Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diabol býva v detailoch a v praxi, na papieri je Žitňanskej protischránkový zákon svetová rarita

Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý v roku 2012 . Foto - TASR
Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý v roku 2012 . Foto – TASR

Prečo štát nepostaví úrad, ktorý sám skontroluje informácie o reálnych vlastníkoch firiem? pýta sa Miroslav Beblavý. Lebo štát nemá na to, aby za rok vybudoval úrad s takou zložitou agendou, odkazuje mu Lucia Žitňanská.

Začiatkom marca budúceho roka, rok po parlamentných voľbách, by malo byť už z veľkej časti jasné, či sa ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd) podarilo splniť sľub, že štát už nebude obchodovať s firmami s utajenými vlastníkmi, respektíve s ich bielymi koňmi.

V novom registri voľne dostupnom na webe by v tom čase už mali byť zavesené profily všetkých väčších firiem obchodujúcich so štátom vrátane ich skutočných vlastníkov a vrátane mien osôb, ktoré za správnosť zápisu ručia.

Ak v ňom budú aj na budúci rok v mnohých prípadoch zjavné nezmysly, ako to je teraz v registri na webe Úradu pre verejné obstarávanie, bude to signál, že majitelia schránkových firiem si aj po prijatí nového zákona veria. Že sú si istí, že ich štát a verejnosť nemá ako donútiť sa k vlastníctvu priznať.

Po novom, teda podľa nového zákona, ktorý sa už pripomienkuje, by totiž malo byť ľahké zjavne klamlivé oznamy o vlastníkoch nahlásiť a súd by mal povinnosť to rýchlo preskúmať.

A ak nájde podvodné zápisy, mali by firmy dostávať pokuty vo výške kompletných ziskov z biznisu so štátom, mali by sa vypovedávať zmluvy a podvodnícke firmy by mali mať na niekoľko rokov zákaz obchodu so štátom.

Ak všetko bude fungovať, ako si tvorcovia zákona predstavujú.

Zakazovať nemožno, ale prikazovať áno

Myšlienka zakázať schránkovým firmám obchod so štátom siaha najmenej do čias, keď za prvej Ficovej vlády v roku 2009 zvíťazil v mýtnom tendri Skytoll.

Po rokoch pátrania žurnalistov o tejto firme vieme s istotou len to, že malý podiel mal vo firme francúzsky technologický partner, že o operáciu sa starali štruktúry skupiny J&T, že ako spolumajiteľ minimálne jeden čas vystupoval v rokovaniach s vládou Milan Fiľo, ktorý je známy najmä ako spolumajiteľ ružomberských papierní.

Ale aj tak to napokon bolo verejnosti nanič, pretože Skytoll má už dnes nového majiteľa a verejnosť nemá ako zistiť, či ním je skupina PPF Petra Kellnera, alebo niekto iný.

Výsledok je, že doteraz vlastníka Skytollu nepoznáme, ten vyhráva ďalšie vládne tendre a ministri môžu len opakovať už klasické vysvetlenie bývalého ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, že on ako minister nemá ako zistiť vlastníka a ani nemá ako firme registrovanej v Európskej únii zakázať zúčastňovať sa na slovenských tendroch.

Keď sa po kauze Medical Group v roku 2014 schránkové firmy stali znova predmetom politiky, prišlo sa s nápadom, že problém vyrieši prehľadný register vlastníkov – respektíve takzvaných konečných užívateľov výhod.

Európske právo nepovoľuje firmy rozdeľovať podľa toho, v ktorej krajine sú registrované, respektíve v ktorej krajine sú registrovaní ich vlastníci. No nie je diskrimináciou, ak sa všetkým firmám dá rovnaká povinnosť, napríklad zverejniť, kto ju vlastní, respektíve kto z nej má peniaze.

Len pár týždňov po cétečkových demonštráciách prijal Smer v parlamente zákon, ktorý vytvorením registra vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom poveril Úrad pre verejné obstarávanie.

Od začiatku bolo jasné, že to problém so schránkovými firmami vo verejnej sfére nevyrieši. Nielen preto, lebo sa týkal len klasických tendrov podľa zákona o verejnom obstarávaní, neriešil biznis pre obce a mestá, súkromné zdravotné poisťovne či poberateľov dotácií.

Hlavne bol prvý protischránkový zákon napísaný tak, že veľkí zákulisní hráči pochopili, že do registra môžu zapísať čokoľvek, aj tak s tým nikto nepohne.

Sťažnosti verejnosti na podozrivé zápisy totiž smerujú samotnému úradu, ktorý kontroluje Smer. Preto si napríklad Váhostav dovolil tvrdiť, že Juraj Široký nepatrí medzi osoby, ktoré môžu mať profit z jeho prípadných ziskov.

Nie preto, že by hádam Široký oznámil predaj Váhostavu. Podnik jednoducho do registra poslal oznam, že nemá akcionárov, ktorí by ho ovládali tak, že by sa dali považovať za „konečných užívateľov výhod“.

Princíp, že štát nebude zisťovať, kto sú vlastníci firiem, ale prinúti firmy, aby samy vlastníkov do registra napísali, nechce v princípe meniť ani Žitňanskej návrh. Napriek tomu verí, že nový register „partnerov verejného sektora“ nebude na smiech ako ten súčasný.

Rozdiel Žitňanskej návrhu oproti teraz platnému zákonu Smeru je v detailoch, ktoré však za priaznivých okolností môžu z výsmechu transparentnosti v praxi urobiť jeden z najtvrdších protischránkových zákonov na svete.

Žiaden iný štát na svete totiž doteraz nezobral na seba záväzok, že napríklad nezaplatí faktúru firme, ktorej vlastnícka štruktúra je zahmlená. Nový zákon platný zrejme od začiatku budúceho roka sa o to pokúsi.

Kto za to ručí

Nový zákon nehovorí len o firmách, ktoré chcú ísť do tendrov, ale o akomkoľvek druhu obchodu so štátom, samosprávami, s verejnými inštitúciami či verejnými peniazmi, alebo verejným majetkom.

Zdravotné poisťovne, príjemcovia eurofondov či napríklad parkovacia firma pre samosprávy EEI už budú musieť tiež do registra zapísať, kto ich vlastní alebo ovláda a aké sú o tom dôkazy.

Potiaľ je dodržanie sľubu z programového vyhlásenia o zlepšení súčasného zákona nepochybné. Kľúčová však bude kvalita zapisovaných údajov o vlastníkoch.

Advokáti Andrej Leontiev a Radovan Pala už v čase pripomienkovania pôvodného zákona pri konzultáciách pre Nadáciu proti korupcii navrhovali postaviť zákon na osobách, ktoré by klamaním pri zápise skutočných vlastníkov firiem riskovali svoju povesť.

Ich bývalá kolegyňa z právnickej kancelárie enwc Lucia Žitňanská si osvojila ich koncepciu, aby ručenie za správnosť museli na seba zobrať buď banky, alebo advokáti, daňoví poradcovia či audítori. Banky a tieto profesie totiž už aj teraz majú rôzne povinnosti pri nahlasovaní podozrení z prania špinavých peňazí.

Jednoducho povedané, len ťažko sa môžu tváriť, že podozrivej riadiacej či finančnej štruktúre vo firme nerozumeli, a preto skutočného vlastníka (užívateľa výhod) nespoznali, ale uspokojili sa s menom bieleho koňa.

Navrhovaný zákon priamo hovorí, že takzvané oprávnené osoby sú zodpovedné za správnosť údajov dodaných do registra. Budú to teda najmä advokáti, kto bude v mene firiem registrovému súdu odovzdávať údaje o firmách, a budú to v prvom rade oni, ktorí budú vysvetľovať podozrenia z chybného alebo klamlivého zápisu.

Plán je takýto: advokát od vedenia firmy zoberie údaje o jej riadiacich a vlastníckych štruktúrach, respektíve opisu, kto a za akých okolností môže mať z firmy úžitok. Tieto informácie by mal preveriť, mal by z toho urobiť zápis a ten tiež súdu odovzdať ako takzvaný verifikačný dokument.

Vyšší súdny úradník by oznámenie prijal elektronicky, s papierovou agendou už nový zákon vôbec nepočíta. Správnosť by v tej chvíli úradník neposudzoval, len by prešiel checklistom, či návrh obsahuje, čo má, a či je elementárne zrozumiteľný.

Ak by bolo všetko správne, firmu a jej vlastníkov vrátane verifikačných dokumentov by zverejnil v registri, čím by sa kompletný zápis stal aj verejne dostupný na webe.

Prečo riskovať chybné zápisy

Žitňanskej bývalý politický kolega a dnes nezaradený poslanec Miroslav Beblavý je z tohto konceptu sklamaný. Nepozdáva sa mu, že štát tvrdo nekontroluje správnosť zápisu už pri podaní, ale v prvej chvíli zverejní čokoľvek, čo splní formálne parametre.

„V praxi to znamená, že protischránkový zákon nezachytí nič na začiatku a potrestá len toho, u koho sa neskôr podarí s absolútnou istotu preukázať, že klamal, a zároveň sa to bude chcieť aktívne vyšetrovať zamestnancom súdu, ktorí sú na to nekvalifikovaní, veľmi preťažení a zároveň nemajú povinnosť to spraviť,“ píše na Facebooku Beblavý.

S dodatkom, že za tých okolností stráca protischránkový zákon do veľkej miery zmysel.

V tom, že Žitňanská chce v prvom kole naozaj len formálnu kontrolu, sa Beblavý nemýli. Jadro sporu medzi ním a ministerkou spravodlivosti je v tom, či na Slovensku možno postaviť úrad, ktorý by fakty v zápisoch o štruktúrach firiem naozaj overoval a bol by tak pred verejnosťou garantom ich správnosti.

Beblavý pripomína, že v úvahách, kto by na to mal, sa spomínala finančná správa a Národná Banka Slovenska. Obe majú na slovenské pomery kvalitných analytikov a skúsenosti s cezhraničnými operáciami.

Navyše sa dá očakávať, že po sprísnení postupov pri praní špinavých peňazí v celej OECD, nielen v Únii, sa daniari aj bankový dohľad budú automaticky dostávať k reportom zahraničných bánk o ich slovenských klientoch.

Žitnanská neverí, že by nejaká slovenská inštitúcia mala na to, aby za menej ako rok vybudovala oddelenie, ktoré by dokázalo súťažiť s právnikmi offshorových štruktúr a jednorazovo skontrolovať zápisy a potom sledovať zmeny o zrejme až tisíckach firiem obchodujúcich so štátom.

Skeptický je aj advokát Andrej Leontiev. Nevie si napríklad predstaviť, odkiaľ by štát zrazu zobral desiatky špecialistov na firemné offshorové štruktúry a ich priebežné sledovanie.

Žitňanská a jej poradcovia veria, že rozumnejšie je nechať súkromný sektor oznamovať všetko dobrovoľne a klamať s rizikom, že ak sa na to príde, postihy nebudú formálne.

Pokuty, zákazy, vylúčenia

Ideálna ochranná bariéra podľa Žitňanskej konceptu: ak už advokát zverejní o vlastníckej štruktúre svojho klienta v registri klamstvá, verejnosť si to na webe čoskoro všimne. Napríklad aj preto, lebo zápisy od advokátov známych spoluprácou s problémovými firmami budú sledované viac.

Okresný súd v Žiline, ktorý bude mať podľa zákona registráciu na starosti, preto od žurnalistov či konkurentov čoskoro dostane podnet na preskúmanie. Ak v ňom bude niečo relevantné, požiada sudca advokáta, aby pochybnosti vysvetlil. Aby ukázal dokumenty, ktoré preštudoval, a aby vysvetlil, čo všetko urobil, aby si pravdivosť údajov overil.

Ak sa ukáže, že v zápise sú naozaj chyby, firma automaticky dostane pokutu vo výške takzvaného hospodárskeho prospechu. Malo by ísť o hrubú maržu z jej obchodu so štátom, ktorú však súd zrejme často nebude vedieť presne určiť. Preto návrh zákona ponúka jednoduché stanovenie pokuty v limite od 10-tisíc do milióna eur.

Za jej splatenie by ručil priamo advokát (alebo iná oprávnená osoba), ktorý sa pod návrh podpísal. Vyviniť by ho z toho mohlo len dokazovanie, že konal s odbornou starostlivosťou. Musel by teda sudcu presvedčiť, že urobil všetko pre to, aby fakty overil, a že ani pri najlepšej vôli tak podvodu nevedel zabrániť.

To však nie je všetko. Ak súd rozhodne o nesprávnom zápise, firma automaticky vypadáva z registra a prichádza o možnosť ďalších verejných zákaziek. A jej štatutári by mali očakávať pokutu od desaťtisíc do stotisíc eur a takzvané vylúčenie, čiže fakticky zákaz činnosti.

Žitňanská o výške pokút hovorí, že je to len najlepší návrh, ktorý im prišiel primeraný, a v parlamente o tom očakáva debatu.

Povedala aj, že chvíľu bol na stole aj návrh, aby z návrhu na chybný zápis urobili v zákone trestný čin. A pripúšťa aj debatu o tom, že by zákon myslel aj na to, že napríklad advokáti s chybnými zápismi by automaticky smerovali pred disciplinárne konanie a mohli by aj prísť o licenciu. Zatiaľ však verí, že reputačné riziko bude pre nich dostatočne veľké, aby sa nepodpisovali pod zatajovanie skutočných majiteľov podnikov.

Povinnosť kontrolovať a potvrdzovať správnosť v registri by mala firma, respektíve s ňou dohodnutá oprávnená osoba aj pri uzatváraní každého nového kontraktu s vládou.

Teda napríklad úradník, ktorý bude vyplácať dotáciu povedzme 1,2 milióna eur, by sa pred jej vyplatením mal podľa návrhu zákona presvedčiť, či firma má čerstvo updatovaný zápis o vlastníkoch. Ak nie, nemusel by jej poslať peniaze.

Navrhovaný slovenský model boja proti schránkovým firmám je podľa advokáta Leontieva oproti iným krajinám unikátny v tom, že štát predovšetkým od seba vyžaduje obchody len s preverenými firmami. Tvrdé kritériá teda nezavádza plošne na celú ekonomiku, ako to býva v iných zákonoch proti praniu špinavých peňazí, ale štát začína od seba a svojich „partnerov“.

Alebo aj nie

Ten istý scenár však možno čítať aj skepticky. Majiteľ schránkovej firmy najprv vyberie dobre vyzerajúceho bieleho koňa, napríklad šikovného advokáta, a registrovému súdu odovzdajú zrozumiteľne štruktúrovaný verifikačný dokument, ktorý sa dá len ťažko napadnúť pre evidentné formálne či logické chyby.

Vzťah medzi sofistikovaným bielym koňom a jeho pánom by bol pritom ukrytý napríklad v úverovej zmluve v úplne inej firme, o ktorej nemá verejnosť prečo vedieť, a tak súdu ani nemôže napadnúť ju hľadať. V takom prípade môže sudca prirodzene zápis o vlastníkovi nechať, ako je, hoci by mu skúsenosť hovorila, že má do činenia s podvodníkmi.

Rátal by s tým, že vec by aj tak skončila po odvolaní na krajskom a možno aj na Najvyššom súde, kde mávajú klamári svojich spolupracovníkov.

Výsledok by bol, že skutočné vlastníctvo firmy by sa podarilo zakryť, no minimálne odborná verejnosť by vedela, že ide o sofistikovaný podvod.

Advokát s takou povesťou by potom na svoju reputáciu nemusel trpieť, naopak, mohol by vďaka nej získavať nových klientov.

Podnikatelia, ktorí by sa priznávali k svojim firmám, by boli za naivných, register by tak skôr či neskôr stratil vážnosť a predstava, že schránkové firmy môžu všetko, by vo verejnosti žila ešte viac.

Aj vlastník s podielom pod 25 percent by mal byť odkrytý

Kto je partner verejného sektora?

Zákon by sa podľa aktuálneho znenia návrhu mal týkať všetkých firiem, ktoré dostávajú z verejných zdrojov viac ako 250-tisíc ročne, alebo aspoň 100-tisíc v jednom kontrakte. Napríklad firma s dvoma kontraktmi za 99-tisíc eur a jedným za 50-tisíc eur ročne by tak nemusela svojich vlastníkov zverejňovať v registri partnerov verejného sektora, ktorý bude spravovať ministerstvo spravodlivosti.

Parlament bude musieť pri dohodovaní konečnej verzie limitu myslieť na to, že zápis do tohto registra bude stáť firmu v lepšom prípade stovky eur na začiatok a potom ďalšie peniaze pri zmenách a pravidelných potvrdeniach správnosti. Tie budú musieť zaplatiť oprávneným osobám (bankám, advokátom, audítorom alebo daňovým poradcom).

Okrem toho však Slovensko v rámci uplatnenia smernice o boji proti špinavým peniazom bude musieť vytvoriť register konečných užívateľov pre úplne všetky firmy. Pripravuje ho ministerstvo vnútra, a pretože sa bude týkať aj malých firiem a aj firiem, ktoré nemajú nič s verejnými zdrojmi, jeho požiadavky budú výrazne mäkšie ako požiadavky Žitňanskej zákona o partneroch verejného sektora.

Kto je oprávnená osoba?

Oprávnenou osobou je podľa návrhu zákona advokát, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú na Slovensku miesto podnikania alebo sídlo.

Kto je konečný užívateľ výhod?

Konečný užívateľ výhod je presný výraz pre majiteľa firmy, pretože v niektorých prípadoch môže byť vo firme dohodnuté, že hlavný profit z nej nemá ten, kto je majiteľ, ale napríklad osoba spojená s firmou úverovou zmluvou.

Návrh zákona ponúka aj všeobecnú definíciu konečného používateľa výhod a vymenúva aj niektoré prípady, kedy niekoho označiť za konečného užívateľa výhod. Z textu tak nevyplýva, že ak by si napríklad skupina piatich politikov rozdelila vo firme akcie po 20 percent, tak by sa ich mená nemali zverejniť alebo by nemali byť označení za konečných užívateľov výhod. Zákon totiž v tomto prípade ráta s konaním v zhode, ktorého účastníci by mali byť označení za konečných užívateľov výhod.

Definícia konečného užívateľa výhod podľa návrhu zákona o partneroch verejného sektora:

Konečný užívateľ výhod

(1) Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä

ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, 37) rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá

  • má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní, vrátane akcií na doručiteľa,
  • má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
  • ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,
  • má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti,
    ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti,

ak ide o združenie majetku fyzická osoba, ktorá

  • je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a),
  • má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena, alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,
  • je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
  • je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.
     

(2) Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

(3) Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.“

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia predstavila mimoriadny rozpočet na mimoriadne časy

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto - TASR/AP
Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto – TASR/AP

Z rôznych názorov na podobu ekonomického ozdravenia EÚ sa Ursula von der Leyenová priklonila k návrhu Francúzska a Nemecka, komentuje Marián Koreň z portálu Euractiv.sk 750-miliardový plán Európskej komisie na pomoc ekonomikám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prešovský samosprávny kraj pridá od pondelka 1. júna prímestské školské spoje, nevráti sa však k plnej prevádzke ako pred pandémiou. Kraj to zdôvodňuje tým, že do škôl nebude chodiť väčšina žiakov druhého stupňa ani stredoškoláci.

  • Cestovné poriadky podľa krajskej samosprávy zverejnili dopravcovia na svojich webov, dopĺňajú sa aj informácie na stránku cp.sk.
  • Kraj si prímestskú dopravu objednáva od SAD Prešov, SAD Humenné, SAD Poprad a BUS Karpaty.

MHD v Prešove bude jazdiť ďalej ako cez prázdninové pracovné dni, dopravný podnik však pridá niekoľko školských spojov. (tasr, n)

Zdieľať

Microsoft chce desiatky novinárskych pozícií nahradiť systémom umelej inteligencie. Podľa denníka Seattle Times sa opatrenie dotkne asi 50 pracovných miest vo výrobe spravodajstva pre web MSN prevádzkovaný Microsoftom.

Túto prácu teraz robia agentúrni zamestnanci, ktorých služby už však spoločnosť po 30. júni nechce využívať.

„Ako všetky spoločnosti pravidelne vyhodnocujeme svoju obchodnú činnosť,“ uviedol Microsoft vo vyhlásení. „To niekedy môže vyústiť do zvýšenia investícií do niektorých oblastí a reštrukturalizácie iných. Tieto rozhodnutia nevychádzajú z terajšej pandémie,“ dodala spoločnosť.

Podľa Seattle Times si Microsoft ponechá kmeňových novinárskych zamestnancov, ktorí vykonávajú podobnú prácu ako agentúrni, s tými však zmluvy neobnoví. Denník s odvolaním na niektorých zamestnancov uviedol, že MSN bude na produkčnú prácu využívať umelú inteligenciu.

Súčasťou práce spravodajskej produkcie je organizácia správ od spolupracujúcich mediálnych domov či výber údernejších titulkov a lepších ilustračných fotografií. Robia to teraz ľudia, túto úlohu však prevezme umelá inteligencia.

„Už niekoľko mesiacov to fungovalo v poloautomatickom režime, teraz to dostalo zelenú,“ citoval denník jedného z agentúrnych pracovníkov, ktorému neobnovili zmluvu. „Je demoralizujúce pomyslieť na to, že stroje nás môžu nahradiť, ale tak to je,“ dodal.

Niektorí prepustení novinári upozorňujú na to, že umelá inteligencia nemusí editorskú prácu plne zvládnuť, čo sa môže skončiť vydávaním nevhodných správ.

„Celý čas čítam o tom, ako automatizácia a umelá inteligencia prevezmú ľuďom prácu. A teraz prevzali moju,“ uviedol podľa denníka Guardian ďalší z prepustených novinárov.

Portál BBC poznamenal, že Microsoft je len jednou z mnohých IT firiem, ktoré s umelou inteligenciou v novinárskej práci experimentujú. Ďalšou je napríklad gigant Google. Cieľom vývoja takýchto systémov umelej inteligencie je znížiť náklady a zvýšiť efektivitu práce. (čtk)

Zdieľať

Pellegrini kritizuje vládnu pomoc pre podnikateľov počas koronakrízy. „Vaša pomoc je v porovnaní s inými krajinami najpomalšia, najkomplikovanejšia a najslabšia,“ povedal Pellegrini v TV Markíza. Podpredseda Smeru sa obáva, že sa spustí „pandémia nezamestnanosti na Slovensku“.

Zdieľať

Peter Pellegrini si myslí, že na zákaz nedeľného predaja nie je ideálny čas. Návrh zákona však podľa neho preverí, aká jednotná je koalícia. Pellegrini to povedal v diskusnej relácií Na telo.

Zdieľať

Minister práce Milan Krajniak k zákazu nedeľného predaja: „Zatiaľ platí stav, ktorý je dohodnutý – poslanecké návrhy môžu prejsť iba vtedy, ak sa na tom všetci zhodneme,“ povedal v relácii TV Markíza Na telo.

Krajniak dodal, že on by tento návrh podporil, ale akceptuje, že SaS na čele s Richardom Sulíkom je proti. Ak sa oni nerozhodnú návrh podporiť, zákaz predaja v nedeľu nebude.

Zdieľať

Peter Žiga k zatvoreniu obchodov v nedeľu: „Prečo v čase, keď by sme mali podporovať predaj, hovoríme o tom, že by sme zatvorili obchody v nedeľu? Ekonomická situácia teraz na toto nie je dobrá,“ povedal Žiga v TA3.

Podpredseda Smeru by túto tému odsunul napríklad o dva roky. Taktiež by podľa neho nebolo fér, ak by sa zatvorili obchody, ale výroba vo fabrikách by naďalej v nedeľu pokračovala.

„Keď má byť voľná nedeľa, nech je pre všetkých,“ poznamenal k téme predseda parlamentu Boris Kollár.

Zdieľať

Boris Kollár si myslí, že obmedzenia by sa mali naďalej uvoľňovať. „Som presvedčený, že tento stav je už neudržateľný a pochopia to aj odborníci a hygienici,“ povedal Kollár na TA3 s tým, že Slovensko by malo ísť v súlade so susednými krajinami.

Zdieľať

Tender na rekonštrukciu gabčíkovských komôr prejde auditom, oznámil minister životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá aj polícia.

„Existujú dôvodné podozrenia, že súťaž na rekonštrukciu gabčíkovských komôr nemusela byť v súlade s legislatívou. Ak by to zaváňalo korupciou, pravdepodobne by to nevyzeralo inak. O štátnu zákazku mali záujem viaceré firmy. Jednu z nich, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, vyradili ešte pred súťažou,“ tvrdí Ján Budaj.

Za podozrivé považuje rezort aj okolnosti v personálnom obsadení vysokých postov v štátnom podniku, pričom sa odvoláva na medializované informácie. Štátnu zákazku vyhrala firma Metrostav, ktorej bývalý manažér pracoval vo vodohospodárskom štátnom podniku, ktorý celý tender pripravoval.

„Vidím v tom konflikt záujmov. Využijem všetky zákonné nástroje, ktoré mám v rukách, aby som zistil, či bola súťaž férová,“ doplnil minister. (tasr)

Zdieľať

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo pred továrňou Renaultu vo francúzskom meste Maubeuge proti plánovanému prepúšťaniu. Automobilka v piatok predstavila plány na reštrukturalizáciu tovární a zrušenie 15-tisíc miest, z toho 4 600 vo Francúzsku.

Informovala o tom agentúra AFP.

Renault zápasí s poklesom dopytu, ktorý tento rok prehĺbila koronavírusová kríza. Vlani automobilka vykázala prvú celoročnú stratu za desať rokov a jej tržby klesli o viac než tri percentá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň predstavil balíček v hodnote vyše osem miliárd eur na záchranu domáceho automobilového priemyslu. Vyzval tiež francúzske automobilky, aby vyrábali autá vo svojej krajine. Štát v Renaulte vlastní 15-percentný podiel. (čtk)

Zdieľať

Nemecká vláda sa dohodla s EÚ na záchrannom balíčku deväť miliárd eur pre leteckú spoločnosť Lufthansa. Berlín po intenzívnych rokovaniach súhlasil, že Lufthansa zníži počet svojich lietadiel vo Frankfurte a v Mníchove.

Letecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že sa na oboch letiskách vzdá 24 slotov, teda pridelených časov na vzlety a pristátia, čím vznikne priestor novým konkurentom. Balíček ešte musí schváliť dozorná rada a akcionári.

Domáce podmienky

Záchranný balíček najväčším európskym aerolíniám schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF v pondelok. Pomoc zahŕňa majetkovú injekciu od vlády, ktorá získa podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Bude mať aj dve kreslá v predstavenstve. Tento podiel by WSF chcel predať do konca roka 2023.

WSF investuje do Lufthansy aj 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť získa taktiež syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.

Kto môže získať uvoľnené miesta

Lufthansa dnes uviedla, že Brusel v konečnej dohode ustúpil zo svojich počiatočných požiadaviek. Aerolínie z Frankfurtu a Mníchova stiahnu po štyroch lietadlách. 24 slotov sa rovná trom párom vzletov a pristátí každého zo štyroch lietadiel na danom letisku.

Počas prvých 18 mesiacov môže uvoľnené sloty vo Frankfurte či Mníchove získať vždy len jeden nový konkurent. Potom budú sprístupnené všetkým konkurentom, ktorí už na menovaných letiskách pôsobia. Ich kapacita bude pridelená v ponukovom konaní európskym leteckým spoločnostiam, ktorým v čase pandémie štát výrazne nepomohol, uviedla Lufthansa. (čtk)

Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister financií Eduard Heger rokovali v piatok o pomoci pre hlavné mesto. Diskutovali aj o financovaní mesta v budúcnosti, zákone o hazarde a objektívnej zodpovednosti pre mestských policajtov.

Bratislava čelí podobne ako iné mestá masívnym výpadkom príjmov v dôsledku koronakrízy.

Kto bol na rokovaní:

  • Okrem Valla a Hegera diskutovali aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Obaja sú zároveň bratislavskými mestskými poslancami. Za mesto sa zúčastnili aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál či Matúš Lupták, ktorý dozerá na mestské financie.

O čom sa hovorilo:

  • Poslanec Vetrák na sociálnej sieti napísal, že postavenie Bratislavy budú riešiť v rámci reformy financovania samosprávy.
  • Preskúmať chce aj možnosť zavedenia novej dane z vonkajšej reklamy či väčšie zdanenie developerov pri výstavbe viacpodlažných výškových budov.
  • Niektoré druhy hazardu, ktoré ľuďom prekážajú, chcú zakázať, ako napríklad herne či výherné automaty. „Musíme však spresniť aj legislatívu, aby pri iných druhoch hazardu finančne nepoškodzovala mestá a obce,“ tvrdil Vetrák.
  • Vláda podľa Vetráka môže pomôcť Bratislave s likviditou a taktiež poskytnúť finančnú pomoc verejnej doprave. „Eduard Heger prisľúbil aj urýchlenie úhrady finančných prostriedkov z eurofondov určených na výstavbu karlovesko-dúbravskej radiály (26 miliónov eur),“ poznamenal Vetrák.
  • Ministerstvá financií a vnútra pripravia spustenie inštitútu objektívnej zodpovednosti pre mestskú políciu, čo mesto žiada na podporu svojej chystanej parkovacej politiky.
  • Vetrák uviedol, že sa pracuje aj na novom zákone o Bratislave, ktorý „obmedzí pôsobnosť niektorých menších mestských častí“.
  • Aj primátor Vallo na Facebooku napísal, že diskutovali o financovaní Bratislavy v budúcnosti a ťažkostiach mestom vlastneného Dopravného podniku Bratislava (DPB).

Bratislava vyrokovala pomoc od štátu aj v závere minulého roka. (tasr, n)

Zdieľať

Polícia vzniesla obvinenie voči dvom vrcholným manažérom spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Obvinila ich z trestného činu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, spôsobili údajne škodu vo výške 12,5 milióna eur.

Vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie prvého z obvinených do väzby. Na druhého bude vydaný zatýkací rozkaz, keďže sa už dlhšie nenachádza na Slovensku.

Čo hovorí polícia

  • Obvinenie súvisí s nelegálnou ťažbou materiálu určeného na výstavbu D4 a R7 v katastrálnom území obce Dunajská Lužná, časť Jánošíková.
  • V chránenom území Žitného ostrova tým podľa polície vznikla škoda 12,5 milióna eur.
  • Polícia zaistila sumu 12,25 milióna eur a nehnuteľnosti na Slovensku (neuviedla, či patrili firme).
  • V súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu polícia rieši deväť trestných vecí. Týkajú sa neoprávneného nakladania s odpadmi, ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, ako aj majetkovej a daňovej trestnej činnosti.

Polícia nemenovala, ktorých manažérov obvinila. Uviedla však, že jeden z nich je nemecký občan a má iniciály M. H. – podľa televízie Markíza ide o šéfa firmy Michaela Heerdta. Druhý je občan Španielska, ktorý sa na Slovensku nezdržiava, podľa Markízy je ním Heerdtov predchodca Juan José Bregel Serna.

Firmu D4R7 Construction vlastní španielska stavebná spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. (tasr, polícia sr, n)

Zdieľať

Prezident cechu taxikárov: Máme desatinu tržieb oproti časom pred krízou

Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová
Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová

Taxikárom sa ani po takmer štyroch týždňoch väčšina zákazníkov nevrátila. Šéfovia firiem odhadujú, že ich súčasné príjmy sú na úrovni pätiny až desatiny z čias pred krízou.

Zdieľať

Ivan Korčok vníma európsky balík na obnovu ekonomiky ako veľkú šancu na modernizáciu krajiny a štrukturálne reformy. V RTVS upozornil, že na celoeurópskej úrovni zatiaľ nie je zhoda na tom, ako presne bude tento balík vyzerať.

Podľa Korčoka sme ešte len na začiatku celého procesu a konečná podoba balíka na obnovu ekonomiky bude závisieť od rokovaní.

Slovenská diplomacia podľa ministra bude pri rokovaniach bojovať za Slovensko, no základným meradlom úspechu európskeho plánu podľa neho nie je to, koľko peňazí bude mať na konci Slovensko, ale či sa podarí pozviechať európskej ekonomike.

Proti návrhu Európskej komisie, ktorá prišla s balíkom 750 miliárd eur, pričom väčšinu tvoria granty, je napríklad Rakúsko či Dánsko. Nesúhlasia so spoločným požičiavaním.

Poslanec Smeru Peter Kmec si myslí, že financie z balíka by mali ísť na obnovu hospodárskeho rastu.

Zdieľať

Americké akcie zmazali väčšinu dnešných strát po vystúpení Donalda Trumpa, ktorý neoznámil odvetné clá na Čínu, hoci sa toho investori obávali. Zatiaľ čo Dow Jonesov index uzavrel seansu miernym poklesom, S&P 500 a Nasdaq sa spevnili.

V týždňovom a v mesačnom porovnaní sa všetky tri indexy posilnili.

Ako sa dnes obchodovali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, klesol o 0,07 percenta a uzavrel na 25 383,11 bodu.
  • Širší index S&P 500 vzrástol o 0,48 percenta na 3044,31 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 1,29 percenta na 9489,87 bodu.

Potláčanie autonómie Hongkongu

Investori dnes čakali na Trumpovu tlačovú konferenciu ohľadom bezpečnostného zákona pre autonómny Hongkong, ktorý vo štvrtok schválil čínsky parlament. Kritické reakcie sa ihneď ozvali nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších krajín, ktoré považujú zákon za obmedzenie autonómie Hongkongu.

Trump počas svojho vystúpenia nezmienil žiaden krok, ktorý by mohol obmedziť prvú fázu obchodnej dohody uzavretej medzi Washingtonom a Pekingom v polovici januára.

Americký prezident povedal, že dal pokyn vláde, aby spustila proces rušenia politických výnimiek, ktoré Hongkongu poskytovali zo strany USA oproti pevninskej Číne špeciálne postavenie.

Dodal, že Spojené štáty tiež zakážu vstup do krajiny „potenciálne rizikovým“ osobám z Číny a začnú sankcionovať čínskych oficiálnych činiteľov, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za podrývanie hongkonskej ekonomiky. (čtk)

Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Ceny ropy sa v máji po aprílovom kolapse výrazne zvýšili. Severomorská ropa Brent si za mesiac pripísala 40 percent, teda najviac od marca 1999, americká ľahká ropa WTI 88 percent, čo je jej najprudší mesačný nárast v histórii.

V priebehu dnešného obchodovania si Brent pripísal 0,1 percenta a uzavrel na 35,33 dolára za barel. WTI zdražela o 5,3 percenta na 35,49 dolára za barel.

Ceny ropy v poslednom čase ťažia z nádejí na oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti koronavírusu i z dohody kartelu OPEC a ďalších ťažiarov o obmedzení dodávok suroviny na trh. Naďalej však zostávajú hlboko pod úrovňami z obdobia pred príchodom koronavírusovej krízy.

Ťažba ropy v rámci kartelu OPEC v máji podľa dnešnej správy agentúry Reuters klesla na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. OPEC a ďalší poprední ťažiari na čele s Ruskom sa minulý mesiac dohodli, že v máji a v júni znížia dodávky ropy o takmer 10 miliónov barelov denne.

Štvrtkové údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) však ukázali, že zásoby ropy v USA sa minulý týždeň zvýšili o 7,9 milióna barelov na 534,4 milióna barelov. Dopyt po pohonných hmotách v USA zostáva podľa analytikov slabý, hoci niektoré štáty uvoľňujú reštrikcie na cestovanie, ktoré zaviedli v reakcii na šírenie koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia zhoršila prognózu obchodu EÚ so zvyškom sveta. Na tento rok očakáva pokles o 868 miliárd eur, teda o vyše 10 percent. V apríli predpokladala pokles o 525 miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Staviteľ bratislavského obchvatu D4R7 Construction potvrdil, že polícia predviedla jedného z manažérov firmy na výsluch. Postup polície označila firma za mimoriadne prekvapivý, hovorí, že so slovenskými orgánmi vždy spolupracovala.

Konzorcium, ktoré tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau, neuviedlo, ktorý z jej predstaviteľov bol zadržaný.

„Rešpektujeme právomoc slovenských orgánov vyšetrovať akékoľvek otázky, ktoré považujú za relevantné, no očakávame, že kroky, ktoré sú podnikané voči našej spoločnosti a jej pracovníkom, budú rozumné a primerané s ohľadom na okolnosti,“ reagovala D4R7.

Konzorciu sa nepáči, že sa informácie o jej pracovníkoch dostali do médií skôr, než sa stihli vyjadriť. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby v súlade s princípmi právneho štátu rešpektovali prezumpciu neviny a aby sa zdržali používania nezákonných, zbytočných a neprimeraných opatrení,“ uzavrela D4R7. (tasr, n)

Zdieľať

Na opatreniach prvej pomoci, ktoré administrujú úrady práce, štát do štvrtka vyplatil 143,6 milióna eur, z toho 72,4 milióna za marec. Štatistiky o pomoci zhrnul Inštitút sociálnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo práce.

Čo ukázali dáta za marec

  • Za marec dostali najväčšiu časť pomoci veľké podniky – 27,3 milióna eur. Nasledovali mikropodniky (19,8 milióna eur), malé podniky (12,3 milióna eur) a stredné podniky (9,3 milióna eur). Zvyšok sumy pripadá na neurčených žiadateľov.
  • Najväčšia suma smerovala do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu, ubytovacích a stravovacích služieb.
  • Uvedené podrobnejšie sumy sú k 26. máju (utorku), ďalšie údaje v analýze k 28. máju (štvrtku).

Minister práce Milan Krajniak v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že celková suma od začiatka vyplácania pomoci dosiahla až 228 miliónov eur. Do údajov tak zrejme zarátal ďalšie druhy pomoci, medzi ktoré patrila možnosť využiť pandemické ošetrovné alebo nemocenské, ako aj odklad odvodov za marec alebo ich odpustenie za apríl.

Celá analýza je zverejnená na webe ministerstva práce.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať