érsek v piatok potvrdil, že sa stotožňuje s názorom od komisie NDS.

„Výstavba ciest nie je politické ale odborné rozhodnutie a ja verím názoru odborníkov, ktorí tvrdia, že najlepším riešením bude pre Bratislavou rozšíriť diaľnicu na 4 plnohodnotné pruhy,“ povedal Érsek. Vydal tiež pokyn diaľničiarom, aby pokračovali v stavbe križovatky Triblavina podľa odporúčaní z NDS.

Prečo diaľnicu prekreslili? 

Prečo sa menili parametre diaľnice? Štát píše, že pôvodná koncepcia rozšírenej D1 neumožňuje autám pohodlne sa na ňu napájať z budúceho obchvatu Bratislavy a ide vraj aj o drahé riešenie. Celá rozšírená D1 s kolektormi môže vyjsť aj na 1 miliardu eur.

Pred časom však zo slov štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka vyplynulo, že prekreslenie diaľnice úsporu priniesť nemusí.

Odlišné názory o tom, ako je D1 kompatibilná s bratislavským obchvatom, prichádzajú aj z OZ Triblavina. Jeho zástupcovia sa viackrát vyjadrili, že vidia motívy štátu na urýchlené prekreslenie diaľnice celkom inak.

Upozorňujú, že priamo okolo D1 developuje svoj obrovský projekt v hodnote stámiliónov eur spoločnosť Starland. Jej materská firma sídli na Cypre a zástupcovia spoločnosti doposiaľ neodtajnili vlastnícku štruktúru.

Odmietli však obvinenia, že nová podoba diaľnice a najmä križovatky Triblavina umožní pohodlné napájanie sa na diaľnicu v širokom okolí iba pre tento projekt a tým zvýši jeho hodnotu. Naopak, obyvatelia priľahlých území, kde pribúda zástavba, budú jazdiť časť trasy podobne ako doteraz po starej seneckej ceste. Tá totiž nie je na kľúčovú križovatku napojená a tak skoro ani nemusí byť.

Vyústenie križovatky Triblavina do terénu štát vo finále ešte zužoval. Preto obyvatelia priľahlého územia očakávajú naopak kolóny.

Zástupcovia OZ Triblavina vyzbierali približne 6-tisíc podpisov od ľudí bývajúcich v oblasti okolo Bernolákova či Chorvátskeho Grobu za návrat diaľnice v okolí križovatky Triblavina do modelu, s ktorým ráta územný plán, a to je užšia diaľnica s kolektormi.

Odporúčanie od NDS odmietajú, spochybňujú aj odbornosť jej komisie.

„Máme výhrady voči zloženiu komisie aj voči jej záverom. Práve jeden z členov komisie, pán Michal Halabica, za ministerstvo dopravy v roku 2013 presadzoval doplnenie kolektorov do územného plánu bratislavského kraja, pretože štúdia preukázala opodstatnenosť tohto riešenia. Ten istý pán Halabica je teraz proti?“ píše OZ Triblavina v stanovisku. Výskumnému ústavu dopravnému zasa vyčítajú, že zarába na zákazkách od ministerstva dopravy.

Proti stanovisku štátu k budúcej podobe D1 sa postavila aj bratislavská župa.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať