Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo bude zo sľubu, že vláda uľaví živnostníkom a malým firmám? Kažimír zatiaľ nič také nenavrhol

Peter Kažimír. Foto – TASR
Peter Kažimír. Foto – TASR

Ministerstvo financií ukázalo naraz niekoľko zmien v daniach. Ich hlavný cieľ je pomoc rozpočtu.

Minister financií Kažimír (Smer) predložil na pripomienkovanie naraz viacero daňových zákonov a v konkrétnych návrhoch sa vôbec netají tým, že ich hlavnou úlohou je pomôcť rozpočtu.

Najviac štát získa tým, že z dividend sa už nemajú platiť zdravotné odvody, ale budú sa zdaňovať. Ďalšie desiatky miliónov eur štát získa tým, že zdvojnásobí špeciálny odvod bankám a ďalším firmám z regulovaných odvetví. Zdražejú aj cigarety a tabak. Keď sa to celé zráta, s výraznou rezervou to vykryje zníženie sadzby na zdanenie ziskov firiem.

„Konsolidovať verejné financie na úkor súkromnej spotreby a investícií je ekonomicky škodlivé a za situácie rozsiahleho tunelovania verejných financií klientmi vládnych politických strán je hlboko nemorálne,“ odkazuje Kažimírovi poslanec SaS Eugen Jurzyca.

V predložených návrhoch sa nehovorí o zrušení daňových licencií. Vládna koalícia sa zaviazala, že ich zruší od roku 2018.

Živnostníkom vládne strany sľúbili zvýšenie paušálnych výdavkov, ani to medzi predloženými zmenami v daniach nie je. Dnes sú paušálne výdavky 40 percent, najviac však 5040 eur ročne.

Dividendy sa majú zdaňovať

Dividendy sa majú zdaňovať od roku 2018. Zároveň sa zrušia zdravotné odvody z dividend vo výške 14 percent, ktoré zaviedla Radičovej vláda.

Podľa návrhu majú fyzické osoby platiť z dividend sadzbu dane 15 percent. Platiteľ dividendy – akciovka alebo eseročka – bude mať povinnosť urobiť výpočet zrážkovej dane. „U právnickej osoby sa dividendy zdania len v prípade, ak pôjde o príjmy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu, a to sadzbou dane vo výške 35 percent,“ píše v návrhu ministerstvo financií. Vysvetľuje, že ide o opatrenie zamerané na boj proti daňovým únikom a schránkovým spoločnostiam.

Pre zdanenie dividend bude podľa návrhu rozhodujúce, kedy budú vyplatené, a nie to, kedy sa vytvoril zisk, z ktorého sa vyplatili. „Návrh teda hovorí, že ak sa akýkoľvek podiel na zisku vyplatí po 1. januári 2018, je jedno, z akého účtovného obdobia dividendy pochádzajú, zdania sa zrážkovou daňou. Je to však retroaktívne,“ upozorňuje opozičný poslanec Jozef Mihál (SaS).

Pripomína, že dnes sa inak platia zdravotné odvody z dividend za roky 2011 a 2012 a inak za nasledujúce roky. Z dividend zo zisku vytvoreného pred rokom 2011 sa odvody z dividend vôbec neplatia. „Bude veľmi zaujímavé sledovať podnikateľskú sféru, ako to bude upratovať počas nasledujúcich mesiacov a roka 2017. Potom sa to bude tvrdo zdaňovať zrážkovou daňou,“ hovorí Mihál.

Ministerstvo financií ráta s podstatne vyšším výnosom zo zdanenia dividend, než bol výnos, ktoré priniesli štátu zdravotné odvody z dividend. Jednak preto, že na zdravotné odvody platí strop – maximálny vymeriavací základ je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (v tomto roku je to 51 480 eur). Pre dane žiadny podobný strop neexistuje.

Okrem toho, daň budú platiť aj tí, ktorí nemajú zdravotné poistenie na Slovensku, ale v iných krajinách. Aj sadzba je vyššia.

„Návrh znamená, že definitívne bola pochovaná daňová reforma z roku 2004,“ hovorí Mihál.

Časť ekonómov považuje platenie odvodov z dividend za nezmysel, ak už – logickejšie je ich zdaňovať. „Problém je v tom, že Ficova vláda dodatočné príjmy plynúce zo zlepšeného výberu daní jednoducho prejedla,“ hovorí analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Zníži sa sadzba dane pre firmy

Zisky firiem sa od januára budú zdaňovať sadzbou 21 percent, a nie už sadzbou 22 percent. Vláda si to dala aj do programového vyhlásenia.

Pre štát to bude znamenať na budúci rok mínus 132 miliónov eur v rozpočte.

Daň z príjmov pre právnické osoby zvýšila druhá Ficova vláda – najprv z 19 percent na 23 percent, následne daň znížila na aktuálnych 22 percent.

Cigarety zdražejú

Viac si od januára priplatia fajčiari. Krabičky cigariet a tabak zdražejú v dvoch krokoch – najprv od roku 2017, potom od roku 2019.

Od roku 2017 sa spotrebná daň na cigarety zvýši o 10 centov, od roku 2019 o ďalších 10 centov. Dá sa predpokladať, že o toľko zdražie aj krabička cigariet.

„Na ilustráciu, dane (spotrebná daň + DPH) tvoria zhruba 80 percent koncovej ceny cigariet. Fajčiar s priemernou mzdou (900 eur), ktorý vyfajčí jednu krabičku denne, zaplatí ročne na daniach za cigarety 870 eur, čo je skoro toľko ako na dani z príjmu (1056 eur),“ hovorí Vlachynský.

Nedá sa čakať, že by predaj cigariet po zvýšení ich zdanenia, a teda aj ceny, klesol – spotrebitelia na Slovensku reagujú na vývoj cien cigariet iba mierne.

Špeciálny odvod sa zdvojnásobí

Rozpočet si už v budúcom roku polepší o desiatky miliónov eur vďaka tomu, že vláda predĺži špeciálne odvody pre banky.

Banky budú platiť aktuálny bankový odvod 0,2 percenta až do konca roku 2020. Podľa stále platných pravidiel sa mal od januára 2017 znížiť na 0,1 percenta.

Dvakrát vyšší odvod budú od ďalšieho roka platiť aj ďalšie firmy z regulovaných odvetví – telekomunikačné firmy, farmafirmy, ďalej firmy v energetike, poisťovníctve, poštových službách či letectve. (Sadzba odvodu sa zvýši z 0,00363 na 0,00726.) Tieto firmy pritom mali platiť štátu mimoriadny odvod v tomto roku naposledy. Po novom ho budú platiť ďalej bez ďalšieho časového obmedzenia.

„Zvýšenie osobitného odvodu pre firmy v regulovaných odvetviach bude len tlačiť na ceny, čo negatívne pocítia spotrebitelia. Na odčerpanie monopolnej renty, ak taká existuje, majú regulačné úrady svoje riadne nástroje. Osobitný odvod zo strany vlády je len naháňanie peňazí tou najľahšou cestou,“ hovorí Jurzyca. SaS zváži podanie na ústavný súd.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Pomoc: Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur
  • Obchod: Tesco chce na Slovensku spustiť franšízovú sieť Žabka, ktorú prevádzkuje v Česku
  • EÚ: Rozpočtu Únie a fondu pokrízovej obnovy ekonomík majú pomôcť nové ekologické dane a poplatky
  • Financie: ECB pripravuje plány na program nákupu dlhopisov bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém
Zdieľať

Vládny IT analytik: Ak by štát nakupoval služby IT externistov za ceny ako v Česku, ušetril by 30 miliónov ročne

Martin Kmeťko. Foto - UHP/Facebook
Martin Kmeťko. Foto – UHP/Facebook

Ak by štát nakupoval služby od IT externistov za sadzby, ktoré sú bežné na českom trhu, ročne by usporil 30 miliónov eur, vraví vládny IT analytik Martin Kmeťko. Predpokladom na to je stanovenie cenových limitov na nákup externých IT služieb a ich prenos aj do konkrétnych zmlúv.

Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musia schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdí aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB avšak uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Zdieľať

Rodičia o OČR po 1. júni neprídu, ak ich dieťa nepôjde do školy či škôlky

Ilustračné foto - Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP
Ilustračné foto – Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP

Rodičia detí, ktoré 1. júna nenastúpia do školy, neprídu o ošetrovné a nemusia ani podávať novú žiadosť, ak už OČR počas krízy poberali. Na konci mesiaca len budú musieť poslať Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie na novom formulári.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať