Denník N

Lopatka, ktorý vedie nemocnice Penty: Hystéria okolo Penty je za hranicou normálnosti

Ľuboš Lopatka. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľuboš Lopatka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Robiť pre Pentu je podľa Ľuboša Lopatku inšpiratívne, robiť pre štát je stratou času.

Ľuboš Lopatka už tri roky vedie regionálne nemocnice Penty. Predtým šéfoval Sociálnej poisťovni, dnes hovorí, že práca pre štát je strata času. V podnikaní Penty problém nevidí. Aj 400 miliónov eur, ktoré si finančná skupina vytiahla zo zdravotnej poisťovne Dôvera, bola podľa neho štandardná operácia. Ak by štát viedol svoje nemocnice podobne ako Penta, mohli by podľa Lopatku fungovať bez strát.

Svet zdravia vediete viac ako tri roky. Na čo ste najviac pyšný?

Asi najmä na to, že sa nám podarilo dať dokopy  šikovných, pracovitých, čestných a pre správnu vec zapálených ľudí. V zdravotníctve nestačí mať peniaze, lebo ak vám neuveria vaši vlastní zamestnanci, nenadchnete ich pre danú vec, tak nainvestované peniaze vyjdú navnivoč a nemá z nich nič ani pacient a ani akcionár. Negatívnych príkladov je na Slovensku viac než dosť. Keď sme prišli do Sveta zdravia, prehlásili sme pred našimi, dnes už približne 6-tisíc zamestnancami, že my sa uchádzame o ich dôveru a my všetci spoločne máme jedinečnú príležitosť meniť naše nemocnice k lepšiemu. Vo všetkej pokore dodávam, že prostredníctvom pozitívnych príkladov sa snažíme vplývať aj na celé slovenské zdravotníctvo, ktoré je v kríze. Ale nie je to kríza medicíny, ale kríza majúca príčinu v kríze hodnôt. Pracujeme pre investora, ktorý sa  prechodne neteší dobrému renomé, a paradoxne možno práve to nás ešte viac zrýchľuje a povzbudzuje v našej práci. Myslím si, že mám dobre vyvinutý cit pre posúdenie toho, čo je a čo nie je spravodlivé či správne, preto hovorím, že hystéria okolo Penty je za hranicou normálnosti. Je empiricky dokázané, že ak robíte správne veci, máte dobrý úmysel a s pacientmi hráte férovú hru, pravda sa nakoniec skôr či neskôr ukáže. Mimochodom, aj preto som zobral ponuku pracovať pre Pentu, lebo som vedel, že to bude ťažká, ale veľmi zmysluplná práca. S odstupom času môžem konštatovať, že robiť pre Pentu vo Svete zdravia je inšpiratívne, robiť pre štát je z roka na rok viac len stratou času.

Vaša práca pre Sociálnu poisťovňu bola zbytočná?

Nechcem sa už vracať k Sociálnej poisťovni, je to minulosť. Robiť pre štát by mala byť česť pre najlepších a nikdy nie len riešenie pre ťažko zamestnateľných či  inak  neuplatniteľných ľudí. Nekritizujem radových zamestnancov, lebo tí sú dlhodobo vždy takí, akí sú ich šéfovia. Ryba vždy smrdí od hlavy. Politizáciou štátnej a verejnej správy sa napáchali veľké škody, ich náprava potrvá veľmi dlho. Zatiaľ sa však o zmenu až tak veľmi nikto nesnaží. Nie je preto div, že úrady z roka na rok strácajú spôsobilosť plniť tie funkcie, na ktoré boli pôvodne zriadené.

Ani nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne neprichádza zo zdravotníctva, nepracoval ešte pre štát. Čo by ste mu aj po skúsenostiach zo Sociálnej poisťovne poradili?

S pánom Kočanom som sa zatiaľ stretol iba raz. Pôsobí kompetentným dojmom, a tak si mu nedovolím čokoľvek radiť. Navyše prišiel zo štandardného biznis prostredia a sprevádza ho pozitívny chýr, preto jediné, čo môžem, je popriať mu veľa síl a vytrvalosti.

Ako vnímate ministra Tomáša Druckera?

Stretli sme sa len párkrát, ale myslím, že pán minister má všetky predpoklady na to, aby bol úspešným ministrom. Pretože je to rovnako ako pán Kočan štandardne sa správajúci človek. Nespokojnosť s vývojom slovenského zdravotníctva navyše dosiahla také rozmery, že po zmene už volajú aj tí, ktorí celý tento marazmus spôsobili, teda politici. A napokon môže novému ministrovi pomôcť, že za uplynulé roky poklesla latka náročnosti veľmi nízko, takže aj „málo by malo byť viac než nič“.

Čo sú riziká?

Zdravotníctvo potrebuje zmenu a tá musí byť rýchla a kontinuálna. No ľudia sa vždy dožadujú zmien len do momentu, kým sa ich nezačnú osobne dotýkať. Preto pri zmenách vzniká riziko nerozhodnosti, nedotiahnutia do konca a neochoty ísť do rozhodnutí, ktoré môžu znamenať ohrozenie či zníženie popularity ich realizátora. Okrem toho má pán Drucker sťaženú možnosť poradiť sa s odborníkmi.

Ľuboš Lopatka (54)

Vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Neskôr získal aj doktorát na Materiálovotechnologickej fakulte STU. Koncom 90. rokov bol predsedom dozornej rady pôvodného Váhostavu, známy sa stal ako šéf papierní v Štúrove a Žiline. Po revolúcii bol námestníkom ministra privatizácie. Počas vlády Ivety Radičovej viedol Sociálnu poisťovňu. Od roku 2013 vedie sieť nemocníc Penty Svet zdravia.

Kam mierite?

Stavovské organizácie v zdravotníctve robia odborársku agendu a odbory slúžia najmä na ochranu ich predstaviteľov.

Prečo je podľa vás v zdravotníctve málo ľudí, ktorých rada ministrovi by stála za to?

Možno preto, že mnoho mienkotvorných ľudí trpí nadbytkom sebavedomia, ale nedostatkom reálne dosiahnutých pozitívnych výsledkov vlastnej práce. Inými slovami, nie je za nimi okrem množstva kriku pozitívny osobný príbeh. Druhým dôvodom je zamieňanie znalostí o medicíne so znalosťami o zdravotníctve. Pri plnom rešpekte každého, kto medicínsky pôsobí, byť odborníkom v danom odbore nie je z pohľadu chápania zdravotníctva ako celku dosť. Mnohí sa zasa dívajú na zdravotníctvo cez prizmu vlastného biznisu, napríklad cez vlastnú ambulanciu. Keďže spravidla ide len o zaujatý mikropohľad, môže to byť pre systémové zmeny nebezpečné. A Slovensku, žiaľ, stále ešte chýbajú morálne autority, ľudia, ktorí by mali ukazovať správny smer, slúžiť ako vzor. Problémom je, že ľudia si vždy vzor správania nájdu, a ak už nie je pozitívny, tak potom ten iný, ktorý nie je spoločensky žiaduci. Preto nečudo, že práve v zdravotníctve sa dá stretnúť s množstvom mýtov a poloprávd. A na tom majú veľký podiel viny nielen politici, ale aj vy novinári. Deformujete myslenie ľudí prílišnými zjednodušeniami, zlými závermi, idete príliš po povrchu, bažíte po senzáciách, nezriedka bez pochopenia podstaty toho, o čom píšete. Ako príklad môže poslúžiť informácia o uzatvorení oddelenia v nemocnici, ktoré  je z pohľadu kvality či bezpečnosti pacienta nevyhovujúce. Je to ten druh informácie, ktorú vždy interpretujete ako malú katastrofu. Ešte som ani raz napríklad nečítal, že by ste rozumeli rozdielu medzi dostupnou a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.

Nemocnice Sveta zdravia

nemocnice

Tak to teraz vysvetlite na príklade oddelenia v Banskej Štiavnici, ktoré ste nedávno zatvárali.

V Banskej Štiavnici sme urobili jediné rozumné rozhodnutie, ktoré bolo v danej situácii na prospech občanov daného regiónu. Presun gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia do Žiaru nad Hronom a uzatvorenie interného oddelenia bolo reakciou na vážny personálny problém, ako aj stratu multiodborového zázemia pre poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Tento proces sa začal dávno pred príchodom Sveta zdravia a my sme boli jediní, kto sa mu postavil čelom. Uprednostnili sme bezpečnosť pacienta a odborný pohľad pred populistickými rečami a vytváraním dojmu, že je všetko v poriadku. Uvedomovali sme si, že sa staneme terčom kritiky založenej na domnienkach a mýtoch. Pocit zodpovednosti a profesionálna česť nám však nedovolili konať inak. Opakujem ešte raz, že všetky zmeny sa udiali v záujme pacienta a zmena nemocnice v Banskej Štiavnici zo všeobecnej nemocnice na nemocnicu pre chronickú starostlivosť je jediný spôsob, ako nájsť tomuto zariadeniu zmysluplnú náplň v prospech pacienta. Pokiaľ ide o komunikáciu, argumenty nestačí predkladať, ale musí byť záujem ich aj vypočuť. Tu prevládali vášne a emócie a partnera na odbornú diskusiu sme nemali ani v protestujúcich, ani vo volených zástupcoch miestnej samosprávy. Mimochodom, v Nemecku bolo pred desiatimi rokmi 2500 nemocníc s akútnou starostlivosťou, teraz ich je asi 1800 a nik netvrdí, že sa tam zhoršila zdravotná starostlivosť.

Zvládol podľa vás Svet zdravia situáciu v Banskej Štiavnici?

Áno. Nemám síce dobrý pocit z toho, čo sa okolo toho udialo, ale ako inak sme to mali urobiť?

V regióne nie je pohotovosť, záchranka nemá lekára, je tam len záchranár. Mohli ste s rušením oddelení počkať, aspoň kým nebude v záchranke lekár.

Rozhodne nie. Pohotovosť alebo inými slovami urgentná medicína je jedným z najnáročnejších medicínskych odborov. Vyžaduje si rozsiahle technické, ale najmä personálne vybavenie. Ponechanie provizórnej pohotovosti by bolo trestuhodné. Ak priveziete pacienta vo vážnom stave na miesto, kde nie sú všetky podmienky na pokračovanie v diagnostickom a najmä terapeutickom postupe, len stratíte drahocenný čas. Nakoniec totiž pacienta aj tak preveziete na pracovisko, ktoré takéto podmienky spĺňa, ale stratený čas môže byť príčinou neúspechu s tragickým koncom. Toto je jednoduchá rovnica a pochopiť ju nevyžaduje medicínske ani manažérske vzdelanie, stačí zdravý rozum.

Postupovali by ste dnes v štiavnickom prípade rovnako aj s dnešnými informáciami?

Samozrejme, že áno, lebo je to v prospech pacienta a je to zodpovedné. Dokonca, verte mi, že by som to urobil, aj keby som bol rodákom z Banskej Štiavnice a žili by tam moji rodinní príslušníci.

Čo vám hovoria lokálni politici? Ako na vás reagujú?

So všetkými primátormi miest, kde má Svet zdravia nemocnice, a tiež predsedami samosprávnych krajov mám korektné, miestami až priateľské vzťahy. Mierne komplikovanejšie to je teraz v Banskej Štiavnici, kde pani primátorka nebola opakovane ochotná počúvať racionálne argumenty. Tiež je verejne známe, že prebieha dialóg s poslancami banskobystrickej župy a pánom Kotlebom o odkúpení pavilónov B v nemocniciach Rimavská Sobota a Žiar nad Hronom. Zatiaľ máme súhlas zastupiteľstva, ale s vedením kraja sme sa nedohodli.

Čo s tým urobíte?

Nehádžeme flintu do žita. Župe ponúkame dostavať dva štvrťstoročie opustené a nedostavané pavilóny B. Celková ponúkaná investícia dosahuje čiastku 14 miliónov eur. Náš návrh riešenia znamená nulovú spoluúčasť pre samosprávny kraj a ide o riešenie jednoznačne prospešné pre pacienta, preto verím, že sa nakoniec dohodneme a zvíťazí zdravý rozum. Je však potrebný opätovný väčšinový súhlas poslancov banskobystrickej župy.

Aké ďalšie nemocnice chcete získať do siete?

Ku kúpe treba vždy dvoch, toho, čo predáva, a toho, čo kupuje, takže uvidíme. Chceme, aby sieť Svet zdravia bola čo najväčšia, ale nie preto, že by sme takí expanzívni, ale preto, že byť veľký znamená byť aj efektívnejší s viac synergiami a možnosťami väčšej pacientskej orientácie. Toto štát, bohužiaľ, doteraz stále nevyužíva a každá štátna nemocnica funguje, ako keby existovala jedna jediná na celom území krajiny.

Chcete sa rozširovať len v regionálnych nemocniciach či žije ešte plán veľkej nemocnice medzi Banskou Bystricou a Zvolenom?

Každý má nejaký sen. My snívame o nemocnici koncového typu, ktorá by robila takzvanú veľkú medicínu. Okrem iného aj preto, aby sme už konečne vyvrátili mýtus, že koncové nemocnice musia byť stratové preto, lebo u nich končia tí najťažší pacienti.

Minister Drucker sľubuje, že s verejnými nemocnicami niečo spraví. Čo sa vás pýtal, keď ste spolu hovorili?

Rozhovor s ministrom na štyri oči by nemal byť vytáraný do médií. Môžem povedať len to, že sme sa rozprávali o plánoch do budúcnosti, spýtal som sa ho, či mu môžem nejako pomôcť. Je prirodzené, že zháňa šikovných ľudí. No v situácii, v akej sa štátna správa nachádza, to určite nebude mať ľahké.

A vy ste mu povedali, že by ste mu požičali pár ľudí z Penty, ale zle by to vyzeralo.

Ja nemám ľudí na požičiavanie. Navyše, aj keby sme to urobili, asi by ste vyskočili z kože. Ale ubezpečujem vás, že keby sa tak stalo, slovenskému zdravotníctvu by to len pomohlo. Okrem prirodzeného záujmu o poriadok a stabilitu vieme potrebné zmeny aj zrealizovať. Azda mi dáte za pravdu, že hlavný nedostatok politikov nie je v definovaní cieľov, ale v ich exekúcii. Tá je a vždy aj bola ich slabinou. Uvádzam to s vedomím toho, že zaujatosť voči Pente vám asi nedovolí túto možnosť čo i len pripustiť. Verím však, že aspoň súhlasíte, že sme momentálne na Slovensku tí, ktorí majú skúsenosti s efektívnym riadením siete nemocníc. To, o čom sa teraz začína verejne rozprávať pri štátnych nemocniciach, my už niekoľko rokov úspešne v našich nemocniciach robíme.

Čudujete sa, veď je to po dlhom čase prvý minister zdravotníctva, ktorý nemá väzby na Pentu?

Je mi smutno z toho,  že váš spôsob myslenia vám nedovolí uveriť, že ak ste profesionál a robíte pre niekoho, tak hájite len a výhradne jeho záujem. Ak robím pre štát, napríklad pre Sociálnu poisťovňu, tak hájim zo všetkých síl záujem štátu. Ak však robím pre Svet zdravia, je prirodzené, že chránim záujem Sveta zdravia. Nikdy však v konflikte so svojimi hodnotami či v nesúlade so zákonom. Nezdá sa vám to prirodzené? Človek nemusí zákonite niekomu patriť. Ak prestanete byť sám sebou, skôr či neskôr stratíte aj sebaúctu. Mimochodom, nemám problém priznať sa k tomu, že som hrdý, že pracujem pre Pentu, respektíve Svet zdravia. Spolu s mojimi 6-tisíc kolegami robíme správne veci a naša práca má pozitívny celospoločenský dosah. Verte mi, že určite nedokážem robiť len pre peniaze, ak si svojho zamestnávateľa súčasne aj nevážim.

Tak sa teda porozprávajme o Pente. Jaroslav Haščák pred ôsmimi rokmi uzavrel mocenskú dohodu s Jurajom Širokým a spolu tajne podnikali v Dôvere. Z pohľadu biznisu to bolo možno rozumné správanie, ale bolo podľa vás čestné uzatvárať dohodu s človekom z pozadia Smeru?

Čo sa týka vášho tvrdenia, existujú tri možné odpovede: áno, nie a neviem. Bez ohľadu na to, čo vám poviem, minulosť sa zmeniť nedá, a pretože ste túto otázku položili už nespočetne veľa raz rôznym ľuďom vrátane partnerov Penty, neverím, že vám ešte ide úprimne o odpoveď. Vašu otázku vnímam len ako formu trestu a vzhľadom na to, že ide o dávnu minulosť, s ktorou absolútne nič nemám, musím poznamenať, že ste ma touto otázkou tak trochu pobavili.

A potom si Penta a Široký pri spájaní poisťovní vytiahli 400 miliónov eur. To ako vnímate?

Nie som hovorcom ani Penty a ani zdravotnej poisťovne Dôvera, ale pokiaľ viem, Penta uskutočnila v Dôvere dividend recap, čo je štandardný spôsob získania bankového úveru, ktorý je postavený na budúcich ziskoch spoločnosti. Táto skutočnosť nemala žiadny dosah na schopnosť Dôvery splácať svoje záväzky voči poskytovateľom a ani nijak neohrozila platobnú schopnosť Dôvery. Takže nie je to z môjho pohľadu nič, s čím by som sa musel vyrovnávať.

Áno, na vyplatenie si vzali úver, ale teraz ho splácajú zo zdravotných odvodov, z čoho iného by to bolo?

Zo zdravotných odvodov splácajú štandardne svoj úver aj neštátne, čiže súkromné ambulancie. V tomto nevidím žiadny principiálny problém.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľuboš Lopatka Foto N – Tomáš Benedikovič

Penta má mnohé spoločnosti v zdravotníctve. Možnosť prelievania si peňazí existuje. Môžete dať vlastné slovo na to, že Svet zdravia v žiadnej takej schéme nie je zapojený, že ho napríklad Dôvera neprotežuje?

Opäť ide o ďalší z mýtov, a tak môžem zopakovať len to, čo som už veľa raz povedal. Pre Svet zdravia je Dôvera zdravotná poisťovňa ako každá iná. Ak si odmyslím fakt, že s riaditeľom Dôvery Martinom Kultanom mám už neformálny vzťah a na stretnutie s ním mi postačí použiť výťah, a nie auto, tak žiadna iná výhoda neexistuje. Mýty o vyšších cenách v porovnaní s inými všeobecnými nemocnicami sú naozaj len mýty. Ak by to tak bolo, Slovenský protimonopolný úrad by bol na tento fakt už dávno poukázal. Navyše pre partnerov Penty by „peňazovod“ z Dôvery do Sveta zdravia nedával žiaden zmysel. V Pente totiž platí, a mám to odskúšané aj z minulosti, že jediná správna cesta pre firmy v skupine je zachovanie zdravých trhových vzťahov. S Dr. Maxom či s poliklinikami ProCare môžeme mať dobré vzťahy, ale ak sa bavíme ako firmy, máme s nimi štandardný obdobný komerčný vzťah, ako majú aj iné firmy na trhu. Ak sa toto pravidlo poruší, prestane byť jasné, kto prináša peniaze a kto ich prejedá.

Banálny príklad: Viete si predstaviť, že by v nejakej nemocnici Sveta zdravia nebola lekáreň Dr. Max pri vstupe?

Prevádzka lekární nepatrí medzi core biznis našich nemocníc. Dr. Max je náš sieťový strategický partner, ktorý nám spoľahlivo okrem bežných verejných lekární poskytuje aj lekárenskú starostlivosť ústavnému zdravotníckemu zariadeniu. Aj v tomto prípade platí, že náš vzťah je postavený na jasne definovaných trhových princípoch a je obojstranne výhodný. Inak by to dobre nefungovalo ani v rámci jednej skupiny.

Riaditelia vašich nemocníc hovoria, že pre nich nie je prvoradé hľadať peniaze navyše v extra poplatkoch, lebo v poistení je dosť peňazí, stačí zvýšiť efektivitu, že predávanie nadštandardu nemôže byť jadro biznisu. Doteraz sme najmä vďaka poliklinikám ProCare vnímali zdravotnícke zariadenia Penty ako orientované na doplatky.

Svet zdravia by mal mať v roku 2016 celkové tržby približne 166 miliónov eur. Príjmy z nadštandardných poplatkov predstavujú iba vyše jedného percenta z príjmov zo zdravotného poistenia, čiže 1,9 milióna eur. Efekt z poplatkov je pre nás marginálny. Vlani sme mali 444-tisíc pacientov a pacienti vygenerovali 2,45 milióna návštev. Podstata záujmu Sveta zdravia je vo vyššom počte spokojných pacientov, nie v poplatkoch ako takých.

Tvrdíte teda, že regionálne nemocnice dokážu vyjsť zo zdravotného poistenia?

Áno, lenže predtým musíte nemocnice odpolitizovať a musia sa riadiť ako sieť. Prvé môže byť v štátnych nemocniciach problém, ale to druhé sa dá uskutočniť podstatne jednoduchšie.

Riadiť ako sieť znamená, že by boli úspory z rozsahu a zdieľanie informácií?

Znamená to centralizáciu všetkých činností v prevádzke pri nákupe liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a pri investíciách do prístrojov a technológií. Jednotný informačný systém je samozrejmosťou. V prípade štátu by to malo byť ideálne pod priamou gesciou ministerstva zdravotníctva.

Kde ste vo Svete zdravia najviac ušetrili?

Najväčšie úspory sú z obstarávania liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a služieb.

Koľko ste tam ušetrili?

Dosť na to, aby sme sa preklopili z červených čísiel do čiernych.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľuboš Lopatka Foto N – Tomáš Benedikovič

V Michalovciach staviate novú nemocnicu za 34 miliónov. Kedy sa vám to vráti?

Predpokladaná návratnosť je v desiatkach rokov. Nemocnica v Michalovciach je však podstatne viac ako len investícia či výstavba novej budovy s 310 lôžkami, ktoré vieme rozšíriť na 370. Je to nemocnica novej generácie, ktorá by mala, a verím, že aj ovplyvní, v pozitívnom zmysle slova, celé slovenské zdravotníctvo. Ešte nie je ukončená, ale už teraz sme sa veľa naučili o tom, ako má moderná nemocnica vyzerať, ale najmä fungovať. Preto sa snažíme uplatňovať jej princípy v už existujúcich nemocniciach.

Majú Rómovia v nemocniciach rovnakú starostlivosť ako väčšinové obyvateľstvo?

Róm je v nemocniciach Sveta zdravia, a dovolím si tvrdiť, že asi aj v ktorejkoľvek inej nemocnici na Slovensku, bez ohľadu na typ vlastníctva, pacient ako každý iný. Má rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Kým vám odpoviem na vašu otázku, musíme si uvedomiť, že sa spoločne dopustíme chyby, a tou je zovšeobecňovanie alebo, ak chcete, „hádzanie všetkých do jedného vreca“, čo je nesprávne, lebo každý človek je iný a nie je to inak ani u Rómov. Takže – doteraz som sa v našich nemocniciach nikdy nestretol s tým, že by lekárom alebo sestrám prekážala rasa. Prekáža im však, ak pri návšteve ambulancie príde pacient v sprievode ďalších 10 – 20 rodinných príslušníkov, prekáža im krik, ktorý takáto skupina spôsobuje, prekáža im, a popravde aj mne, ignorancia aj tých najzákladnejších hygienických návykov, prekáža im, že sa pravidelne zneužíva služba rýchlej lekárskej pomoci a považuje sa za bezplatnú taxi službu, prekáža im, že nezriedka pri hospitalizácii rómskeho pacienta treba zabezpečiť názornú inštruktáž používania splachovacích toaliet, prekáža im agresivita, s ktorou sa stretajú, a prekáža im nedostatok disciplíny pri užívaní predpísaných liekov. Toto všetko, žiaľ, predstavuje dennú realitu nemocníc. Príďte sa k nám, prosím, pozrieť a osvojíte si môj názor.

Poznajú Rómovia svoje práva?

Z mojich doterajších skúseností, či už z verejnej správy, alebo zo Sveta zdravia, jasne vyplýva, že s čím majú spravidla rómski spoluobčania problém, nie sú práva, ale ich povinnosti voči spoločnosti.

Ako to riešite vo vzťahu k iným pacientom?

Rómsky pacient je rovnaký ako každý iný.

A ak niekto odmietne byť s Rómom na izbe?

Skôr to býva opačne. Tak ako sa snažíme minimalizovať počet lôžok na izbách, niektoré rómske matky chcú byť ubytované vo viaclôžkovej izbe, my sa im snažíme vyhovieť.

Svet zdravia si vyrába vlastné medicínske štandardy. Prečo to nerobí štát?

Rezort zdravotníctva nevznikol na Slovensku teraz a ani pred pár rokmi, takže je určite zlé, že žiadne medicínske štandardy alebo, ak chcete, klinické postupy doteraz neexistujú. A už vôbec nie v elektronickej podobe, aby mohli byť súčasťou nemocničného informačného systému. My sme nepristúpili k tejto práci z nedostatku inej činnosti, ale preto, že staviame nemocnicu novej generácie a pociťujeme ich absenciu. Na ministerstvo zdravotníctva sa už ďalej spoliehať nechceme. Žiaľ, aj toto je jeden z mnohých dôkazov, že úrady strácajú spôsobilosť plniť funkcie, na ktoré boli pôvodne zriadené. Sme z času na čas obviňovaní, že sa snažíme vplývať na tvorbu zákonov. Pokiaľ by úrady na Slovensku fungovali tak, ako majú, a sedeli by v nich osvietení ľudia, radi by sme ich nasledovali, aby nám ukazovali správny smer. Opak je však pravdou, všetko okolo nás sa mení, zdravotníctvo a medicína nie sú výnimkou, preto držať sa skostnatene toho, čo platilo pred mnohými rokmi, je cesta do pekla. My sa snažíme cez Asociáciu nemocníc Slovenska navrhovať také zmeny, ktoré pomôžu nielen nám, ale majú pozitívny zmysel pre celý rezort. Určite v tom nevidíme nič zlé.

S ktorou zmenou, čo ste v nemocniciach zavádzali, ste mali najväčší problém?

Najdlhšie trvá zmena myslenia. Priestor na zlepšovanie vidíme v zlepšovaní komunikačných zručností, a keďže zdravotníctvo je celé o ľuďoch, školíme ich nielen v medicínskych, ale aj nemedicínskych zručnostiach. Určite chceme zamestnávať kvalitných a motivovaných ľudí a máme šťastie, že sa nám postupne darí získavať ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia.

Profesia lekára, ale aj sestry musí prejsť na procesom debyrokratizácie. Lekára treba vrátiť k odbornej práci (minimalizovať administratívu) a sestru k lôžku pacienta. Ďalšou potrebnou zmenou je deheroizácia lekára, pretože budúcnosť v medicíne nebude a už teraz nepatrí jednotlivcovi, nezriedka majúcemu problémy s komunikáciou, ale len dobre fungujúcemu a zohratému tímu.

A čo ste ťažko presadzovali cez zamestnancov?

Napríklad to, aby prioritne uvažovali nad klientmi, a nie pacientmi. Je to zdanlivo len o slovách, ale najmä lekári boli na to veľmi citliví. Vždy som to vnímal tak, že pacient je od slova „patient – trpezlivý“.  Človek čakajúci v čakárni zväčša nechce byť trpezlivý, nechce napríklad stáť v rade či dlho čakať v bolestiach. Chce byť klientom, ktorý je rešpektovaný a na jeho spokojnosť obslúžený.

lekári zvyknutí, že okrem platu dostanú niečo pomimo? Fľašu, peniaze, darčeky?

Dúfam, že nie, aj keď kvety, bonboniéra či bežná fľaša odovzdaná ako prejav vďačnosti pri odchode z nemocnice sa za úplatok nepovažuje. Tieto pravidlá máme interne upravené v etickom kódexe Sveta zdravia. Dôležité však je, že peniaze či protislužba sa za úplatok považujú vždy. Podstatné je aj to, aby naši zamestnanci prijímanie darov od pacientov alebo dodávateľov nikdy a za žiadnych okolností nevyžadovali či nimi nepodmieňovali lekársky výkon.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie