Slovenská borovička vypadla z registra chránených označení EÚ, Spišská v ňom ostala

Niekoľko rokov boli dva nápoje, ktoré vyrába St. Nicolaus, v registri chránených zemepisných označení liehovín Európskej únie. Dnes už v ňom nie je ani Demänovka bylinná horká, ani bylinný likér Demänovka.

Z registra, ktorý začiatkom júla aktualizovala Európska komisia, vypadlo aj ďalších sedem liehovín od slovenských producentov. Nefiguruje v ňom tak už napríklad Karpatské brandy špeciál, ale ani Slovenská borovička, Bošácka slivovica či vodka Laugarício.

Neznamená to, že napríklad Demänovka či Karpatské brandy špeciál sa už nebudú vyrábať. Znamená to len, že práva na ich výrobu nebudú spájané s konkrétnym regiónom, majiteľ klasickej ochrannej známky ich môže vyrábať, kde chce a z akých surovín chce.

V bruselskom registri chránených zemepisných označení liehovín tak ostal jediný zástupca zo Slovenska – Spišská borovička. Len jej výrobca  – likérka  Gas Familia – totiž predložil v určenom termíne všetky podklady na to, aby mohol v databáze chránených značiek liehovín ostať.

Technickú špecifikáciu výroby liehovín, ktoré mali chránené zemepisné označenie, mohol predložiť ktokoľvek zo slovenských výrobcov. Tým by získal pre Slovensko chránené zemepisné označenie a aj právo používať na svojom výrobku európske logo.

V registri však neubudli len chránené označenia slovenských destilátov, menej je v ňom aj liehovín z iných krajín Únie. Podľa Ingrid Ludvikovej zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku zo zoznamu chránených označení liehovín odstránili 87 nápojov, pretože k nim členské štáty nedodali technickú dokumentáciu.

Iba jedno zemepisné označenie liehoviny stále má registrované aj Česká republika – pod označením Karlovarská Hořká. Maďarsku dve označenia pálenky do registra pribudli.

Medzi registrovanými chránenými označeniami dominujú tie z Talianska, zo Španielska, z Portugalska a Grécka, z druhov sú najviac zastúpené ovocné a vínne destiláty.

Nie je to také výhodné?

Liehoviny vyrábané na Slovensku sa do registra chránených zemepisných označení dostali ešte v rámci prístupových rokovaní Slovenska s Európskou úniou. Na podnet slovenských výrobcov sa dohodlo, že sa do registra zapíše desať označení liehovín, vo vestníku sa objavili v roku 2008.

V tom čase sa však podľa Jarmily Halgašovej z Potravinárskej komory Slovenska neriešili požiadavky na zápis výrobku do registra ani súbeh zemepisného označenia a ochrannej známky.

„V roku 2008 sa v rámci nového nariadenia upravili požiadavky na dokumentáciu, ktorú musia výrobcovia predložiť Európskej komisii so žiadosťou o zápis do registra, aj podmienky pre možnú koexistenciu zapísaného zemepisného označenia a ochrannej známky,“ vraví Halgašová.

V registri chránených zemepisných označení tak udržali svoje liehoviny iba výrobcovia, ktorí  predložili všetky požadované dokumenty do 20. februára 2015. Ostatné z registra vyčiarkli.

„Slovenskí výrobcovia boli viacnásobne  vyzvaní, aby doplnili technickú dokumentáciu liehovín, avšak túto možnosť nevyužili,“ uviedla pre Denník N Jana Gasperová z ministerstva pôdohospodárstva.

Urobili tak však zväčša zámerne. Ak totiž pred rokmi, keď sa označenia liehovín do registra dostávali, boli presvedčení, že to je pre nich výhodné, po niekoľkých rokoch už videli aj nevýhody takejto registrácie, najmä z pohľadu konkurenčného boja.

Viacerí totiž zistili, že väčšiu váhu pre nich má to, či majú na liehovinu ochrannú známku a môžu ho pod istým názvom vyrábať len oni, ako to, či je označenie liehoviny v registri chránených zemepisných označení EÚ a môžu ho použiť viacerí.

„Slovenskí výrobcovia liehovín uprednostnili ochrannú známku ako individuálnu ochranu duševného vlastníctva,“ pripomína Halgašová hlavný dôvod, prečo v registri ostala zo slovenských zemepisných označení liehovín len Spišská borovička.

Lepšie je výhradné právo?

To, že spod ochrany EÚ vypadli zemepisné označenia liehovín, ako je Slovenská borovička Juniperus či Laugarício vodka, asi veľa ľudí nezaskočí, pretože nie sú až také známe. No to, že v registri už nie je ani Demänovka či Karpatské brandy špeciál, ktoré sú známe po Slovensku, ale ochutnávajú ich ako špecialitu aj cudzinci, prekvapí viac.

Výrobca Demänovky, spoločnosť St. Nicolaus, pre Denník N potvrdil, že nemali záujem o to, aby označenia Demänovka boli chránené ako zemepisné označenie. Aj preto technickú dokumentáciu, ktorú z Bruselu žiadali, nepredložili.

„Nevýhodou chráneného zemepisného označenia je, že ho môžu používať všetci výrobcovia, ktorí vyrábajú v súlade s požiadavkami uvedenými v jeho technickej dokumentácii. Na chránené zemepisné označenie teda neexistuje monopol, takže žiadny výrobca si nemôže nárokovať výhradné právo na používanie chráneného zemepisného označenia,“ povedala Mária Táborská zo spoločnosti St. Nicolaus.

V praxi teda napríklad Spišskú borovičku, ktorá ostala v európskom registri, môže vyrábať nielen Gas Familia, ktorá k tomuto označeniu predložila technickú dokumentáciu, ale aj iný producent, ktorý dodrží všetky požiadavky v nej uvedené. Chránené zemepisné označenie je totiž kolektívnou ochranou duševného vlastníctva.

Tým, že St. Nicolaus o zotrvanie v európskom registri zemepisných označení nestál, potvrdil, že ochranná známka má preň väčší význam ako chránené zemepisné označenie. Podľa Táborskej totiž ochranná známka dáva jej majiteľovi právo vylúčiť kohokoľvek z používania zhodného či podobného označenia na podobný výrobok.

„Výhodou je, že sme majiteľmi ochrannej známky Demänovka a udržíme si výhradné používanie tohto označenia pre liehoviny,“ dodala Táborská.

Všetko musí byť zo Spiša

Výrobcovi Spišskej borovičky zo Starej Ľubovne však chránené zemepisné označenie stálo za to, že doložil komisii EÚ dokumentáciu s presne vymedzenými špecifikáciami liehoviny, pre ktorú chcel označenie v registri udržať. Teraz ho môže v podobe loga známeho v celej Únii používať aj na fľašiach Spišskej borovičky.

Nechcel, aby toto označenie z európskeho registra vypadlo aj pre dlhoročnú tradíciu, ktoré označenie tohto nápoja má.  „Spišskú borovičku možno považovať za dedičstvo našich predkov, nakoľko jej začiatky originálnej výroby v regióne Spiša sa datujú už k prvej polovici 17. storočia. Ide o jediný výrobok, ktorý má takúto dlhodobú históriu výroby na území Slovenska,“ vraví Ľubomír Mrug z marketingu firmy Gas Familia.

Doplnil, že podľa technickej špecifikácie, ktorú Gas Familia predložila a obhájila, sa nápoj nazvaný Spišská borovička musí vyrábať exkluzívne vo vymedzenom regióne Spiša. „Lieh používaný na výrobu Spišskej borovičky je vyrábaný vo vymedzenej zemepisnej oblasti,“ píše sa v predloženej technickej špecifikácii.

„Všetko, čo je vo fľaši, od spracovaných bobúľ borievky obyčajnej až po lieh, musí pochádzať z tohto rázovitého slovenského regiónu,“ dodal Mrug pre Denník N.

Môžu ich znovu zapísať

No aj keď väčšina slovenských producentov liehovín, ktorí prišli o registráciu, vraví, že pre nich nemala až taký veľký význam, nespochybňujú, že zápis v registri chránených zemepisných označení má aj isté výhody.

Táborská napríklad vymenúva, že sú chránené pred zneužitím, napodobením či iným neoprávneným ťažením z dobrej povesti zemepisného označenia. „Výrobcovia, ktorých produkty spĺňajú požiadavky stanovené v technickej dokumentácii chráneného zemepisného označenia, môžu označovať výrobky symbolom či logom chránené ‚zemepisné označenie‘. To predstavuje pre spotrebiteľov garanciu kvality takto označeného produktu,“ vraví.

Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska za jednu z výhod považuje to, že na produkciu výrobkov zapísaných v európskom registri Politiky kvality je možné poskytovať dotácie z fondov EÚ – z Programu rozvoja vidieka. Výhodou podľa nej je tiež to, že európsky register chránených zemepisných označení je otvorený, a teda návrh na zápis doň môžu výrobcovia podávať priebežne.

To potvrdila aj Ludviková zo zastúpenia Euópskej komisie. Podľa nej aj pre tie zemepisné označenia liehovín, ktoré zo zoznamu vypadli, možno požiadať o registráciu.

No Mrug z Gas Familia naznačuje, že toho, kto by chcel získať pre Slovensko jedno zo zemepisných označení liehovín, ktoré v registri momentálne nie je, čaká legislatívne zložitý proces po tom, čo nestihol Bruselom určený dátum možného zápisu.

Pozostatky zo socializmu

To, že tunajší výrobcovia liehovín uprednostnili individuálnu ochranu duševných práv nad kolektívnou ochranou označení registrovanou na európskej úrovni, súvisí podľa Halgašovej s historickým vývojom na Slovensku po roku 1948. „Znárodnením súkromného vlastníctva sa zlikvidovali malé rodinné firmy a nimi vyrábané špeciality. Produkcia sa sústredila v štátnych podnikoch, kde štát určoval, aký výrobok a v ktorom podniku sa bude vyrábať,“ vraví s tým, že sa nich produkovali vo veľkých objemoch.

Rôzne regionálne špeciality sa naopak vyrábali v domácnostiach a boli určené výlučne na vlastnú spotrebu. Ešte aj po roku 1989 na Slovensku chýbali malé a stredné podniky, v ktorých by sa vyrábali rôzne špeciality.

„Najmä pre nich je určená legislatíva v oblasti Politiky kvality. V rámci jej pravidiel sa však predpokladá, že výrobcovia sa spoja do združenia, ktoré ich bude zastupovať. Tento systém nemôže vyhovovať výrobcom jedinečných výrobkov so zemepisným označením, ktorí ako jediní daný produkt vyrábajú,“ dodala Halgašová.