Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát získa o chovoch dojníc detailný prehľad, farmárom za to zaplatí

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Až 33 miliónov eur vyčlení jednorazovo vláda na podporu prvovýrobcov mlieka. Ministerstvo financií do balíka tejto podpory prispeje sumou 30 miliónov eur, ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo z rozpočtu pre Projekt rozvoja rastlinnej a živočíšnej výroby tri milióny eur.

Keďže štát nemôže prvovýrobcom peniaze vyplácať priamo, lebo by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, urobí tak nepriamo. Poskytne im dotácie na zber údajov prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby.

Poľnohospodári však už údaje cez Plemenárske služby ministerstvu vykazujú. „Zrejme pôjde o informácie, ktoré budú nad rámec tých, ktoré poskytujeme,“ domnieva sa Matúš Kohút, riaditeľ Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka.

„Ide predovšetkým o údaje ako je identifikácia chovateľa, údaje o počte chovaného hovädzieho dobytka, dosahovanej úžitkovosti a prevádzkovo-ekonomické parametroch,“ vymenúva Jana Gasperová z tlačového oodboru ministerstva pôdohospodárstva.

Budú hlásiť detailné pohyby

Prvovýrobcovia, ktorí budú chcieť peniaze od štátu dostať, budú musieť hlásiť detailné pohyby v chovoch, ako napríklad počet mŕtvonarodených teliat či vyradených dojníc.

Exminister pôdohospodárstva a poslanec parlamentu Zsolt Simon naznačuje, že štát prichádza s modelom, ktorý tu už bol pred niekoľkými rokmi. „Veľmi sa to nelíši od opatrení z roku 2012,“ myslí si Simon.

Vtedy druhá vláda Róberta Fica schválila balík pomoci farmárom, ktorých postihlo sucho. Ak ju chceli získať, tiež museli ministerstvu poskytovať viac informácií o zvieratách.

No Gasperová tvrdí, že sa dnešná dotácia od tej z roku 2012 líši: „Rozdiel je v samotnej podstate „pomoci“ a tiež druhu zvierat,“ vraví.

Keď rezort pôdohospodárstva pred štyrmi rokmi ohlásil peňažnú pomoc výmenou za poskytovanie detailnejších informácií, oslovení poľnohospodári sa veľmi netešili. „Sú tam veľmi prísne podmienky, neviem, čo sa tam dá ešte sprísniť,“ povedal vtedy pre Sme Jozef Svetlanský z novozámockého družstva Poľnohospodár.

Zmluvy podpisoval Ryba

Podľa Gaperovej bude vyplácanie peňazí závisieť od chovateľov dojníc. Musia si dať pozor na kvalitu vyplnených dát, či rýchlosť vrátenia dotazníkov.

Kohút zo Zväzu chovateľov strakatého dobytka sa zdĺhavej byrokracie neobáva. „Prácne to bude pre zootechnika, no musíme to zvládnuť,“ tvrdí.

Podpora by sa podľa generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva na ministerstve Štefana Rybu mala týkať každého chovateľa dojného dobytka. Tvrdí, že ministerstvo pôdohospodárstva ich samo osloví.

Práve Štefan Ryba má pritom so zberom informácií od chovateľov dostatok informácií aj z uplynulých rokov. Bol totiž riaditeľom štátneho podniku Plemenárske služby.

Ešte v marci tohto roka za tento štátny podnik podpisoval s ministerstvom pôdohospodárstva dve zmluvy, ktoré sa týkali Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Podľa údajov z Centrálneho registra zmlúv bola každá zo zmlúv za vedenie evidencie o hospodárskych zvieratách na sumu 480-tisíc eur.

Riaditeľom Plemenárskych služieb bol Ryba aj v roku 2012, keď ministerstvo vyčlenilo vyše 16 miliónov eur na dotácie pre poľnohospodárov.

Teraz už sedí na stoličke generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva na ministerstve a na starosti má práve dotáciu pre prvovýrobcov mlieka.

Spracovatelia nedostanú nič

Či však tohtoročná dotácia zmierni problémy mliekarov, nie je isté. „Ja to vítam s otvorenou náručou, možno to nepokryje všetky straty, no pomôže to,“ myslí si Kohút. Pripomenul, že Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka žiadal od vlády o 10 miliónov eur viac.

Simon naznačuje, že takouto formou finančnej podpory štát myslí len na jedného článku mliečneho reťazca. „Rieši sa len strata prvovýrobcov, ale tu ide aj o spracovateľov mlieka. Aj tí majú veľkú stratu,“ upozorňuje.

„Situácia sa neriešila vtedy, keď sa mala. Hasí sa starý problém,“ tvrdí Simon.

Pripomína, že Ficova vláda neprijala žiadne opatrenia po tom, čo sa vlani na jar v Európskej únii zrušili kvóty na mlieko. Liberálny trh zasiahol poľnohospodárov nepripravených.

V máji tohto roka pokračoval pokles priemernej nákupnej ceny surového kravského mlieka. Cena oslabila na 23,67 eura za 100 kilogramov. Celkové tržby prvovýrobcov mlieka poklesli minulý rok oproti roku 2014 o viac ako 43 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať