Denník N

Doprastav zrýchli vlaky pri Púchove. Je to časť plánu jazdiť 160-kou z Bratislavy do Žiliny

Foto – TASR
Foto – TASR

Keď bude zrýchlená celá železničná trasa od Bratislavy do Žiliny, IC vlak ju prejde o polhodiny rýchlejšie ako dnes.

Medzi Púchovom a Považskou Teplou budú vlaky jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu namiesto maximálnej 120 kilometrovej rýchlosti. Postará sa o to konzorcium okolo spoločnosti Doprastav.

Železničiari si to s ním dohodli v zmluve za 365 miliónov eur. V utorok ju poslali do centrálneho registra zmlúv.

Stavbári budú na 17-kilometrovej trati hlavne vyrovnávať oblúky. To je základ pre rýchlejšiu jazdu vlakom.

Samotná kratšia zmodernizovaná trasa nemení nič, vlak sa neoplatí zrýchliť, ak musí vzápätí brzdiť. Úsek trate pri Púchove je však ďalší dielikom do skladačky, ktorá umožní, aby v roku 2020 vozili vlaky ľudí z Bratislavy do Žiliny rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.

Taký je plán šéfa Železníc Slovenskej republiky Tibora Šimoniho, nominanta Siete.

Ušetrí sa čas

Ak sa ho podarí naplniť, bude to citeľná úľava pre cestujúcich, cesta medzi dvoma krajskými mestami by mala trvať hodinu a trištvrte. To platí pre IC vlaky, rýchliky, ktoré zastavujú častejšie, by mohli ušetriť a tejto trase asi 20 minút.

Dnes táto cesta trvá autom asi 2 hodiny a najrýchlejšie IC od RegioJetu ju zvláda za 2 hodiny a 15 minút. Ďalšími spojmi to vychádza aj na trojhodinovú cestu vlakom.

Zatiaľ je rýchla trať súvisle hotová na úseku od Bratislavy po Zlatovce. Ďalšie časti sú zväčša rozostavané.

Časť medzi Púchovom a Považskou Teplou, ktorú má dodať Doprastav aj s firmou TSS Grade a ďalšími firmami, má byť podľa zmluvy k dispozícii v roku 2019.

Naše rýchliky 160-ku nezvládnu

Železničiarom chýba ešte objednať žilinský železničný uzol, s tým sa má začať v roku 2018. Potom treba myslieť na to, že rýchlejšia trasa musí mať aj vynovený zabezpečovací systém, tiež na to, že vlaky musia jazdu vyššou rýchlosťou zvládať, čo zatiaľ neplatí pre štátne rýchliky, ale IC vlaky už rýchlejšie jazdia tam, kde je to možné.

Kým u nás nebude modernizácia trate hotová, je to hlavne o pevných nervoch, pretože práce na trati spôsobujú meškania a spomaľujú jazdu. Je o tiež záležitosť veľkých peňazí a spolupráce dodávateľov a stavbárov.

Aj v novej zmluve so stavbármi železničiari píšu, že práce musia koordinovať s ostatnými, ktorí pracujú na železnici v priľahlých úsekoch. To však znamená, že stavbári budú musieť vychádzať so sebou samými, pretože TSS Grade ako jeden z pilierov víťazného konzorcia má na starosti aj ďalšie modernizácie trate v okolí.

Prerába napríklad neďaleký úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá za 244 miliónov eur. Tender to bol tak zbabraný, že si vyslúžil pozornosť Európskej komisie, a tá naň stopla financie.

Ďalšiu časť rozostavanej trate za 128 miliónov eur v smere na Púchov robí tiež konzorcium okolo TSS Grade.

Prácu dostáva TSS pravidelne

Pri najčerstvejšej zákazke zvíťazilo konzorcium okolo dvoch firiem, ktoré sa preslávili škrtaním dlhov, Doprastavu a TSS Grade. Prišlo do súťaže s najnižšou cenou, iba tesne, asi o 3 milióny eur podliezli štátny odhad.

Jeho dvaja konkurenti odhad štátu, ktorý spravidla predstavuje maximálne štátom akceptovateľné ceny, prekonali. S cenami 377 miliónov a 381 miliónov eur boli stále blízko víťaznej ponuky.

Túto zákazku rozbehla ešte druhá vláda Roberta Fica, táto ju doťahuje. Nadlho to môže byť jedna z posledných veľkých infraštruktúrnych zákaziek.

„Na úseku Košice – Žilina plánujeme modernizovať tri úseky: Liptovský Mikuláš – Paludza, Poprad – Lučivná a Poprad – Spišská Nová Ves. O ich spolufinancovanie sa uchádzame v rámci Operačného programu integrovaná infraštruktúra a fondov CEF. Na ostatné úseky v dĺžke 240 kilometrov je riešená len štúdia realizovateľnosti, stav ich pripravenosti je bohužiaľ pomerne nízky,“ povedal Šimoni v rozhovore pre Denník N.

Až po Košice tak skoro rýchlejšia nebude

Inak povedané: s rýchlejšou železničnou traťou až po Košice sa môžeme nadlho rozlúčiť. Úspech bude aj trať Bratislava – Žilina.

Na zrýchľovaní koridorov sa u nás pritom pracuje už od roku 1999, začalo sa trasou Cífer – Trnava.

Slovensko je malé, rýchla trať sa oplatí najmä tam, kde sa ľudia potrebujú presúvať na dlhé vzdialenosti bez častých zastavení. Preto u nás zatiaľ nie je namieste ani hovoriť o vyššej rýchlosti než 160 kilometrov za hodinu. Čím väčšie rýchlosti, tým väčšie zmeny treba s koľajnicami urobiť – pri niektorých už nemá nová trať s tou pôvodnou nič spoločné, napríklad vedie mimo nej, pretože musí byť úplne rovná alebo dokonca prikrytá v tuneli.

Rýchlejšie, najviac 230 kilometrov za hodinu, jazdia napríklad vlaky v Rakúsku na trati Viedeň – Salzburg. V Nemecku dosahujú 300-kilometrovú rýchlosť medzi Frankfurtom nad Mohanom a Kolínom a z Norimbergu do Ingolstadtu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie