Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odkiaľ sa zobrali zakrivené uhorky (naposledy o najslávnejšom EÚ mýte)

Rôzne druhy uhoriek. Ilustrácia Karolína Stach
Rôzne druhy uhoriek. Ilustrácia Karolína Stach

Autorka je politická radkyňa Európskych konzervatívcov a reformistov

V júni 1988 sa vládnuci politici Helmut Kohl, Margaret Thatcher a Ronald Reagan chystajú na nadchádzajúci samit lídrov G7 v Toronte. V západných rádiách vyhráva rebríčky Rick Astley so svojím Together Forever. Československo sa snaží vyrovnať s nedostatkom toaletného papiera po vážnom požiari v Harmaneckých papierňach. O nedostatku rokuje ÚV KSČ a papier sa nakúpi z Rakúska a Číny.

Presne v tom čase vstupuje v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS, z ktorého sa o niekoľko rokov stane EÚ) do platnosti nariadenie o norme kvality pre uhorky. Norma rozdeľuje uhorky do štyroch tried podľa kvality. Do úvahy sa berie farba, zakrivenosť, praskliny.

Najkvalitnejšie uhorky sa môžu kriviť maximálne o desať milimetrov na desať centimetrov dĺžky. Pri najnižšej triede stačia minimálne požiadavky (celé, čerstvého vzhľadu, pevné). Pre každú triedu sú stanovené povolené odchýlky. Pri tej najfajnovejšej triede musí prísne požiadavky spĺňať 95 percent dodávky, pri nižších triedach sa prísnosť znižuje.

Ak však čakáte nespokojných občanov a protesty v uliciach, pretože sa Európa montuje ľuďom do života, čakáte márne. Norma je známa od roku 1964 a poznáme ju aj u nás ešte z čias Československa.

Áno, to, čo dnes používajú bulvárne časopisy a populisti na boj proti EÚ, poznáme vďaka svojmu členstvu v pridružených organizáciách OSN viac ako päťdesiat rokov. Komisná, európska verzia normy priniesla o jednu kvalitatívnu kategóriu viac – tú s najnižšími požiadavkami. Vstupom do EÚ sme sa k nej prihlásili aj my.

Prečo vlastne

Dôležitejšia otázka však je, prečo tieto normy štáty prijímajú. Odpoveď znie, že v EÚ obchodujeme spolu na spoločnom trhu, na ktorom pôsobí veľa predajcov z rôznych štátov. Aby sme obchodovali efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie, potrebujeme spoločné a dostatočne pevné pravidlá, ktoré obchodníci vstupujúci na trh dodržia. Krivá uhorka znie smiešne. Pohľad na krivú uhorku aj smiešny je. Smiech by vás však prešiel, ak by ste boli pestovateľ miliónov uhoriek, no fungovali by ste na trhu bez pravidiel.

A tak sa stalo, že si normu na úrovni EHS (spoločného trhu) v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyžiadali malo- a veľkoobchodníci. Správne namietnete, že načo by im bola, keď už jedna norma existovala kdesi v OSN. Preto, že aj uhorkový biznis potreboval, aby boli pravidlá dostatočne záväzné. Právne záväzné v rámci EHS, a nielen v rámci hospodárskej komisie pri OSN (mimochodom, tej komisie, ktorej svojho času šéfovala aj Brigita Schmögnerová, aj Ján Kubiš).

Spoločné pravidlá sú užitočné pre spoločný trh, ale prečo potrebujeme právne zaväzovať obchodníkov práve k tomu, ako veľmi majú byť zakrivené uhorky? Pretože uhorky k zákazníkom cestujú. Cestujú v kartónových škatuliach a je rozdiel, koľko do jednej škatule napcháte rovných uhoriek a koľko poohýbaných. Ak máte rovné uhorky, je nákupcovi jasné, že ste ich do krabice zmestili presne toľko, koľko očakáva, a že nebudú obité. Takto to funguje len vtedy, ak všetci na trhu rešpektujú rovnaké pravidlá.

Takmer identický tvar pomáha aj pri spracúvaní uhoriek. Je rozdiel, ak dáte do stroja nasekať uhorky, ktoré sa líšia len minimálne. Iná situácia je, ak sú rôzne pokrivené a stroje môžu mať problém ich spracovať. Stojí to čas a peniaze.

Rušenie

Je rok 2008 a komisárka zodpovedná za pôdohospodárstvo reaguje na silný tlak politikov a rozhodne sa normu zrušiť. Používa pritom argument, že by sme nemali úrodu vyhadzovať. Ide o údajnú prax niektorých pestovateľov. Niekedy totiž pestovateľ nesplní podmienky akostnej normy, ktorú chcel, no zároveň sa mu neoplatí predávať ich v nižšej akosti. Je pre nich niekedy výhodnejšie dodávky nechať zhniť, ako zaplaviť trh v jednej akosti a znižovať tak ceny.

EÚ ani EHS nikdy žiadne uhorky nezakazovali. Po vzore už platných medzinárodných noriem ich rozdelili do akostných tried, aby sa s nimi na spoločnom trhu obchodovalo jednotne. Norma sa výslovne netýkala nakladačiek ani uhoriek určených na spracovanie. Zmyslom bolo, aby poľská aj španielska uhorka Cucumis sativus L triedy II. spĺňala ten istý štandard. Ak má výrobca zdravú uhorku, predávať ju môže a mohol akokoľvek zakrivenú.

Lenže politický tlak je priveľký a z uhorky sa medzičasom stal symbol prebyrokratizovaného Bruselu, na ktorom si niektorí politici postavili kariéru. Na rokovaní Rady ministrov v auguste 2008 vystúpia delegácie zo Španielska, z Talianska, Maďarska a Francúzska. Hovoria, že sú proti rušeniu štandardov, ktoré považujú za transparentné a pomáhajúce chrániť spotrebiteľa.

Komisia im odpovie, aby boli štáty pri svojich postojoch dôsledné. Keď rušiť, tak rušiť. „Nový začiatok pre krivú uhorku a hrboľatú mrkvu“, vyhlási po zrušení komisárka Boelová. „Čistá symbolická politika“, reaguje združenie nemeckých poľnohospodárov.

Jedno z mála slovenských, dobových vyjadrení k uhorkám možno nájsť prebraté z časopisu Farmár z roku 2009. V tomto článku sa dozvieme, že zrušenie európskej normy paradoxne požiadavky na pestovateľov sprísňuje. Áno, čítate správne. V roku 2008, po tom, čo EÚ normu zrušila, sa vraciame na Slovensku k takzvanej všeobecnej norme. Tá je však prísnejšia a toleruje menšie odchýlky ako zrušená norma EÚ.

Celoeurópske nariadenie o zrušení normy platí od 1. júla 2009„Ohnuté banány a uhorky. Bláznivé pravidlá EÚ, od ktorých sa teraz môžeme oslobodiť“, znie napriek všetkému nadpis článku v britských novinách The Sun z 25. júna 2016. Nebuďme ako britský bulvár a nešírme bludy ani my.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf Lidla: Zosadiť Tesco nie je náš primárny cieľ

Lidl sa intenzívne zaoberá prípravou e-shopu, hovorí jeho slovenský šéf Matúš Gála. Diskont plánuje ponúkať online zatiaľ iba spotrebný tovar, predaj potravín cez internet vníma dnes zo svojho pohľadu ako ekonomicky nefunkčný model.

Z veľkých obchodných reťazcov rozbehlo internetový predaj zatiaľ len Tesco. Neobmedzuje sa len na spotrebný tovar, ale rozváža tiež potraviny, vrátane čerstvých výrobkov.

V Česku prevádzkuje Lidl e-shop už dva roky.

Najdôležitejšie témy z rozhovoru s Matúšom Gálom, ktorý stojí na čele slovenského Lidla od leta 2016:

  • spotrebný tovar v obchodoch niekedy chýba preto, že reťazec neodhadne objednané množstvo,
  • v Poluse otvoril tretiu predajňu v obchodnom centre, no tento koncept pre reťazec nie je priorita,
  • rásť v existujúcej sieti predajní je čoraz náročnejšie, pretože niektoré obchody trpia vlastným úspechom a narážajú na kapacitné možnosti,
  • do konca roku by Lidl chcel na Slovensku otestovať samoobslužné pokladnice, ale z priestorových dôvodov si ich vie predstaviť len v malom počte predajní,
  • prebiehajúci finančný rok má byť najsilnejším z pohľadu expanzie za uplynulých 5 – 6 rokov,
  • či platí zamestnancov najlepšie na trhu, Gála tvrdí, že dostávajú o 20 % viac, než je priemer v brandži,
  • už niekoľko rokov poskytuje zamestnancom raz za päť rokov neplatený sabatikal na jeden až tri mesiace,
  • postupne zapája do spolupráce viac slovenských dodávateľov, naráža však na ich obmedzené spracovateľské kapacity, ktoré rastú len pomaly,
  • znižuje distribúciu tlačených letákov a posilňuje komunikáciu so zákazníkmi cez internet,
  • doteraz nedostal ani jednu miliónovú pokutu, najviac mu dali 25-tisícovú sankciu, ktorú aj zaplatil.
  • Prečítajte si celý rozhovor s Matúšom Gálom
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Zdieľať

Čo sa od piatka polnoci mení pri platení kartami a na webe (otázky a odpovede)

Od polnoci z piatka na sobotu platia na platenie kartami a cez web nové pravidlá. V otázkach a odpovediach vysvetľujeme, čo sa mení, čo sa nemení, prečo sa to deje a ako sa na to treba pripraviť:

  • Prečo môžem mať od soboty problém s platením kartou v obchode? Čo mám urobiť?
  • Ak budem vedieť PIN ku karte, budem ňou vedieť zaplatiť v každom prípade?
  • Páči sa mi platiť mobilom – budem musieť zadávať PIN aj tak?

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Zdieľať

V nedeľu 15. septembra ostanú obchody na Slovensku zatvorené, predávať počas sviatku im zakázal zákon. Otvorené smú mať len obchody na staniciach, letiskách, predajne suvenírov, lekárne, veľkoobchody či menšie predajne, kde neobsluhujú zamestnanci.

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.