Denník N

Musí to zostať medzi nami! Rajo si s reťazcami tajne dohodovalo drahšie mlieko

Mlieko bratislavskej mliekarne Rajo Foto N – Tomáš Benedikovič
Mlieko bratislavskej mliekarne Rajo Foto N – Tomáš Benedikovič

Protimonopolný úrad zverejnil správu, ktorá môže otriasť povesťou obchodných reťazcov i veľkej slovenskej mliekarne.

Slovenskí zákazníci si niekoľko rokov mohli zbytočne priplácať za mliečne výrobky v supermarketoch. Kontrolóri Protimonopolného úradu zverejnili správu, ktorá môže otriasť povesťou niektorých obchodných reťazcov i najvýznamnejšej slovenskej mliekarne.

Podľa úradu mohol byť boj o zákazníka pri niektorých druhoch mlieka, masla a smotany iba predstieraný. Jednotlivé reťazce mali udržiavať pragmatickú dohodu s mliekarňou, že každý z nich bude predávať tieto výrobky za rovnaké ceny.

Takéto správanie by úplne popieralo princípy bežného trhu, na ktorom si reťazce určujú ceny podľa seba a konkurencia ich tlačí čo najviac nadol.

„Posudzovaná stratégia vyhovovala všetkým zúčastneným stranám, najmä však maloobchodným predajcom, medzi ktorými by za iných okolností prebiehal konkurenčný boj o zákazníka,“ napísal Protimonopolný úrad.

Úradníci za to rozdali reťazcom i mliekarni pokuty za dokopy desať miliónov eur. „Ide o jednu z najvyšších pokút v histórii nášho úradu,“ uviedla hovorkyňa Adriana Oľšavská.

Všetci okrem Lidla

Denník N získal podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám kompletnú verziu tohto rozhodnutia, ktorá má takmer 300 strán a obsahuje aj prepisy utajovanej e-mailovej komunikácie medzi firmami.

Z nej vyplýva, že spoluprácu udržiavali na jednej strane bratislavská mliekareň Rajo a na druhej strane osem veľkých reťazcov: Tesco, Kaufland, Billa, Coop Jednota, Terno, Moja Samoška, CBA a niekdajší Carrefour.

Do aféry sú tak zapletené najväčšie obchodné reťazce na slovenskom trhu s výnimkou Lidla, ktorý úradníci vo svojej správe nespomínajú. Lidl je však trochu iný prípad v tom, že mliečne výrobky radšej dováža zo zahraničia, než aby využil slovenských dodávateľov.

Dohody medzi Rajom a reťazcami sa týkajú obdobia rokov 2009 až 2014, nesúvisia teda so súčasnou mliečnou krízou, ktorá rekordne znížila ceny mlieka.

V tomto období ešte stál napríklad liter polotučného mlieka priemerne 75 až 80 centov. V súčasnosti stojí zhruba 65 centov, v akcii ešte menej.

Odhalené e-maily

Celý systém nazvali úradníci „win-win situáciou“, ktorá reťazcom i mliekarni Rajo umožňovala  strážiť svoje marže.

„Táto praktika spôsobuje, že dané výrobky sa predávajú za vyššie ceny, ako by sa predávali, keby sa táto praktika neuplatňovala,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Protimonopolný úrad začal na prípade pracovať v roku 2013. Úradníci si vtedy všimli, že ceny výrobkov Rajo, ktoré patria medzi najdôležitejší sortiment na pultoch, sú si nápadne podobné bez ohľadu na to, kde zákazník nakupuje.

„Pri niektorých výrobkoch sme zistili rovnaké alebo takmer rovnaké pultové ceny naprieč všetkými navštívenými reťazcami,“ píše sa v rozhodnutí.

Úrad následne podnikol niekoľko razií v centrálach obchodných reťazcov, pri ktorých zabavil počítače alebo si z nich aspoň odkopíroval firemné e-maily.

Mlieko je v obchodoch lacnejšie než voda, niektoré reťazce ho predávajú za cenu, za ktorú by ho nikto nedokázal vyrobiť. Foto N
Mlieko je dnes už lacnejšie než voda, niektoré reťazce ho predávajú za cenu, za ktorú by ho nikto nedokázal vyrobiť. Foto N

Práve e-maily tvoria aj hlavnú časť dôkazov proti účastníkom týchto dohôd. Mliekareň ani reťazce štátnu kontrolu zjavne nečakali a otvorene si vymieňali správy o tom, ako sa budú na trhu hýbať ceny.

Napríklad v jednom e-maile z marca 2010 manažérka reťazca Billa píše do Raja: „Poprosím o doplňujúcu informáciu, odkedy sú platné nové ceny v ostatných sieťach. My sme precenili, ostatné siete, hlavne Tesco, nie.“

Mliekareň však Billu upokojuje: „Po dohode s mojimi sieťami sa ceny budu meniť do 23. 3. 2010. Tesco je pripravené meniť ceny od 15. 3. 2010,“ odpovedá pracovník Raja.

O niekoľko týždňov sa situácia opakuje. Opäť sa majú meniť ceny a manažérka Billy znovu žiada o záruku, že aj konkurenčné reťazce ich budú akceptovať. „Ceny zmeníme len v takom prípade, ak nám do piatka 25. 6. 2010 pošlete potvrdenie, že všetky siete akceptujú zmeny,“ upozorňuje Billa.

Pracovníci Raja opäť žiadosti vyhoveli: „Týmto Vám potvrdzujem, že máme akceptáciu zmeny u všetkých domácich aj zahraničných sietí.“

Musí to zostať medzi nami

Zo zachytených e-mailov nevyplýva, že by sa reťazce dohodovali aj priamo medzi sebou – čo by už bol jasný kartel.

Celý systém udržiavali hlavne prostredníctvom Raja, ktoré malo úlohu akéhosi garanta pre celý trh. A v prípade, že niektorý z reťazcov spoločné ceny nerešpektoval, mal okamžite zakročiť.

V jednom e-maile sa napríklad pracovník Raja sťažuje svojmu kolegovi, že reťazec Kaufland znížil ceny viac, než je prípustné.

„Kaufland neustále podsekáva pultové ceny, či už bežné, alebo akcie, čím nám znižuje profitabilitu iných zákazníkov. Je správny čas to vyhodnotiť, resp. naťahovať, až kým sa nedohodneme na rozumnejších podmienkach.“

Pracovník, ktorého meno nie je v správe uvedené, ešte záverom zdôrazňuje, že o celej veci sa nesmie nikto nepovolaný dozvedieť. „Sú to veľmi chúlostivé veci, tak vás prosím, aby to zostalo iba medzi nami piatimi,“ nalieha na konci emailovej komunikácie, v ktorej pracovníci Raja diskutujú aj o požiadavkách Kauflandu na bonusy.

Odporúčané alebo povinné?

Rajo ako dodávateľ, prirodzene, nemohlo reťazcom oficiálne diktovať, za aké ceny majú predávať jeho výrobky.

Systém preto podľa úradníkov fungoval tak, že Rajo rozoslalo reťazcom „odporúčané ceny“, aby vedeli, na akej úrovni sa majú pohybovať.

Napríklad koncom apríla 2013 písalo Rajo manažérom Carrefouru, aby mu potvrdili nové ceny, ktoré začnú platiť nasledujúci mesiac. Ostatní konkurenti vraj tak už urobili.

„Prosím Vás o schválenie cenníka od 1. 5. 2013. Aktuálne máme od všetkých reťazcov na Slovensku schválenú úpravu cenníka, preto Vás žiadame o jeho schválenie aj z Vašej strany. Odporučené maloobchodné ceny budú nastavovať všetky siete,“ vysvetľujú Carrefouru.

Mliekarni podľa úradníkov veľmi záležalo na tom, aby sa ceny od odporúčanej hladiny príliš neodlišovali, a to ani na jednu stranu.

Ak by totiž ich mlieko, smotana či maslo stáli viac, hrozilo by, že ľudia začnú kupovať iné značky. A ak by zase stáli menej, znížili by sa obchodné marže zúčastnených hráčov. Práve nižšie ceny mliekareň desili najviac.

„Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spoločnosti Rajo, ako aj obchodným reťazcom viac prekážalo podrážanie cien, teda nastavovanie pultových cien pod ‚odporúčanou‘ úrovňou,“ píše úrad.

Neposlušné reťazce

K týmto odchýlkam však zjavne dochádzalo i napriek vzájomným džentlmenským dohodám. Zo zachytených e-mailov vyplýva, že vzťahy v rámci tohto ekosystému neboli zrovna idylické.

Napríklad o Bille si pracovníci Raja v súvislosti s istou akciou na trvanlivé mlieko píšu: „S Billou netreba jednať v rukavičkách. Nereagujú na podnety, nedodržujú dohody.“

Rajo však zjavne aj disponovalo nástrojmi, ako reťazce primať k spolupráci. Mohlo sa totiž oprieť o pozíciu najväčšej slovenskej mliekarne, ktorá v tom čase kontrolovala viac než dvadsať percent trhu.

Jeho pracovníci si tak v interných e-mailoch priebežne písali, že budú musieť tlačiť napríklad na Billu, Kaufland, Moju Samošku či Carrefour.

„Čo sa týka Diligentie (firma Diligentia prevádzkovala v tom čase obchody Moja Samoška – pozn. red.), treba na nich riadne zatlačiť, aby nám maslo zobrali do letákovej akcie. Ak to inak nepôjde, daj im to ako podmienku,“ radí jeden pracovník Raja druhému.

Fiktívna konkurencia

Úradníci na základe analýzy celkovo 150 e-mailových komunikácií konštatovali, že „medzi spoločnosťou Rajo a odberateľmi dochádzalo k takej komunikácii o maloobchodných cenách, plánovaných maržiach či dátumoch prijímania zmien, ktorá viedla k negatívnemu ovplyvňovaniu hospodárskej súťaže.“

Postup reťazcov a mliekarne označili za praktiku RPM (Resale price maintenance – dohody o cenách pre ďalší predaj). Na rozdiel od klasického kartelu si v tomto prípade nedohodujú ceny priami konkurenti, ale dodávateľ s jednotlivými reťazcami.

V praxi to znamená, že výrobky Rajo mohli stáť na pultoch reťazcov o niekoľko centov viac, než by stáli, keby medzi reťazcami prebiehala otvorená súťaž.

„Uplatňovaním protisúťažného konania dochádzalo k vyššej cenovej hladine výrobkov pre konečného spotrebiteľa,“ tvrdí úrad.

Takýto systém vyhovoval každému hráčovi – bratislavskej mliekarni i obchodným reťazcom. „Na jednej strane medzi obchodníkmi nedochádza k vyostreniu konkurenčného boja, na druhej strane mliekareň nie je tlačená na zníženie svojich fakturačných cien,“ píše úrad.

Jeden sa priznal

Tieto podozrenia zrejme uznala i jedna zo zainteresovaných firiem. Podľa úradu totiž jeden z aktérov súhlasil s dohodou, následkom čoho mu bola znížená pokuta o polovicu – o koho šlo, však neprezradil.

Viaceré reťazce sa však voči podozreniam ohradili. „Kategoricky odmietame akékoľvek cenové či obchodné dohody alebo jednania s konkurenciou. Takéto konanie je hrubým porušením zákona a takisto je nezlučiteľné s našimi podnikateľskými zásadami,“ odpísal napríklad hovorca Kauflandu Martin Gärtner.

„Pre Tesco je kľúčové, aby sme pre našich zákazníkov pripravili tú najlepšiu možnú ponuku. Všetky rozhodnutia o cenách robíme nezávisle a nikdy sa neriadime žiadnymi odporúčaniami alebo žiadosťami tretích strán,“ píše zase Tesco.

Samotné Rajo sa pred úradníkmi snažilo argumentovať napríklad tým, že ceny, ktoré posielalo reťazcom, boli naozaj len odporúčacie. Prečo ich reťazce nezmenili, vraj už Rajo netuší.

„Spoločnosť Rajo nie je kompetentná vyjadriť sa relevantne k dôvodom nasledovania ňou odporúčaných konečných spotrebiteľských cien zo strany reťazcov,“ píše sa v rozhodnutí.

Mliekareň však zdôraznila, že reťazce v žiadnom prípade nevydierala tým, že buď ceny akceptujú, alebo im výrobky nedodá.

„Spoločnosť Rajo nepodmieňuje dodávky svojich výrobkov obchodným reťazcom dodržiavaním odporúčaných cien a nezabezpečuje ich dodržiavanie ani uplatňovaním akéhokoľvek druhu sankcií či vykonávaním akéhokoľvek nátlaku,“ uviedlo Rajo.

Slovensko už posledné roky priebežne znižuje počty dojníc, zatiaľ čo západoeurópske štáty svoje stáda zväčšujú. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pokiaľ dohoda medzi Rajom a reťazcami niekoho poškodzovala, mohli to byť farmári. Tí už dlhé roky dodávajú surové kravské mlieko do mliekarní za podnákladové ceny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Práve povesťou mliekarne Rajo, ktorú ovláda nemecká skupina Meggle, môže táto kauza najviac otriasť. Slovenské mliekarne boli doteraz považované skôr za obeť sústavného tlaku zo strany reťazcov, aby im predávali za čo najnižšie ceny.

To si následne kompenzovali tým, že tlačili na farmárov, aby im pod cenu dodávali surové kravské mlieko.

Podľa Protimonopolného úradu však najväčšia slovenská mliekareň dokázala s reťazcami udržiavať pragmatickú dohodu, ktorá vyhovovala obom stranám.

„Veľmi mi záleží na tom, aby sa celý prípad objasnil a aby sa očistila povesť spracovateľov mlieka, ktorí spolu s farmármi dlhodobo ťahajú za kratší koniec,“ hovorí šéf Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.

Štát verzus reťazce

Celý prípad sa však ešte stále nekončí, uloženie pokuty totiž nie je právoplatné.

Pokutované firmy môžu proti rozhodnutiu podať takzvaný rozklad, o ktorom bude následne rozhodovať vedenie úradu. Niektoré z nich, vrátane mliekarne Rajo, tak už aj urobili.

„Obvinenia Protimonoplného úradu považujeme za vykonštruované,“ tvrdí Rajo.

Ako dlho môže prípad ešte trvať, sa teda odhadnúť nedá. „Vzhľadom na zložitosť problematiky a rozsah rozhodnutia, ktoré má približne 300 strán, nie je v tomto momente možné predpokladať dĺžku konania pred Radou úradu,“ dodáva hovorkyňa Oľšavská.

Doplňujúce vyjadrenie firmy Rajo

Z pohľadu spoločnosti Rajo ide vo veci rozhodnutia Protimonopolného úradu (PMÚ SR) zo dňa 13.6.2016 o vykonštruované obvinenia. Spoločnosť Rajo si je vedomá rizík protisúťažného konania, a preto nikdy nenavrhovala ani nevynucovala konanie, ktoré by mohlo byť považované za nezákonné.

Navyše, neprirodzené zvyšovanie cien našich výrobkov by znamenalo pre našu spoločnosť okamžitý pokles predaja, hospodárskych výsledkov a zamestnanosti v spoločnosti. Od nich je následne závislý celý náš reťazec producentov mlieka, spomedzi ktorých tvoria slovenskí prvovýrobcovia 90 %.

Rozhodnutie PMÚ SR mylne považuje bežnú prax odporúčaných cien uplatňovanú spoločnosťou Rajo v spojení s jednostrannými krokmi vzájomného monitoringu a dorovnávania cien zo strany obchodných reťazcov za nezákonnú „resale price maintenance“.

Spoločnosť Rajo preto plánuje využiť všetky právne prostriedky na obranu. Voči neprávoplatnému rozhodnutiu PMÚ SR sme už podali rozklad a veríme v skoré očistenie nášho mena.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie