Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drucker chce cétečká nakupovať miesto nemocníc, chystá najväčšiu súťaž v histórii

Prístroje sa nakupujú prísnejšie, ministerstvo hreší nemocnice. Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Prístroje sa nakupujú prísnejšie, ministerstvo hreší nemocnice. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Martin Smatana má 26 rokov, študoval v Oxforde, v odbore zdravotnícky manažment promoval na prestížnej londýnskej Imperial College pred piatimi rokmi. V Anglicku si skúsil aj prácu pre štátny zdravotnícky inštitút, posledné dva roky robí v Bratislave v Inštitúte zdravotnej politiky. Pred pár dňami ho minister Tomáš Drucker poveril vedením tímu vládnych analytikov, ktorí dostali na starosť aj centralizáciu nákupov medicínskych prístrojov pre všetky štátne nemocnice.

„Nemajú nás radi,“ hovorí o manažéroch štátnych nemocníc Smatana. Naráža na to, že žiadosti nemocníc o nákupy často vrátia na prepracovanie, hoci nemocnica na nákup nového zariadenia má dosť peňazí. Zvyčajne je problém v tom, že nemocnica chce kúpiť prístroj, ktorý v skutočnosti nepotrebuje, alebo s dodávateľom dohodla cenu, ktorá je zjavne prestrelená.

Vedenie ministerstva zdravotníctva nechce zažiť druhú kauzu CT, preto od začiatku roka nielen porovnáva a kontroluje ceny pri väčších nákupoch, ale najnovšie chce samo robiť nákupy pre nemocnice. Prvým veľkým centrálnym nákupom je práve štartujúci tender na CT prístroje, ktorý bude zrejme najväčší v histórii slovenského zdravotníctva.

CT prístroje sú pre nemocnicu veľmi dôležité, vďaka nim môžu lekári diagnostikovať rôzne ochorenia, od zápalov, nádorov, traumy, kolikových bolestí až po cievne zmeny. Na zobrazenie týchto ochorení používame röntgenové žiarenie, ktoré vytvára akoby rezy človeka. Čiže vidíme vnútro pacienta. Bez CT sa nemocnica nevie postarať o komplikovanejšieho pacienta.

Oživili starší sľub

Centrálne nákupy si robí pre svoje zdravotnícke zariadenia Penta, štát to doteraz nechával na jednotlivé nemocnice. Významnejšou výnimkou boli v posledných rokoch len spoločné nákupy drahších liekov, ktoré robila centrálne štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.

CT prístroj

  • Slúži na zobrazovaciu diagnostiku rôznych ochorení, od zápalov, nádorov, traumy, kolikových bolestí až po cievne zmeny.
  • Na zobrazenie týchto ochorení používame röntgenové žiarenie, ktoré vytvára akoby rezy človeka. Čiže vidíme vnútro pacienta.
  • CT má v porovnaní s röntgenom asi stokrát také žiarenie, pacient je na ňom naskenovaný za pár sekúnd.
  • Na CT sa posielajú napríklad pacienti po nehode, či už automobilovej, alebo ťažšom úraze, najmä ak má niekto viacnásobné poranenia. CT dokáže odhaliť, či ide o zhubný alebo nezhubný nádor.

Prístroje si mohla doteraz každá nemocnica kupovať sama, ceny nik nekontroloval. Sľub aspoň porovnávať ceny nakupovaných prístrojov dalo ministerstvo až po tom, čo pre piešťanské CT musela odísť v novembri 2014 ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

V praxi sa však naplneniu sľubu vyhýbali. V máji minulého roku dokonca vedenie ministerského inštitútu tvrdilo, že sa ceny porovnávať nebudú. Zmenilo sa to až tri mesiace pred voľbami, od decembra sa ceny porovnávajú a nový minister Tomáš Drucker prikázal aj centrálne obstarávať prístroje – ako prvé CT.

Analytici teraz dorábajú podmienky. Súťaž bude na prístroje v štyroch kategóriách – podľa veľkosti a špecializácie nemocníc. Do polikliník by tak mali ísť najslabšie CT prístroje, do mestských nemocníc, ako je napríklad Považská Bystrica či Prievidza, by už išli výkonnejšie. Najsilnejšie prístroje by mali kúpiť fakultné a univerzitné nemocnice a nakoniec špecifické pre kardiológiu by išli do kardiologických centier v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici. Prístroje v tejto kategórii sú aj najdrahšie, mali by stáť 1,5 až dva milióny eur, v najnižšej triede pôjde o CT za 500- až 600-tisíc eur.

Ministerstvo nachystá aj servisné podmienky

Plán je, že ministerstvo zdravotníctva v najbližších dňoch vyhlási súťaž a pripraví podmienky tak, že vytendruje napríklad aj servis. Výsledkom bude rámcová zmluva, kde budú v každej kategórii prístrojov dvaja víťazi.

Kontrakt môže trvať dva až štyri roky, o tom ministerstvo ešte rozhodne. Ak by nemocnice nemali záujem, nemusí sa ani celá vyčerpať, 15 až 18 miliónov eur  predpokladaná hodnota rámcového kontraktu je do 40,6 miliónov eur, čo je len horný limit (suma upravená 15.8. po zverejnení súťaže). Cez zmluvu budú môcť nakupovať nemocnice, ktoré sú priamo pod ministerstvom, ale aj neziskové organizácie či regionálne nemocnice pod vyššími územnými celkami.

Celkovo by sa cez ňu mohlo kúpiť aj 20 prístrojov. Na Slovensku máme podľa posledných dostupných dát z vlaňajšieho januára 70 CT prístrojov, z toho 29 štátnych.

Nemocnica, ktorá bude chcieť kúpiť nové CT, potom povie, čo konkrétne chce – napríklad ministerstvo vysúťaží 3-, 5- a 8-ročný servis a nemocnica sa rozhodne, aký by chcela. Takisto rozhodne aj o technických parametroch prístrojov. Nemôže si však kúpiť, čo chce, len tak – musí jej to schváliť ministerstvo zdravotníctva. Keď to ministerstvo schváli, o cene konkrétneho prístroja rozhodne elektronická aukcia medzi dvomi víťazmi z centrálnej zmluvy. Prístroj bude platiť nemocnica.

Chcú priamo výrobcov, nie sprostredkovateľov

O veľkej súťaži už rokovalo ministerstvo aj s dodávateľmi CT. Aj podľa týchto stretnutí upravujú podmienky v jednotlivých kategóriách tak, aby spolu mohli súťažiť. „Problém je, že každá firma išla iným smerom, a preto sa viaceré prístroje ťažko porovnávajú,“ hovorí Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky. Niektoré firmy majú viac vyvinutý softvér, iné zas silnejší výkon.

Ministerstvo chce, aby boli podmienky nastavené tak, že sa budú môcť prihlásiť všetci a sami, nie cez prostredníkov. Najväčší dodávatelia CT sú Siemens, GE, Toshiba a Philips. V minulosti často išli do súťaží cez prostredníkov.

Aj pri najznámejšom nákupe CT v piešťanskej nemocnici sa neprihlásili priamo výrobcovia – tender vyhrala firma Medical Group, ktorá dodáva najmä lieky.

Výrobcovia sa nechávajú v tendroch často zastupovať prostredníkmi preto, že nemocnice neplatia načas a výrobcovia sa s nimi nechcú naťahovať o peniaze. Iný dôvod môže byť, že cez sprostredkovateľa, ktorý môže mať silnejšie kontakty v nemocnici, sa k zákazke dostanú ľahšie.

Otázkou pri štátnej súťaži na CT ešte ostáva, či sa bude vyhodnocovať len podľa ceny, alebo aj podľa kvality – teda či bude firma môcť dostať body len za čo najnižšiu cenu, alebo aj za niektoré parametre. „Ak bude rozhodovať aj kvalita, odborníci budú radi, lebo nepôjde len o cenu,“ hovorí Smatana. Môže byť však problém v tom, ako kritériá a body nastaviť a čo s čím porovnávať.

O tom, ako sa bude súťažiť, má rozhodnúť ministerstvo. „Všetky firmy v daných kategóriách spĺňajú vysoké štandardy kvality, čo je jeden z argumentov proti dodatočnému hodnoteniu kvality. Táto otázka však ešte nie je uzatvorená,“ dodal Smatana.

Analytik: Pozor na centralizovanie korupcie

„V slušnej spoločnosti by pravdepodobne relatívne komplikovaný produkt, akým sú CT prístroje, nebol ideálnym predmetom pre centrálne obstarávanie a rámcovú zmluvu. Takým by boli napríklad lieky alebo špeciálny zdravotnícky materiál, hovorí analytik INEKO Dušan Zachar.

Na druhej strane, skúsenosti, ktoré máme s predraženými nákupmi CT prístrojov, podľa neho hovoria, že prínosy centrálneho obstarávania môžu v našich podmienkach prevýšiť možné riziká.

„Do tejto hypotézy však vkladám predpoklad, že ľudia na ministerstve, ktorí budú zodpovední za centrálne obstarávanie, budú mať poctivé záujmy, ktoré budú čo najbližšie verejnému záujmu. Treba si teda dať pozor, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov,“ myslí si Zachar.

Nedá sa vylúčiť, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli CT obstarať pre seba výhodnejšie, ako im to vyrokuje štát v centrálnom obstarávaní. Ten totiž zastupuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia.

„Čiže rizikové prirážky dodávateľov k cene za neskoré platby nemocníc sa v rámci centrálneho obstarávania spriemerujú,“ hovorí Zachar. Ostáva podľa neho dúfať, že úspory z rozsahu, slušní ľudia, ktorí budú centrálne obstarávať, a vyššia transparentnosť celého procesu budú znamenať, že pre žiadnu nemocnicu by z hľadiska nákladov nebolo výhodnejšie si CT obstarávať samostatne.

Nákupov bolo málo

Pre štátne nemocnice sa nezmenil len spôsob, ako nakupujú CT. Od decembra minulého roka im musí každý väčší nákup techniky skonzultovať ministerstvo. Analytici na ministerstve tak dnes posudzujú každý nákup prístrojov nad 40-tisíc eur.

Od decembra takto posúdili 51 požiadaviek za 15 miliónov eur, z nich sa nakoniec nakúpilo len osemkrát za dokopy 809-tisíc eur. Rozdiel medzi tým, za koľko chceli nemocnice nakupovať a za koľko nakoniec nakúpili, bol aj v týchto prípadoch 15 až 40 percent.

Analytici začali s nemocnicou v Trenčíne, do ktorej počas búrky trafil blesk a vyradil im systém na lineárne urýchľovanie.

„Začali sme s ôsmimi stĺpcami, dnes ich máme vyše 40,“ hovorí Smatana. Čím viac stĺpcov, tým detailnejšie vedia povedať, z čoho sa konečná cena skladá. Okrem toho začali sledovať aj to, ktoré firmy sa do súťaží zapájajú. Celá databáza má dnes viac ako 7000 riadkov a je tam spracovaných 800 zmlúv.

Ak napríklad chce nemocnica kúpiť sono, povie, aký konkrétny prístroj by chcela, čo má zvládnuť, aký by mal byť servis. Ministerskí analytici to skontrolujú a povedia, či predpokladaná hodnota nie je príliš vysoká alebo či konkrétne požiadavky nie sú príliš vysoké pre daný typ nemocnice.

„Lekári si často zvolia všetko, čo môžu. Ale my už z databáz Národného centra zdravotníckych informácií vidíme, čo na prístroji doteraz robili. Napríklad ak hovoria, že robia nejaký výkon často, ale z poisťovne im ho zaplatili trikrát za posledných osem rokov, asi nie je potrebné, aby taký stroj mali,“ hovorí Smatana.

Nemocnica potom urobí prieskum trhu s aspoň tromi firmami a analytici opäť skontrolujú, či ceny, ktoré firmy ponúkajú, nie sú príliš vysoké. Pozerajú sa na ceny v starších zmluvách, majú údaje aj z Národného centra zdravotníckych informácií, ale porovnávajú to aj s českou databázou. Údaje majú aj z Maďarska a o výmene informácií hovoria už aj so Slovinskom a s Chorvátskom.

Všetky údaje dávajú do databázy techniky, ktorú plánujú v budúcnosti zverejniť. Dalo by sa z nej napríklad vyčítať, koľko stoja jednotlivé prístroje, servis, ktorý často robí až desatinu ceny ročne, kto u nás najčastejšie dodáva jednotlivé prístroje. Pri hodnotení ceny prístroja sa pozerajú aj na návratnosť, prijateľná je, ak sa cena prístroja nemocnici vráti do konca jeho životnosti.

Keď nemocnici podľa týchto údajov zašlú maximálnu prijateľnú cenu, je to pre ňu záväzné a musí s firmami rokovať a žiadať také ceny ako analytici navrhnú.

Počítajú aj s dlhmi

Pri výpočte maximálnych cien na ministerstve rátajú aj s tým, že nemocnice neplatia faktúry načas – zvýšia teda maximálnu cenu aj o úroky, ktoré si firma napočíta za to, že nemocnica zaplatí reálne až o 500 dní.

„Nitra napríklad platí hneď, ale máme fakultné nemocnice, ktorých splatnosť je aj viac ako 500 dní. Firma tak svojím spôsobom financuje nemocnice. Vieme potom vypočítať, o koľko sa to predraží, keď sú úroky okolo dvoch až troch percent,“ hovorí Smatana.

Dlh nemocníc stále stúpa, dnes je celkovo viac ako pol miliardy eur a stále ho zvyšujú. Vlani netvorili nový dlh z nemocníc, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva, len Nitra a Detská fakultná nemocnica v Košiciach.

Niektoré nemocnice podľa analytikov na ministerstve presne vedia, čo by chceli nakúpiť, ale v prípade mnohých to nefunguje. Riaditeľ požiada primára, aby povedal, čo by prístroj mal mať. Ten sa zvykne opýtať dodávateľov, čo ponúkajú, a do žiadosti dá všetko, čo je na trhu, lebo chce čo najlepší prístroj, aj keď nemusí byť pre danú nemocnicu potrebný v takej kvalite a výbave.

„Niektorým to aj viackrát vrátime. Preto nás nemajú radi,“ hovorí Smatana, ktorý sa zatiaľ podpisuje pod pozitívne aj negatívne stanoviská k cene prístrojov pre nemocnice.

Ale sú aj nemocnice, ktoré nakupujú podľa neho veľmi dobre – napríklad v Trenčíne, Nitre, Žiline, v Nových Zámkoch či Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. „Napríklad v Nových Zámkoch si na základe databázy vedia vyjednať lepšie ceny o 20 až 30 percent, ako bol prvotný prieskum trhu,“ hovorí Smatana.

Najväčšie problémy majú nemocnice s veľkými a drahými prístrojmi – lebo tie nenakupujú tak často. Ide napríklad o CT, magnetickú rezonanciu alebo anestéziologické prístroje. Tie sú veľmi komplikované a rovnaký prístroj vedia firmy oceniť na 20- aj 120-tisíc eur.

Analytikom zas robia najväčšie problémy nové prístroje, aktuálne sa trápia so 4K technikou. V Európe sa takých prístrojov predalo len pár, v krajinách V4 žiadny, ide napríklad o laparoskopy. Taký prístroj stojí zhruba 130-tisíc eur.

Minulosť neriešia

Vďaka databáze na ministerstve vedia, za koľko čo a kto nakupoval. Minulé nákupy však neriešia.

Nehovoria tak, kto v minulosti nakúpil predražene. „Keď je niečo drahšie a nevieme to vysvetliť, my analytici neriešime, prečo sa to stalo – nejdeme do minulosti, máme ich v databáze, ale nedávame ich do priemeru ceny,“ hovorí Smatana.

Zatiaľ je databáza a schvaľovanie v pilotnej fáze – hodnotia sa prístroje, ktoré nemocnice chcú momentálne nakúpiť. Do budúcna chcú analytici pripraviť aj podmienky, za akých by nemocnica mohla prístroj kúpiť, aby sa im vrátila jeho hodnota – napríklad by určili, čo a koľkokrát by na ňom mali robiť za mesiac.

„Lebo ak vypnú prístroj o 14. hodine, tak sa im to nevráti,“ hovorí Smatana. Postupne chcú takéto schvaľovanie a porovnávanie cien rozšíriť aj na špeciálny zdravotnícky materiál a služby, ktoré si nemocnica nakupuje, ako je pranie, varenie, upratovanie.

Nemocnice chcú nakupovať

Denník N oslovil špecializované kardiologické ústavy aj veľké nemocnice, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Práve tam sú často veľmi staré CT prístroje a dá sa očakávať, že budú chcieť kúpiť nový.

Cez zmluvu plánujú nakupovať najväčšie nemocnice. Univerzitná nemocnica v Bratislave už podala požiadavku, aby si mohla kúpiť dva prístroje. Nemocnica má dva CT prístroje ešte z roku 2004, patria tak k najstarším u nás, tretí prístroj má z roku 2012. Najzadlženejšia nemocnica chce prístroje zaplatiť z vlastných zdrojov.

Pridá sa aj Univerzitná nemocnica v Košiciach: „Jedným z dôvodov sú dva CT prístroje, ktoré sme zakúpili pred takmer 12 rokmi. Tretie CT bolo dodané v decembri 2013 ako súčasť vybavenia nového urgentného pavilónu z eurofondov.“

Vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici majú dnes dva CT prístroje – jeden od roku 2009, druhý od roku 2013. Cez zmluvu chcú kúpiť nový prístroj, aj keď s ministerstvom o tom ešte nerokovali. Plánujú ho kúpiť budúci rok. „Zatiaľ nemocnica nemá vyčlenené prostriedky na jeho kúpu ani vyriešený možný spôsob jeho financovania.“ S ministerstvom už rokovala napríklad nemocnica v Trenčíne, ktorá má prístroje z roku 2010 a 2014.

Cez zmluvu chce už nakupovať aj Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch, ktorá má CT prístroj od decembra 2004.

Detské fakultné nemocnice v Bratislave a Banskej Bystrici o tom neuvažujú. V Bratislave je CT z roku 2009, v Banskej Bystrici vlastný prístroj nemajú a ani ho neplánujú kúpiť.

Špecializované ústavy, ktoré potrebujú najdrahšie prístroje, chcú tiež nakupovať. Stredoslovenský ústav ho má v pláne kúpiť v najbližších rokoch. Východoslovenský ústav chce prístroj do novej budovy, ktorú práve stavia. Dnes CT nemajú. V júni poslali aj požiadavku na ministerstvo.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

 
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dopady na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dopady produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečit udržatelný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu obzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnamosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú sklenníkove plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. “zelenú” energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšit náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný. Dopady na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dopady na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.