Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vek dronov je už aj na Slovensku, len úrady zaspali. Zábery chcú utajiť

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto - UpVision
Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Dvadsaťdeväťročný Ľubomír Sládek sa nedávno pustil do nového odboru podnikania. Za zhruba osemtisíc eur si kúpil malý bezpilotný vrtuľník so zabudovanou profesionálnou kamerou. „Rád by som vyrábal rôzne propagačné videá pre firmy, ktoré by potrebovali niečo natáčať z vtáčej perspektívy,“ rozpráva Sládek.

Legálne rozbehnúť biznis s takzvanými dronmi však nie je na Slovensku jednoduché. Štát vyžaduje licenciu, ktorá sa získava podobne zdĺhavo, ako by šlo o lietanie s bežnými lietadlami. Záujemca si napríklad musí zaplatiť poistenie, vypracovať prevádzkovú príručku a nakoniec prejsť testami pred Dopravným úradom.

Sládek sa do získavania licencie pustil v novembri a dnes nie je ani v polovici administratívneho procesu. „Mám nakúpenú drahú techniku a už štvrť roka mi leží nevyužitá v byte,“ krčí ramenami.

Jeho skúsenosti nie sú ojedinelé. Do biznisu s dronmi, ktoré sa po celom svete stávajú obrovským fenoménom, sa na Slovensku pustilo viac záujemcov. „Prejsť celou procedúrou bolo náročné. Trvalo nám to zhruba dva roky,“ hovorí Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology. Licenciu na drony získala ako jedna z prvých na Slovensku.

Zákon hovorí jasne

Vybavením povolenia pritom byrokracia len začína. Slovenské zákony sa totiž podnikaniu s dronmi nestihli prispôsobiť. Na fotenie z polmetrového drona sa štát pozerá ako na akékoľvek letecké snímky, ktoré musí vopred odsúhlasiť ministerstvo obrany.

„Pre bezpilotný stroj rovnako ako aj pre každé lietadlo vydávame súhlas na vykonanie leteckého snímkovania,“ konštatuje Martin Trstenský z odboru riadenia špecializovanej štátnej správy na ministerstve obrany.

V reálnom živote to znamená, že podnikatelia musia ministerstvu s dostatočným predstihom oznámiť, kedy a kde plánujú lietať. „Musíme sa podľa toho zariadiť. Zákazníkov vopred upozorňujeme, že takáto procedúra môže trvať aj mesiac,“ hovorí Uhrin.

WP_005173
Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology s dronom belgického výrobcu Gatewing. Foto – SGS

Ani tým však dozor armády nekončí. Súčasné predpisy sú nastavené tak striktne, že úradníci podľa nich musia schvaľovať ešte aj využitie každého materiálu, ktorý dron zachytí. „Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované,“ potvrdzuje Trstenský.

Využite dronov v mnohých situáciách, ktoré sa už v zahraničí stali rutinou, sa tak na Slovensku vylučuje. „Predstavte si, že napríklad televízia bude chcieť pomocou bezpilotného lietadla natočiť povodeň. Kým dostane súhlas na odvysielanie, zábery už dávno nebudú aktuálne,“ hovorí Sládek, ktorý sa dnes snaží o založenie Slovenskej asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov.

Zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.
Slovenský zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.

Niektorí záujemcovia pritom dostali zdanlivo až absurdné inštrukcie. „Nám bolo povedané, že každý nasnímaný materiál musí odniesť na ministerstvo obrany len osoba, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu,“ vysvetľuje Štefan Koco, odborný asistent na Prešovskej univerzite. Tá sa nedávno stala ďalšou slovenskou inštitúciou, ktorá získala potrebné povolenie na drony.

Ochrana štátu

Takéto pravidla platia od roku 2004. Úrady ich zaviedli s cieľom zabrániť, aby sa na leteckých snímkach objavil nejaký strategický objekt. „Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ vysvetľuje ministerstvo.

Viacerým používateľom to však nedáva zmysel. „V časoch, keď si na serveri google maps môžete prezerať satelitné snímky celej krajiny, nepotrebujete dron, aby ste si nafotili nejaký vojenský objekt,“ hovorí Koco.

Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.
Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.

Napríklad v susednom Česku už armádny súhlas potrebný nie je. „Takéto obmedzenie u nás neplatí. Fotografie a videá si kontroluje sám prevádzkovateľ, či neporušujú pravidlá ochrany osobných údajov,“ potvrdzuje Viktor Nath z českého Úradu pre civilné letectvo.

Naše ministerstvo obrany sa však nad tým nepozastavuje. „Komentovať právne predpisy iného štátu nám neprináleží. My konáme v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky,“ uvádza Trstenský.

Nie je pritom ťažké domyslieť si dôsledky. Na internete je už dnes možné naraziť na podnikateľov, pri ktorých nie je jasné, či nejakú licenciou majú.

Napríklad malá bratislavská agentúra RA VisualWorks si kúpila profesionálny dron, aby s ním natáčala svadby a iné spoločenské udalosti. „Neviem vám povedať, či licenciu potrebujeme,“ povedala najprv do telefónu šéfka firmy Katarína Rigó Agárdy. Dodatočne uistila, že licenciu si určite vybavia.

Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom na svojich stránkach. Licencia jej chýba.
Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom. Zatiaľ bez licencie.

Za komerčné lietanie načierno pritom podľa zákona hrozí aj pokuta, teoreticky až 33-tisíc eur. Zatiaľ taký trest nik nedostal – jediný, koho úradníci pokutovali, bol modelár, ktorý zaletel príliš blízko letiska. „Šlo o neoprávnené vniknutie do vzdušného priestoru v blízkosti letiska,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného úradu Miroslava Janušicová.

Na otázku, či môže dôjsť k zjednodušeniu pravidiel, úrad odpovedá len vyhýbavo. „V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikujeme s leteckými úradmi susedných krajín,“ dodáva Janušicová bez ďalších podrobností.

Univerzálne vrtuľníčky

Krátka odbočka. Drony, resp. bezpilotné lietajúce stroje (označované skratkou UAV – Unmanned Aerial Vehicle) vznikli pre potreby vojakov. Najmä pre americkú armádu sa po 11. septembri stali účinným nástrojom na zabíjanie teroristov alebo údajných teroristov, ktorých mohla likvidovať aj na vzdialenosť tisícok kilometrov.

Video: občas armádne drony zlyhajú, ako zistil portugalský minister

 

Pred piatimi rokmi po nich siahlo aj slovenské ministerstvo obrany a nakúpilo päť izraelských lietadielok Skylark, slúžiacich na sledovanie okolia. „V súčasnosti ich využíva 5. pluk špeciálneho určenia,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Martina Balleková.

O bojových dronoch, ktoré by boli schopné zabíjať, zatiaľ slovenskí vojaci neuvažujú. „Nákup takýchto bezpilotných prostriedkov neplánujeme,“ potvrdzuje Balleková.

Bezpilotné lietadielka Skylark od izraelskej firmy Elbit využíva viacero armád vrátane slovenskej. Foto -  Defense Industry Daily
Bezpilotné lietadielka Skylark od firmy Elbit využíva viacero európskych armád. Foto – Defense Industry Daily

V posledných rokoch nachádzajú drony vďaka technologickému pokroku využitie aj mimo armády. Napríklad slovenská polícia ich skúšala využiť pri sledovaní východnej hranice, bulvárni novinári na špehovanie celebrít, a napríklad čínska distribučná spoločnosť Alibaba s nimi začala testovať rozvážanie balíkov.

Medzi bežnými ľudmi sa stali obľúbené rôzne kvadro-, hexa- či oktakoptéry – teda viacmotorové bzučiace vrtuľníčky. Bežné modely stoja len stovky eur a je pomerne jednoduché na ne zavesiť kameru, fotoaparát či rôzne senzory.

Video: v Číne skúšajú drony miesto poslíčkov

 

Napríklad firma SGS Technology so sídlom v Banskej Bystrici ponúka ich využitie pre farmárov či stavebníkov. „Môžeme zdokumentovať vegetáciu nejakého poľa, čomu farmári môžu prispôsobiť hnojenie, alebo detailne vyfotiť pozemok pred začiatkom stavebných prác,“ vypočítava Uhrin.

Sládek, ktorý práve rozbieha firmu a pôsobí aj ako inžinier na Slovenskej technickej univerzite, chce zase drony využívať pri vývoji rôznych súčiastok. „Chceme na nich testovať senzory a ovládacie prvky, na ktorých pracujú naši študenti,“ dodáva.

Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto - Ľ. Sládek
Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto – Ľ. Sládek

A veľké možnosti si sľubuje aj Prešovská univerzita, kde si dron zadovážila tamojšia katedra geografie. „Z grantu sa nám podarilo získať peniaze na nákup veľkej bezpilotnej helikoptéry so špeciálnym skenerom. Tento rok ju začneme využívať na monitorovanie oblastí, ktoré sú ohrozené povodňami,“ rozpráva Štefan Koco.

Geografi plánujú lietať ponad vybrané rieky a skúmať, v akom stave je ich koryto. „Je to pre nás výhodnejšie, než keby sme si mali najímať na tieto účely klasický vrtuľník,“ dodáva Koco.

Prešovská univerzita si obdtrala helikoptéru Scout B1 - 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto - Š. Koco
Prešovská univerzita vlastní helikoptéru Scout B1 – 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto – Š. Koco

Práve rozdiel v peniazoch je častým argumentom, ktorý spomínajú zástancovia tejto technológie.

Vzhľadom na to, že sú poháňané baterkami, prevádzkové náklady sú oveľa nižšie. „Navyše sú aj veľmi flexibilné. Dron naložíte do auta, odveziete ho, kam potrebujete a na mieste ho vypustíte,“ hovorí Jakub Karas, šéf českej firmy UpVision.

On už dron využil pre celú škálu zákazníkov – od archeológov, ktorí potrebovali zvrchu preskúmať nejaké nálezisko, po stavebných inžinierov, čo riešia zosuv pôdy na českú diaľnicu D8.

V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecku. Takto ju zachytil dron. Foto - J. Karas
V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecka. Takto ju zachytil dron. Foto – UpVision

„To využitie je skutočne obrovské. Využívajú nás napríklad i správcovia priehrad, aby sme skontrolovali stav ťažko dostupných miest na hrádzi, alebo energetické firmy, aby sme zmonitorovali stav elektrického vedenia,“ dodáva Karas.

Ani najímanie si dronov však nemusí byť lacné: napríklad firma SGS Technology si za letecké práce účtuje od tisíc do dvoch tisíc eur. „Ide však o zákazky, ktoré môžu trvať aj celý deň, hovorí Uhrin. Naproti tomu firmy prevádzkujúce klasické vrtuľníky si podobné sumy účtujú za letovú hodinu.

Fotka poľa upraveného infračerveným žiarením farmárom pomáha zistiť stav jednotlivých častí. Foto - J. Karas
Infračervená fotomapa poľa pomáha farmárom zistiť stav jednotlivých častí. Foto – UpVision

Alibaba má smolu

Na Slovensku i v okolitých krajinách však drony možno využívať len na vybraných miestach. Úrady obvykle zakazujú lietať nad davom ľudí alebo nad obývanými budovami. „Let sa odporúča vykonať vo vzdialenosti väčšej ako 1 500 m od husto zastavaných miest alebo zhromaždení ľudí na voľnom priestranstve,“ uvádza na svojich stránkach Dopravný úrad.

Podľa týchto pravidiel by teda nebolo možné využiť dron na nakrúcanie napríklad festivalu alebo demonštrácie.

Ďalším obmedzením je, že „pilot“, ktorý ovláda dron pomocou joysticku, musí mať stroj stále na očiach. A to napriek tomu, že čisto po technickej stránke nie je problém ovládať let iba pomocou kamery, alebo dokonca naprogramovať jeho trasu pomocou GPS. „S bezpilotným prostriedkom je zakázané lietať do vzdialenosti presahujúcej vizuálny kontakt operátora s UAV alebo do vzdialenosti väčšej ako tisíc metrov od neho,“ vysvetľuje Dopravný úrad.

Toto obmedzenie by zase neumožňovalo na Slovensku využívať drony napríklad pre doručovanie zásielok na dlhšie vzdialenosti, ako to skúša čínska Alibaba. „Z nášho pohľadu je rozhodujúce, aby bola zachovaná maximálna bezpečnosť leteckej prevádzky a ochrana osôb, životného prostredia a majetku,“ vysvetľuje Martin Němeček, ktorý na Dopravnom úrade vedie Divíziu civilného letectva.

Užívatelia dronov, s ktorými Denník N hovoril, podobné obmedzenia chápu. „Zoberte si, že bezpilotný vrtuľník váži zhruba 70 kíl. Pokiaľ by sa na niekoho zrútil, tak by ho mohol aj usmrtiť,“ tvrdí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Vo svete sa už nehody stali. Napríklad vlani počas triatlonu v austrálskom Perthe zranil jednu z pretekárok dron, ktorý mal celé preteky filmovať.

Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto - Browning Media
Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto – Browning Media

Samoštúdium o dronoch

Aj preto Dopravný úrad vyžaduje, aby operátori prešli najprv predpísanými skúškami, pri ktorých ich vyskúša z leteckej teórie i z praktického ovládania dronu. „Na získanie povolenia máme podobné požiadavky, aké sú aj v iných krajinách,“ hovorí Němeček.

Problémom skôr je, že slovenské úrady zaspali a podmienky, ktoré vyžadujú, zverejnili až v priebehu minulého roku. „Keď som na jeseň začal zisťovať, čo treba na získanie licencie, musel som zájsť na úrad, aby som sa to dozvedel,“ hovorí uchádzač Ľubomír Sládek.

Navyše Dopravný úrad zatiaľ nemá pre uchádzačov vypracované žiadne pomôcky – na svojich stránkach len odkazuje na materiály štátnej Leteckej informačnej služby. Tú však primárne zaujímajú klasické pilotované lietadlá. „Vôbec som nevedel, čo všetko sa bude odo mňa na skúškach požadovať. A tak som sa pre istotu učil aj o prúdení vzduchu v stratosfére,“ dodáva Sládek.

Za hlavnú komplikáciu uchádzači považujú vypracovanie prevádzkovej príručky. Ide o dokument v rozsahu desiatok strán, kde musia opísať napríklad to, za akého počasia budú lietať alebo pre aké typy prác budú drony využívať. „Príliš sme nevedeli, ako má takýto dokument vyzerať, tak sme to radšej konzultovali s firmou, ktorá prevádzkuje bežné lietadlá,“ hovorí Koco.

Iní si zase ako vzor brali odporúčania, ktoré na stránkach zverejnil český Úrad pre civilné letectvo. „My sme sa tiež týmito materiálmi nechali inšpirovať,“ spomína Zdenko Uhrin z firmy SGS Technology.

Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto - J. Karas
Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto – UpVision

Na druhej strane uchádzači, ktorí si o licencie požiadali, sa zhodujú, že keď potrebovali, Dopravný úrad sa s nimi snažil komunikovať. „Môžem povedať, že v rámci možností nám vychádzali v ústrety,“ dodáva Uhrin.

Vybavenie formalít však nie je zadarmo. Úrad si za licenciu k takzvaným leteckým prácam účtuje poplatok 600 eur a ďalšie desiatky eur môžu vyjsť náklady na samotné preskúšanie. Povolenie pritom platí len na jeden rok a po jeho vypršaní sa musí predĺžiť – za ďalších 360 eur.

K tomu je navyše nutné zaplatiť i povinné poistenie, ktoré v krajných prípadoch môže ísť až do tisícov eur. „My ako univerzita sme si vybavili poistenie zodpovednosti za škody na cudzom majetku a cudzím osobám. Ročne platíme zhruba 3500 eur,“ hovorí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len na poistení svojho vrtuľníku platí 3500 eur ročne. Foto - Štefan Koco
Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len za poistenie svojho vrtuľníka platí 3500 eur ročne. Foto – Štefan Koco

Na Slovensku len slovenský papier

Obdobné poplatky sa pritom platia i v Česku, napriek tomu administratíva je tam rýchlejšia. V krajine už dokonca fungujú aj sprostredkovateľské firmy, ktoré za poplatok do 2000 eur pomôžu uchádzačovi pripraviť sa na potrebné formality. „Napíšu vám na mieru napríklad prevádzkovú príručku. Stále však musíte prejsť cez povinné testy,“ hovorí Karas z českej spoločnosti UpVision.

Pokiaľ ide všetko hladko, podľa Karasa je možné získať v Česku licenciu už za tri mesiace.

Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto - UpVision
Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto – UpVision

Niektorí slovenskí uchádzači preto aj začali zvažovať, že si povolenie skúsia vybaviť práve v Česku, a budú dúfať, že ho následne uznajú i tunajšie úrady.

Dopravný úrad však upozorňuje, že zahraničná licencia stačiť nebude. „Medzinárodná prevádzka nie je možná. O vydanie povolenia na území Slovenskej republiky nás musí požiadať aj prevádzkovateľ z inej krajiny,“ hovorí Němeček.

Odpovede Dopravného úradu:

Kto všetko musí mať licenciu na letecké práce pomocou bezpilotného prostriedku? Musí ju mať aj firma, ktorá len natáča videá pre médiá alebo fotí svadby? 

Áno. Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané s cieľom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác, ktorý podlieha aj vydaniu povolenia ministerstvom obrany.

Platí to aj pre podnikateľov, ktorí nerobia klasické fotky, ale využívajú dron napríklad na kontrolu komínov, revíziu vysokého napätia, kontrolu technického stavu budov a podobne?

Pod pojmom fotografovanie je potrebné chápať celý okruh uvedený v leteckých prácach – Pozorovanie a hliadkovanie – bod: Fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla (v § 64 zákona 215/2004 Z.z. sa používa pojem „Letecké snímkovanie“). Vo vami uvádzaných ďalších prípadoch vždy ide o „nejaký technický systém záznamu/snímania“ a prenos alebo záznam údajov vrátane ich zobrazenia z lietadla na zem.

Bežný dron dosahuje len malé rozmery a lieta vo výške okolo 150 metrov. Prečo je na jeho využívanie nutná takáto procedúra?

Prevádzka s cieľom vykonávania leteckých prác je charakterizovaná ako vykonávanie špeciálnych činností alebo vysokorizikové činnosti z pohľadu zaistenia  bezpečnosti  leteckej prevádzky a ochrany obyvateľstva a majetku na zemi. Preto požadujeme vykonanie skúšok a ďalšie povinnosti. Samozrejme, že od operátora bezpilotného prostriedku nepožadujeme také detailné znalosti, ako napr. od komerčného pilota, ale aj operátor malého bezpilotného prostriedku musí mať znalosti o meteorológii, o riadenom vzdušnom priestore (ktorý sa začína už na zemi), o obmedzeniach, kde sa nesmie lietať ani s pilotovaným, ani s bezpilotným lietadlom a podobne.

Za vydanie licencie je účtovaný poplatok 600 eur.  Platí záujemca aj za absolvovanie skúšok?

Žiadateľ uhrádza náklady spojené s vykonaním praktickej skúšky. To znamená, že praktická skúška sa vykonáva na lietadle spôsobilom lietať bez pilota („UAV“), ktoré vlastní alebo bude prevádzkovať žiadateľ a Dopravný úrad si bude účtovať všetky oprávnené výdavky spojené s účasťou inšpektora pri praktickej skúške – cestovné, stravné a náklady na ubytovanie.

Je povolenie na letecké práce časovo ohraničené? 

Povolenie na vykonávanie leteckých prác sa vydáva s platnosťou na jeden rok. Platnosť vydaného povolenia na vykonávanie leteckých prác sa môže predlžovať na ďalšie dva roky po kladnom výsledku posúdenia spôsobilosti a kontroly žiadateľa. Poplatok za predĺženie povolenia je 360 eur.

Dopravný úrad vyžaduje od záujemcov o komerčné prevádzkovanie dronov poistenie. O aký typ poistenia má presne ísť?

Žiadateľ musí preukázať splnenie povinnosti o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla podľa §13 leteckého zákona.

Dopravný úrad vyžaduje aj vypracovanie prevádzkovej príručky. Zverejníte nejaký návod, podľa ktorého môžu záujemcovia postupovať? 

S každým záujemcom komunikujeme na osobnej báze. Ak je to potrebné, poradíme mu aj s tým, čo má obsahovať prevádzková príručka. Informačný materiál pre žiadateľov je v procese prípravy.

Niektorí žiadatelia zvažujú možnosť vybaviť si registráciu v Českej republike. Bude Dopravný úrad akceptovať české licencie?

V súlade s vydaným vyjadrením Medzinárodnej organizácie civilného letectva a aj so stanoviskom pre prípravu regulácie v rámci EÚ bez splnenia príslušných štandardov a odporúčaní, ktoré sa uplatňujú v civilnom letectve, nie je umožnená medzinárodná prevádzka. Aj povolenia, ktoré sú vydané v Českej republike, oprávňujú ich držiteľa vykonávať činnosti iba vo vzdušnom priestore Českej republiky. O vydanie povolenia/súhlasu na vykonávanie leteckých prác na území Slovenskej republiky musí Dopravný úrad žiadať aj prevádzkovateľ pilotovaných lietadiel z inej krajiny.

Plánuje Dopravný úrad pravidlá na prevádzkovanie dronov zmäkčiť? 

V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, ako aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikuje Dopravný úrad s leteckými úradmi krajín V4. V rámci zjednodušenia napríklad Dopravný úrad nepožaduje teoretické preskúšanie v prípade, že prevádzkovateľ  je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota akejkoľvek kvalifikácie.

Ďalšie informácie k licenciám Dopravného úradu sú na jeho stránkach.

Odpovede ministerstva obrany: 

Musí ministerstvo obrany schváliť každé využitie bezpilotného prostriedku (UAV) na leteckú fotografiu a zároveň schváliť každú fotografiu/video, ktorá má byť komerčne využitá? 

Nie len UAV, ale každé lietadlo. Ministerstvo obrany vydá súhlas na vykonanie leteckého snímkovania, ak žiadateľ so žiadosťou predloží aj povolenie Dopravného úradu na letecké práce. Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované.

Sú tieto predpisy vyžadované aj v praxi? 

Žiadateľ so žiadosťou musí na ministerstvo obrany predložiť aj povolenie Dopravného úradu. Inak súhlas ministerstva obrany nedostane.

Konkrétne: pokiaľ podnikateľ chce pomocou dronu nafotiť nejakú budovu, je nutné v takomto prípade s dostatočnými predstihom žiadať ministerstvo obrany o povolenie a následne i o schválenie použitia takýchto materiálov? 

Áno. Ministerstvo obrany vydá súhlas promptne po splnení zákonných podmienok.

Aký je dôvod, že ministerstvo musí vydávať povolenia, ktoré napríklad v susednom Česku vyžadované nie sú?

Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ďalej ochrana utajovaných skutočností, ochrana osobných údajov a zabezpečenia bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.
Komentovať právne predpisy iného štátu v danej oblasti nám neprináleží. Ministerstvo obrany koná v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Žiga rozdelil 40 miliónov firmám s drahou elektrinou, najviac získa U.S. Steel

U. S. Steel Košice Foto . TASR
U. S. Steel Košice Foto . TASR

Kompenzáciu z ceny elektriny za minulý rok získa 76 firiem. Najvyšší príspevok, vyše 12 miliónov eur, dostane košický U. S. Steel. Celkovo sa cez kompenzačnú schému prideľuje 40 miliónov eur, medzi významnejších príjemcov patria aj Slovnaft či ružomberské Mondi.

Výška kompenzácie pre jednotlivé podniky závisí od reálnej spotreby elektriny.

„Konkurencieschopnosť firiem sa zvýši a energeticky náročné podniky získajú späť časť poplatkov, ktorými prispievajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

Žiadatelia o podporu museli splniť sériu kritérií. Ide o podniky z energeticky náročných odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, výroba cementu či chemický priemysel. Jej vyplatenie je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie, píše ministerstvo hospodárstva.

„Podniky teda neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, ale ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie,“ povedal Žiga.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta.

Zoznam podporených firiem

Minúta po minúte

Zdieľať

NBS sa chce zahryznúť do finančnej (ne)gramotnosti

Zdroj - NBS/Eurostat
Zdroj – NBS/Eurostat

Národná banka Slovenska prijala stratégiu na podporu finančnej gramotnosti. Keďže potrebné znalosti a zručnosti nemajú nielen deti, ale ani dospelí, chce aby sa finančná gramotnosť začala podporovať a pravidelne vyhodnocovať.

Prečo to trápi centrálnu banku:

NBS má prioritne podporovať cenovú a finančnú stabilitu, no  regulácia nemôže fungovať bez finančného vzdelávania. NBS preto chce pomôcť verejnému a súkromnému sektoru pri zjednocovaní konceptu finančnej gramotnosti a jeho rozšírení, a to smerom k deťom aj dospelým.

Finančné vzdelávanie je podľa NBS nehomogénne. Paralelne prebieha veľa minimálne zosúladených iniciatív, učitelia na  školách nemajú prístup k ucelenému súboru finálnych materiálov.

Kde sa nachádzame:

  • Slováci v európskom zisťovaní o finančnej situácii a spotrebe domácnosti v roku 2017 dostali štyri otázky o  úveroch, sporení a investovaní. Na všetky štyri vedela odpovedať ani nie desatina.
  • Úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí bola skoro trojnásobná v porovnaní s  absolventmi základného vzdelania.
  • Mierne lepšia situácia je aj medzi domácnosťami, ktoré majú skúsenosť s úverom na bývanie. Z domácností, ktoré vlastnia finančné aktíva ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, odpovedalo správne na všetky štyri otázky až 27,1 %.

Fakt, že ľudia nerozumejú financiám, sa potom prenáša aj do ich rozhodnutí.  Ak je ľudí so zlým rozhodnutím veľa, môže to priniesť aj systémové problémy v spoločnosti.

Napríklad nové technológie prinášajú mnohé riešenia aj vo financiách. Ak ich ale spotrebiteľ nepochopí, môže robiť nesprávne rozhodnutia.

Súvislosti finančnej negramotnosti:

  • Ľudia majú nevhodnú štruktúru úspor. Nemajú veľké finančné aktíva, ich majetok je koncentrovaný v domoch a bytoch. Majú nižšie finančné aktíva aj ako okolité krajiny. O to ťažšie budú čeliť šokom.
  • Výrazne bude starnúť populácia, no nebude mať dostatočné úspory.
  • Zvyšuje sa vek dlžníkov, obmedzuje sa tak možnosť predĺžiť splátky v prípade problémov klienta.
  • Vzniká nebezpečná kombinácia – ľudia s nižšími príjmami, vysokými úvermi, dlhšou splatnosťou a individuálnymi žiadateľmi
  • Zadlženosť ľudí rastie neprimerane rýchlo.
  • Podiel dlhu domácností na HDP bol vlani najvyšší v strednej a východnej Európe a jeho  rozdiel oproti EU klesol na nové historické minimum.
Zdieľať

Naživo: Diskusia Denníka N Koľko nás stojí, keď si ľudí bez domova nevšímame? Debatujú riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z Brna pre sociálnu oblasť Martin Freund a analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ján Dráb.

Zdieľať

Číňania chcú z gréckeho Pirea vybudovať najväčší nákladný prístav Európy. Pomôcť k tomu majú investície za 600 miliónov eur, ktoré Peking spája s projektom novej Hodvábnej cesty. Čínsky gigant Cosco kontroluje prístav Pireus od roku 2016.

Na pláne expanzie najväčšieho gréckeho prístavu sa dohodol čínsky prezident Si Ťin-pching s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, informuje Reuters.

Cosco chce využiť strategickú pozíciu Pirea, slúžiť by mal ako križovatka medzi Áziou, Európou a Afrikou.

Podľa údajov Eurostatu prešlo v roku 2017 cez Pireus 45 miliónov ton nákladu. Najväčší európsky prístav Rotterdam vybavil približne desaťnásobné množstvo.

Investície aj do bankového sektora:

Pre Grécko sú čínske investície jednou z možných ciest, ako sa vymaniť z ekonomickej krízy. Obe krajiny sa preto rozhodli posilniť hospodársku spoluprácu.

Čína plánuje investície aj do gréckeho bankového sektora. Tento mesiac otvorila v Grécku pobočku Bank of China, povolenie pre otvorenie zastúpenia najnovšie získala Industrial and Commercial Bank of China.

Zdieľať

Audi už nie je prvou voľbou pre bohatých Čínanov. Viac si obľúbili Mercedes

Foto - Jumpstory
Foto – Jumpstory

Audi prichádza o tradičnú pozíciu jednotky v segmente prémiových automobilov na čínskom trhu. Potvrdzujú to aj údaje o počte predaných vozidiel za 9 mesiacov tohto roka, v ktorom je na špici iná nemecká značka – Mercedes.

Audi patriace do skupiny Volkswagen predalo od januára do septembra v Číne zhruba 491-tisíc vozidiel, odbyt Mercedesu presiahol 514-tisíc kusov, všíma si Financial Times.

Audi sa držalo na pozícii jednotky prémiového segmentu v Číne od 90. rokov minulého storočia. Ostatné modely z dielne tejto značky však strácajú priazeň bohatých Číňanov.

Prečo Audi stráca lesk:

  • „Audi vyzerá ako automobil úradníka. Keď ho riadite, vyzeráte ako najatý šofér. Mercedes-Benz vyzerá dobre a dáva pocit luxusu,“ konštatuje podnikateľ Li Wenhua.
  • „Mercedes globálne kladie dôraz na moderný, čerstvo vyzerajúci dizajn, ktorý sa v Číne vypláca. Decentnejší štýl Audi vyzerá príliš bežne,“ hovorí bývalý analytik ázijského autopriemyslu Michael Dunn.
  • vozidlá Audi boli často prideľované ako služobné autá štátnym úradníkom. Odbyt značky utrpel, keď prezident Si Ťin-pching zaviedol v roku 2013 limity na spotrebu štátnych zamestnancov.

Ešte v roku 2012 Audi predalo v Číne dvakrát toľko áut ako Mercedes. V minulom roku zaostal za Audi už len o necelých 200 kusov.

Čína je dôležitým trhom pre výrobcov prémiových automobilov. Vlani tvorila 42 percent hrubého zisku Audi, v celej VW Group 38 percent, vyplýva z údajov konzultačnej firmy Evercore ISI.

Predaje áut v prémiovej triede v Číne rastú na rozdiel od celkového trhu, ktorú už viac ako rok padá. V októbri si pripísal 4-percentný medziročný pokles, v závoze za predchádzajúcim rokom bol už 16. mesiac po sebe.

Rastie aj čínsky konkurent:

Na Audi aj Mercedes v Číne čoraz viac tlačia konkurenčné značky BMW či Jaguar Land Rover, ktoré vlani zvýšili predaj na najväčšom svetovom automobilovom trhu.

BMW bolo v 1. polroku tretím najpredávanejším prémiovým brandom v krajine, nasledovali Cadillac a Lexus.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v limuzíne Hongqi Foto – TASR/AP

Zahraničným luxusným značkám vyrastá seriózna konkurencia v domácej čínskej značke Hongqi, ktorú kontroluje štátna firma FAW group. Za deväť mesiacov 2019 predala vyše 63-tisíc áut pri medziročnom náraste o 223 percent.

Značka pochádza ešte z roku 1958, no v 90. rokoch vyšla z módy. Jej oživenie podporuje čínsky prezident.

Zdieľať

Daňová poradkyňa Renáta Blahová bráni banky ako dobrého platcu daní: „Nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Sektorové dane: dva protichodné príklady

Sektorové dane môžu byť v konkrétnych prípadoch rozumným nástrojom na reguláciu nezákonne alebo agresívne sa správajúcich podnikateľských subjektov, avšak musia byť racionálne zdôvodnené, diskutované s odbornou verejnosťou a rešpektovať základné právne princípy. Do tejto kategórie podľa môjho názoru spadajú technologickí giganti (GAFA), ktorí, ako je už známe, vo väčšine európskych krajín platili dlhodobo len symbolické alebo žiadne dane z príjmu, najznámejším je zrejme prípad Apple.

Už viac ako rok EÚ, G20 a OECD vedú v tomto smere intenzívnu odbornú diskusiu a väčšina krajín vrátane Slovenska trpezlivo čaká na jej výsledok.

Na druhej strane spektra sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré sa najmä populistické vlády snažia dodaňovať preto, že sú zahraničné, a chrániť tak malých domácich obchodníkov, a to napriek rozporu s európskym právom a nezriedka bez relevantných ekonomických argumentov. Do tejto kategórie jednoznačne patrila na Slovensku už zrušená Dankova potravinová daň.

Čo sa týka bankového odvodu, všetci zrejme rozumieme nutkaniu politikov zdaniť celý sektor viac a selektívne, lebo sa javí príliš ziskový, a to na úkor občanov aj malých podnikateľov.

Avšak takéto nutkanie je v logickom rozpore s pôvodným účelom zavedenia odvodu, či už v Európe alebo na Slovensku. Pre pochopenie hlbšej podstaty špeciálneho odvodu pre banky bude užitočné aspoň krátke historické zhrnutie.

História a právny rámec bankového odvodu

Európska únia sa už od roku 2011 snažila jednak o zavedenie jednotného odvodu (účelom malo byť financovanie prípadnej ďalšej finančnej krízy a vytvorenie jednotného rezolučného fondu, ďalej len „SRF“), a zároveň o zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií, ktorej účelom má byť ochrana menších investorov a súťaže na kapitálovom trhu.

Kým na dani z finančných transakcií ani po letnom rokovaní Ecofinu nie je zhoda, na vytvorení SRF sa dohoda uzavrela už v roku 2015, pričom prispievať do neho budú jednotlivé krajiny v období 9 rokov, až do roku 2023 (graf). Fond sa zatiaľ darí plniť úspešne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa mal aj odvod schválený na Slovensku v roku 2011 platiť len do naplnenia jednotného európskeho rezolučného fondu, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz finančných inštitúcií.

Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o bankovom odvode z roku 2011. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili fondu 110 miliónov eur a v zmysle deklarovaných dohôd legitímne očakávali jeho ukončenie.

Ak vláda deklaruje, že zvýšenie odvodu bude znamenať viac sociálnych balíčkov, tak nehovorí pravdu. Použitie príjmov z tohto odvodu je limitované právnym rámcom vyššie.

Koľko daní okrem odvodu platia banky na Slovensku?

Je povšimnutia hodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 Mio EUR, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Takéto nepredvídateľné správanie sa voči skupine veľmi spoľahlivých daňovníkov je nezodpovedné a predstavuje pre celé podnikateľské prostredie nebezpečný precedens.

Nebezpečný precedens: dohody neplatia, štát je nepredvídateľný 

Až 40 % najväčších platiteľov dane na Slovensku chce podľa prieskumu Taxparency® jednoduchší systém a menej časté, ale predvídateľné zmeny, je to väčšia priorita než znižovanie daňových sadzieb. Toto platí pre nefinančný sektor, u bánk sa dá predpokladať, že predvídateľnosť je ešte dôležitejšia.

Navyše ich zdravie má priamy vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne zhoršilo.

Riskujeme ešte väčšiu kritiku ako Rumunsko, ktoré zaviedlo pred rokom zatiaľ najvyššiu sadzbu bankového odvodu, a to vo výške až 0,9 % z ,pasív (pre porovnanie, v Maďarsku je to do 0,5 %, v Rakúsku do 0,4 %, na Cypre do 0,1 % a v Nemecku len do 0,04 %). Analytici jej dali skratku „daň z chamtivosti“, tí cynickejší tvrdia, že chamtivejšia než banky je vláda.

Ak tento odvod napriek dohodám parlament schváli, Slovensko tým vyšle do sveta ďalší signál obrovskej právnej neistoty.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Padla rekordná suma za náramkové hodinky. Odsunula z piedestálu Newmanove rolexky

Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto - christie's
Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto – christie’s

Na víkendovej aukcii v Ženeve padla rekordná suma, za ktorú sa predali náramkové hodinky. Aukčná sieť Christie’s vydražila unikátny kúsok Patek Philippe za 31 miliónov dolárov. Doterajšie maximum držali rolexky Paula Newmana.

Závratná suma za náramkové hodinky Patek Philippe Grandmaster Chime padla po krátkej 5-minútovej licitácii v miestnosti, kde sa tiesnilo 300 ľudí, opisuje Bloomberg.

Nový rekordér má dva ciferníky (každý na jednej strane) a 20 špeciálnych funkcií. Hodinky sú vyrobené s použitím ocele, čo je pre značku Patek Philippe netradičné.

Výťažok z predaja pôjde na charitatívne účely pre monackú nadáciu na výskum svalovej dystrofie.

Ktoré rekordy boli pokorené:

Doposiaľ najdrahšie náramkové hodinky Daytona Rolex boli vydražené za 17,8 milióna dolárov v roku 2017. Dlhé roky ich nosieval na zápästí americký herec Paul Newman.

Po víkendovej charitatívnej dražbe bol stanovený absolútny rekord v hodinkovom segmente, ktorý doposiaľ držali vreckové hodinky Henry Graves Jr. Supercomplication zo švajčiarskej dielne Patek Philippe.

Pred tromi rokmi zmenili majiteľa za 24 miliónov dolárov na aukcii Sotheby’s.

O lámanie rekordov na aukciách hodiniek nie je v posledných rokoch núdza. V roku 2010 bol najdrahší kus vydražený za 5,7 milióna dolárov.

Zdieľať

Reťazec Terno otvoril dve predajne, ktoré získal po skrachovanej sieti Kačka, v Beluši a v Pukanci. Ďalšie dve plánuje otvoriť 18. novembra v Novom Meste nad Váhom a v Nitre. Postupne chce prevziať dve desiatky obchodov.

„Môžem potvrdiť, že postupne pod našu značku prejde ďalších 20 predajní, a to aj s ich bývalými zamestnancami,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Terno real estate Stanislav Čajka.

Podľa neho sa však počet predajní, ktoré prejdú pod Terno, môže ešte zvýšiť. „Intenzívne pracujeme na tom, aby sme pod našu značku získali ďalšie obchody po odchádzajúcej sieti Kačka,“ dodal.

Celkovo tak podľa neho prácu späť získa minimálne 150 bývalých zamestnancov siete Kačka.

Terno real estate aktuálne prevádzkuje približne 100 predajní Terno a Moja samoška. V marci 2018 predstavil prvú predajňu pod názvom Kraj, v súčasnosti ich už prevádzkuje 18 a plánuje ďalšiu expanziu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať