Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prípojku pre nový most v Komárne postaví Váhostav, už mu hľadajú dozor

Takto má vyzerať nový komárňanský most. Štát ráta, že bude hotový v roku 2018. Zdroj: ministerstvo dopravy
Takto má vyzerať nový komárňanský most. Štát ráta, že bude hotový v roku 2018. Zdroj: ministerstvo dopravy

Impozantný most spájajúci Slovensko s Maďarskom má byť dokončený v roku 2018. Zdá sa, že s jeho výstavbou sa štát ponáhľa.

Komárno a Komárom spojí nový most, také plány sa rozbehli ešte za druhej vlády Roberta Fica. A sú skutočne veľké: most bude mať dĺžku 600 metrov, ak do jeho dĺžky nerátame nábehy. Budú na ňom dva pruhy pre vozidlá, každý bude mať šírku 3,75 metra. Naboku sa na jednej strane ráta s cyklotrasou, na druhej s chodníkom.

Nový most, ktorý by mal byť dokončený v roku 2018, už vyzerá o niečo reálnejšie. Cestári začali zháňať stavebno-technický dozor na stavbu pre jeho prístupovú cestu.

„Bude niesť zodpovednosť za súlad a správnosť vykonania prác s projektovou dokumentáciou, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek stavebných prác, má dávať podnety na odstraňovanie chýb v projektovej dokumentácii a urobených stavebných prácach, prípadne navrhnúť nové riešenia,“ píše Slovenská správa ciest v oznámení o zákazke.

Dozor si môže zapýtať za svoje služby najviac 105,6-tisíc eur. Taká je predpokladaná hodnota zákazky, ktorá sa tradične vníma ako strop, aký je štát ochotný za službu vyplatiť.

Firmy, ktoré by mali záujem robiť dozor na stavbe, sa musia poponáhľať. Cestári očakávajú, že sa ozvú najneskôr v pondelok 1. augusta do 10 h.

Prípojku vyhral Váhostav

Vypísanie zákazky na stavebný dozor nie je to jediné, čo dáva tušiť, že to so stavbou mosta štát myslí reálne. Slovenská správa ciest zverejnila aj výsledok súvisiaceho tendra.

V ňom rozhodla, že pripojenie mosta na cestu zabezpečí firma Váhostav a dostane za to 2,92 milióna eur. Váhostav dostal túto zákazku ako najlacnejší účastník elektronickej aukcie, do ktorej sa prihlásilo 10 záujemcov.

Zdroj: enviro.gov.sk
Zdroj: enviro.gov.sk

Na most sa už vyčlenilo 100 miliónov eur z eurofondov, ktoré Brusel poskytne dvom krajinám, ktoré bude most spájať. „Maďarsko môže počítať s príspevkom viac ako 52,5 milióna eur, Slovensko získa z fondov na projekt vyše 47,6 milióna eur,“ píše ministerstvo dopravy.

Spolu aj so štátnym príspevkom by mal most spájajúci Komárno s Komáromom stáť 117 miliónov eur. To je suma odhadnutá štátnou expertízou.

Má odľahčiť Alžbetin most

Nezostáva toho veľa, čo by bránilo štátu začať most stavať už tento rok tak, ako to plánuje. Jedine veľký tender na samotnú stavbu mosta. Čaká sa na to, kedy súťaž Maďari a Slováci spoločne vyhlásia.

Kto by mal pocit, že je to snáď prvá stavba, pri ktorej zatiaľ nič nemešká, nie je to celkom tak. Most, ktorý bude asi 200 metrov od železničného mosta cez Dunaj, totiž posudzovali z hľadiska jeho dopadov na životné prostredie už pred rokmi.

V posudku sa písalo aj to, že most sa má začať stavať v roku 2008 a dokončiť v roku 2011. Náklady naň vtedy odhadli na 2,05 miliardy slovenských korún, čo je necelých 70 miliónov eur pri prepočte konverzným kurzom.

Nový most má odľahčiť Alžbetin most v Komárne. Mal by na seba naviazať hlavne kamiónovú dopravu.

„V súčasnosti prebieha trasa cesty I/63 a I/64 cez centrálnu časť mesta Komárno. Celý cezhraničný styk ide cez dnešný jediný cestný most, ktorý svojou funkciou len čiastočne vyhovuje cestnej premávke,“ píše sa v staršom materiáli ministerstva životného prostredia.

Nová vládna koalícia už pritom plánuje, ako dunajský most napojiť pohodlnejšou prípojkou až na Bratislavu.  „Pokračovať budú prípravné práce aj na ďalších úsekoch rýchlostnej cesty R7, a to aj s dôrazom na možnosť napojenia rýchlostnej komunikácie na nový most cez Dunaj v Komárne,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.

mostik
Zdroj: enviroportal

Dnes na DennikE.sk

Firmy odkazujú Matovičovej vláde, že sa má venovať pandémii, nevyrábať chaos a ukázať plán

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Firmy odkazujú Matovičovej vláde, že sa má venovať pandémii a má ukázať plán. „Vláda riadenie v tejto pandemickej situácii absolútne nezvláda. No nezvláda to ani opozícia,“ vraví Machunka z asociácie zamestnávateľských zväzov.

Minúta po minúte

Americké akciové indexy S&P 500 a Nasdaq uzavreli na nových rekordných maximách, Dow Jonesov index nepatrne klesol. Výrazne dnes posilnili akcie spoločností Apple a Amazon.

Akciový trh v posledných dňoch ťaží z očakávaní, že administratíva nového prezidenta USA Joea Bidena zavedie ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky, ktorá naďalej čelí negatívnym dôsledkom pandémie.

Dow Jonesov index dnes stratil 0,04 percenta a uzavrel na 31 176,01 bodu. Širší index S&P 500 sa zvýšil o 0,03 percenta na 3853,07 bodu a index Nasdaq Composite vzrástol dokonca o 0,55 percenta na 13 530,92 bodu. (reuters, čtk)

Truban po Bödörovi pustil aj obvinených z korupcie so štátnym drevom, i keď podľa prokurátora zastrašovali svedka

Bývalý obchodný riaditeľ štátnych lesov Tomáš Klouček a obchodníčka s drevom Lucia Ďurská sú stíhaní na slobode. Sudca špecializovaného súdu Michal Truban a následne aj Najvyšší súd zamietli minulý mesiac návrh na predĺženie ich väzby v korupčnej kauze so štátnym drevom.

Pandémia podľa šéfky ECB Christine Lagardovej pravdepodobne spôsobila pokles ekonomiky eurozóny v závere vlaňajška a bude brzdiť rast na začiatku tohto roka. Tvrdí však, že najnovšie ekonomické údaje sú stále v súlade s prognózami banky.

Rozširovanie karanténnych opatrení v regióne, pomalé tempo očkovania a silný kurz eura podľa Reuters spochybňujú prognózu ECB, ktorá počíta s rýchlym oživením ekonomiky od 2. štvrťroka.

„Očkovanie nám dáva väčšiu dôveru vo vyriešenie tejto zdravotníckej krízy. Bude však trvať určitý čas, než dosiahneme širokú imunitu, a nemožno vylúčiť ďalšie nepriaznivé okolnosti súvisiace s pandémiou,“ povedala Lagardová.

Šéfka ECB potvrdila, že banka bude pokračovať v nákupoch dlhopisov, až kým neusúdi, že koronakríza sa skončila.

Eurokomisia očakáva, že HDP eurozóny tento rok stúpne o 4,2 % po predpokladanom prepade o 7,8 % v minulom roku. Eurostat by mal zverejniť predbežné údaje o vlaňajšom vývoji hospodárstva začiatkom februára. (čtk, reuters)

Železničná spoločnosť Slovensko nezaradí do konca januára do vlakov reštauračné vozne. Predpokladá, že by ich opätovne mohla nasadiť postupne od začiatku februára.

Naďalej nebudú radené reštauračné vozne na trase Košice – Žilina – Bratislava hl. stanica vo vlakoch R 6xx (tzv. šesťstovkové rýchliky) a vo vlakoch 700, 702, 704, 717, 719, 764, 767, 17764, 1763. Nebude v nich ani možnosť kúpiť si občerstvenie či nápoje.

Reštauračné služby vo vlakoch RJX 160/167 Bratislava hl. st. – Viedeň/Zürich sú poskytované v plnom rozsahu.

Ďalšie zmeny:

V medzištátnej doprave dochádza pri vlakoch EN 476/477 s priamymi vozňami do destinácií Praha/Berlín/Varšava k predĺženiu mimoriadneho obmedzenia priamych vozňov nasledovne:

  • EN 476/456 priame vozne Budapest Kel. – Bratislava hl. st. – Praha hl. n., Budapest Kel. – Bratislava hl. st. – Warszawa Wsch. nebudú vedené do 25./26. 3. 2021 a vozne Budapest Kel. – Bratislava hl.st. – Berlin Charlottenburg nebudú vedené do 23./24. 3. 2021.
  • EN 457/477 priame vozne Praha hl. n. – Budapest Kel.; Berlin Charlottenburg – Budapest Kel.;  Warszawa Wsch – Budapest Kel. nebudú vedené do 24./25. 3. 2021.

Vlak bude v uvedenom období zostavený len zo skupiny vozňov na relácii Budapest Kel. – Bratislava hl. st. – Břeclav a opačne.

Arca už pripúšťa aj prísnejšie slovenské oddlženie, no odvolá sa aj proti zamietnutiu českej insolvencie 

Rastislav Velič, líder skupiny Arca. Foto N - Tomáš Benedikovič
Rastislav Velič, líder skupiny Arca. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skupina Arca sa odvolá voči verdiktu pražského Mestského súdu, ktorým zamietol realizáciu jej oddlženia v Česku. No zadlžená skupina už pripúšťa, že ak neuspeje na českom odvolacom súde, bude žiadať o reštrukturalizáciu slovenské súdy.

Modernizácia železničnej trate na vyššie rýchlosti od Bratislavy do Žiliny tento rok pokročí, tvrdí minister dopravy Andrej Doležal. „Myslím, že v tomto roku bude odovzdaný úsek okolo Považskej Teplej,“ povedal.

Potom už podľa neho „prichádzame do uzla Žilina“. Jeho modernizáciu objednávali železničiari vlani v novembri.

„V procese sú aj ďalšie úseky smerom na Košice. Poprad – Lučivná sme odovzdávali do výstavby minulý rok,“ povedal Doležal v online debate na sociálnej sieti.

Omeškanie v príprave zvyšovania rýchlosti na niektorých úsekoch v smere na Košice spôsobili podľa Doležala posudky od poradného orgánu Európskej komisie (Jaspers). „V pláne bol ako keby nový koridor na Košice, ale bolo povedané: modernizujte v pôvodnom koridore, čiže veľa projektov sa muselo zahodiť do koša. Vraciame sa do pôvodného koridoru, ktorý budeme modernizovať,“ povedal Doležal.

Minister zrejme hovoril o tom, že pôvodné vízie rátali s viacerými nákladnými tunelmi na vyrovnanie trate.

Pri modernizácii hlavného koridororu z Bratislavy na Žilinu sa modernizuje najmä na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Inak je u nás bežná skôr 120-kilometrová rýchlosť.

Vyššie rýchlosti na malom území Slovenska nedávajú podľa ministra zmysel. „Ak by sme mali vlastných 10 miliárd a nemusíme sa spoliehať na Európsku komisiu alebo na eurofondy, tak si môžeme robiť tristovku, ale nedávala by zmysel ani na národnej úrovni,“ dodal Doležal.

Taliansko chce pripomienkovať predlžovanie prevádzky najstarších francúzskych jadrových reaktorov v blízkosti svojich hraníc. Francúzske úrady posudzujú vyše 30 reaktorov, Taliani zatvorili jadrové elektrárne na konci 80. rokov.

Francúzsko sa k talianskej žiadosti o pripomienkovanie procesu zatiaľ nevyjadrili. Úrad pre jadrovú bezpečnosť posudzuje možnosť predĺžiť o desať rokov aktivitu 32 reaktorov v ôsmich elektrárňach po tom, ako v najbližších rokoch dovŕšia 40 rokov prevádzky.

Dve elektrárne v Bugey a Cruas-Meysse sa nachádzajú niekoľko desiatok kilometrov od talianskych hraníc. Podľa talianskych úradov by sa vážna havária v nich mohla dotknúť aj talianskeho územia.

Ako sa stavajú k jadrovej energetike:

  • Taliansko zatvorilo jadrové elektrárne po referende v roku 1987, v ktorom obyvatelia hlasovali za zákaz jadrovej energetiky.
  • Francúzsko si zachovalo výrobu z jadra a počíta s jej rozvojom aj v budúcnosti. Vlani odpojilo svoju najstaršiu elektráreň vo Fessenheime, ktorá bola v prevádzke od roku 1978. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať