Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vek dronov je už aj na Slovensku, len úrady zaspali. Zábery chcú utajiť

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto - UpVision
Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Bezpilotné lietadlá a vrtuľníky nakrúcajú u nás často nelegálne. Ich piloti potrebujú povolenia, každý záber musí odtajniť armáda.

Dvadsaťdeväťročný Ľubomír Sládek sa nedávno pustil do nového odboru podnikania. Za zhruba osemtisíc eur si kúpil malý bezpilotný vrtuľník so zabudovanou profesionálnou kamerou. „Rád by som vyrábal rôzne propagačné videá pre firmy, ktoré by potrebovali niečo natáčať z vtáčej perspektívy,“ rozpráva Sládek.

Legálne rozbehnúť biznis s takzvanými dronmi však nie je na Slovensku jednoduché. Štát vyžaduje licenciu, ktorá sa získava podobne zdĺhavo, ako by šlo o lietanie s bežnými lietadlami. Záujemca si napríklad musí zaplatiť poistenie, vypracovať prevádzkovú príručku a nakoniec prejsť testami pred Dopravným úradom.

Sládek sa do získavania licencie pustil v novembri a dnes nie je ani v polovici administratívneho procesu. „Mám nakúpenú drahú techniku a už štvrť roka mi leží nevyužitá v byte,“ krčí ramenami.

Jeho skúsenosti nie sú ojedinelé. Do biznisu s dronmi, ktoré sa po celom svete stávajú obrovským fenoménom, sa na Slovensku pustilo viac záujemcov. „Prejsť celou procedúrou bolo náročné. Trvalo nám to zhruba dva roky,“ hovorí Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology. Licenciu na drony získala ako jedna z prvých na Slovensku.

Zákon hovorí jasne

Vybavením povolenia pritom byrokracia len začína. Slovenské zákony sa totiž podnikaniu s dronmi nestihli prispôsobiť. Na fotenie z polmetrového drona sa štát pozerá ako na akékoľvek letecké snímky, ktoré musí vopred odsúhlasiť ministerstvo obrany.

„Pre bezpilotný stroj rovnako ako aj pre každé lietadlo vydávame súhlas na vykonanie leteckého snímkovania,“ konštatuje Martin Trstenský z odboru riadenia špecializovanej štátnej správy na ministerstve obrany.

V reálnom živote to znamená, že podnikatelia musia ministerstvu s dostatočným predstihom oznámiť, kedy a kde plánujú lietať. „Musíme sa podľa toho zariadiť. Zákazníkov vopred upozorňujeme, že takáto procedúra môže trvať aj mesiac,“ hovorí Uhrin.

WP_005173
Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology s dronom belgického výrobcu Gatewing. Foto – SGS

Ani tým však dozor armády nekončí. Súčasné predpisy sú nastavené tak striktne, že úradníci podľa nich musia schvaľovať ešte aj využitie každého materiálu, ktorý dron zachytí. „Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované,“ potvrdzuje Trstenský.

Využite dronov v mnohých situáciách, ktoré sa už v zahraničí stali rutinou, sa tak na Slovensku vylučuje. „Predstavte si, že napríklad televízia bude chcieť pomocou bezpilotného lietadla natočiť povodeň. Kým dostane súhlas na odvysielanie, zábery už dávno nebudú aktuálne,“ hovorí Sládek, ktorý sa dnes snaží o založenie Slovenskej asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov.

Zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.
Slovenský zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.

Niektorí záujemcovia pritom dostali zdanlivo až absurdné inštrukcie. „Nám bolo povedané, že každý nasnímaný materiál musí odniesť na ministerstvo obrany len osoba, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu,“ vysvetľuje Štefan Koco, odborný asistent na Prešovskej univerzite. Tá sa nedávno stala ďalšou slovenskou inštitúciou, ktorá získala potrebné povolenie na drony.

Ochrana štátu

Takéto pravidla platia od roku 2004. Úrady ich zaviedli s cieľom zabrániť, aby sa na leteckých snímkach objavil nejaký strategický objekt. „Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ vysvetľuje ministerstvo.

Viacerým používateľom to však nedáva zmysel. „V časoch, keď si na serveri google maps môžete prezerať satelitné snímky celej krajiny, nepotrebujete dron, aby ste si nafotili nejaký vojenský objekt,“ hovorí Koco.

Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.
Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.

Napríklad v susednom Česku už armádny súhlas potrebný nie je. „Takéto obmedzenie u nás neplatí. Fotografie a videá si kontroluje sám prevádzkovateľ, či neporušujú pravidlá ochrany osobných údajov,“ potvrdzuje Viktor Nath z českého Úradu pre civilné letectvo.

Naše ministerstvo obrany sa však nad tým nepozastavuje. „Komentovať právne predpisy iného štátu nám neprináleží. My konáme v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky,“ uvádza Trstenský.

Nie je pritom ťažké domyslieť si dôsledky. Na internete je už dnes možné naraziť na podnikateľov, pri ktorých nie je jasné, či nejakú licenciou majú.

Napríklad malá bratislavská agentúra RA VisualWorks si kúpila profesionálny dron, aby s ním natáčala svadby a iné spoločenské udalosti. „Neviem vám povedať, či licenciu potrebujeme,“ povedala najprv do telefónu šéfka firmy Katarína Rigó Agárdy. Dodatočne uistila, že licenciu si určite vybavia.

Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom na svojich stránkach. Licencia jej chýba.
Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom. Zatiaľ bez licencie.

Za komerčné lietanie načierno pritom podľa zákona hrozí aj pokuta, teoreticky až 33-tisíc eur. Zatiaľ taký trest nik nedostal – jediný, koho úradníci pokutovali, bol modelár, ktorý zaletel príliš blízko letiska. „Šlo o neoprávnené vniknutie do vzdušného priestoru v blízkosti letiska,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného úradu Miroslava Janušicová.

Na otázku, či môže dôjsť k zjednodušeniu pravidiel, úrad odpovedá len vyhýbavo. „V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikujeme s leteckými úradmi susedných krajín,“ dodáva Janušicová bez ďalších podrobností.

Univerzálne vrtuľníčky

Krátka odbočka. Drony, resp. bezpilotné lietajúce stroje (označované skratkou UAV – Unmanned Aerial Vehicle) vznikli pre potreby vojakov. Najmä pre americkú armádu sa po 11. septembri stali účinným nástrojom na zabíjanie teroristov alebo údajných teroristov, ktorých mohla likvidovať aj na vzdialenosť tisícok kilometrov.

Video: občas armádne drony zlyhajú, ako zistil portugalský minister

 

Pred piatimi rokmi po nich siahlo aj slovenské ministerstvo obrany a nakúpilo päť izraelských lietadielok Skylark, slúžiacich na sledovanie okolia. „V súčasnosti ich využíva 5. pluk špeciálneho určenia,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Martina Balleková.

O bojových dronoch, ktoré by boli schopné zabíjať, zatiaľ slovenskí vojaci neuvažujú. „Nákup takýchto bezpilotných prostriedkov neplánujeme,“ potvrdzuje Balleková.

Bezpilotné lietadielka Skylark od izraelskej firmy Elbit využíva viacero armád vrátane slovenskej. Foto -  Defense Industry Daily
Bezpilotné lietadielka Skylark od firmy Elbit využíva viacero európskych armád. Foto – Defense Industry Daily

V posledných rokoch nachádzajú drony vďaka technologickému pokroku využitie aj mimo armády. Napríklad slovenská polícia ich skúšala využiť pri sledovaní východnej hranice, bulvárni novinári na špehovanie celebrít, a napríklad čínska distribučná spoločnosť Alibaba s nimi začala testovať rozvážanie balíkov.

Medzi bežnými ľudmi sa stali obľúbené rôzne kvadro-, hexa- či oktakoptéry – teda viacmotorové bzučiace vrtuľníčky. Bežné modely stoja len stovky eur a je pomerne jednoduché na ne zavesiť kameru, fotoaparát či rôzne senzory.

Video: v Číne skúšajú drony miesto poslíčkov

 

Napríklad firma SGS Technology so sídlom v Banskej Bystrici ponúka ich využitie pre farmárov či stavebníkov. „Môžeme zdokumentovať vegetáciu nejakého poľa, čomu farmári môžu prispôsobiť hnojenie, alebo detailne vyfotiť pozemok pred začiatkom stavebných prác,“ vypočítava Uhrin.

Sládek, ktorý práve rozbieha firmu a pôsobí aj ako inžinier na Slovenskej technickej univerzite, chce zase drony využívať pri vývoji rôznych súčiastok. „Chceme na nich testovať senzory a ovládacie prvky, na ktorých pracujú naši študenti,“ dodáva.

Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto - Ľ. Sládek
Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto – Ľ. Sládek

A veľké možnosti si sľubuje aj Prešovská univerzita, kde si dron zadovážila tamojšia katedra geografie. „Z grantu sa nám podarilo získať peniaze na nákup veľkej bezpilotnej helikoptéry so špeciálnym skenerom. Tento rok ju začneme využívať na monitorovanie oblastí, ktoré sú ohrozené povodňami,“ rozpráva Štefan Koco.

Geografi plánujú lietať ponad vybrané rieky a skúmať, v akom stave je ich koryto. „Je to pre nás výhodnejšie, než keby sme si mali najímať na tieto účely klasický vrtuľník,“ dodáva Koco.

Prešovská univerzita si obdtrala helikoptéru Scout B1 - 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto - Š. Koco
Prešovská univerzita vlastní helikoptéru Scout B1 – 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto – Š. Koco

Práve rozdiel v peniazoch je častým argumentom, ktorý spomínajú zástancovia tejto technológie.

Vzhľadom na to, že sú poháňané baterkami, prevádzkové náklady sú oveľa nižšie. „Navyše sú aj veľmi flexibilné. Dron naložíte do auta, odveziete ho, kam potrebujete a na mieste ho vypustíte,“ hovorí Jakub Karas, šéf českej firmy UpVision.

On už dron využil pre celú škálu zákazníkov – od archeológov, ktorí potrebovali zvrchu preskúmať nejaké nálezisko, po stavebných inžinierov, čo riešia zosuv pôdy na českú diaľnicu D8.

V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecku. Takto ju zachytil dron. Foto - J. Karas
V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecka. Takto ju zachytil dron. Foto – UpVision

„To využitie je skutočne obrovské. Využívajú nás napríklad i správcovia priehrad, aby sme skontrolovali stav ťažko dostupných miest na hrádzi, alebo energetické firmy, aby sme zmonitorovali stav elektrického vedenia,“ dodáva Karas.

Ani najímanie si dronov však nemusí byť lacné: napríklad firma SGS Technology si za letecké práce účtuje od tisíc do dvoch tisíc eur. „Ide však o zákazky, ktoré môžu trvať aj celý deň, hovorí Uhrin. Naproti tomu firmy prevádzkujúce klasické vrtuľníky si podobné sumy účtujú za letovú hodinu.

Fotka poľa upraveného infračerveným žiarením farmárom pomáha zistiť stav jednotlivých častí. Foto - J. Karas
Infračervená fotomapa poľa pomáha farmárom zistiť stav jednotlivých častí. Foto – UpVision

Alibaba má smolu

Na Slovensku i v okolitých krajinách však drony možno využívať len na vybraných miestach. Úrady obvykle zakazujú lietať nad davom ľudí alebo nad obývanými budovami. „Let sa odporúča vykonať vo vzdialenosti väčšej ako 1 500 m od husto zastavaných miest alebo zhromaždení ľudí na voľnom priestranstve,“ uvádza na svojich stránkach Dopravný úrad.

Podľa týchto pravidiel by teda nebolo možné využiť dron na nakrúcanie napríklad festivalu alebo demonštrácie.

Ďalším obmedzením je, že „pilot“, ktorý ovláda dron pomocou joysticku, musí mať stroj stále na očiach. A to napriek tomu, že čisto po technickej stránke nie je problém ovládať let iba pomocou kamery, alebo dokonca naprogramovať jeho trasu pomocou GPS. „S bezpilotným prostriedkom je zakázané lietať do vzdialenosti presahujúcej vizuálny kontakt operátora s UAV alebo do vzdialenosti väčšej ako tisíc metrov od neho,“ vysvetľuje Dopravný úrad.

Toto obmedzenie by zase neumožňovalo na Slovensku využívať drony napríklad pre doručovanie zásielok na dlhšie vzdialenosti, ako to skúša čínska Alibaba. „Z nášho pohľadu je rozhodujúce, aby bola zachovaná maximálna bezpečnosť leteckej prevádzky a ochrana osôb, životného prostredia a majetku,“ vysvetľuje Martin Němeček, ktorý na Dopravnom úrade vedie Divíziu civilného letectva.

Užívatelia dronov, s ktorými Denník N hovoril, podobné obmedzenia chápu. „Zoberte si, že bezpilotný vrtuľník váži zhruba 70 kíl. Pokiaľ by sa na niekoho zrútil, tak by ho mohol aj usmrtiť,“ tvrdí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Vo svete sa už nehody stali. Napríklad vlani počas triatlonu v austrálskom Perthe zranil jednu z pretekárok dron, ktorý mal celé preteky filmovať.

Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto - Browning Media
Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto – Browning Media

Samoštúdium o dronoch

Aj preto Dopravný úrad vyžaduje, aby operátori prešli najprv predpísanými skúškami, pri ktorých ich vyskúša z leteckej teórie i z praktického ovládania dronu. „Na získanie povolenia máme podobné požiadavky, aké sú aj v iných krajinách,“ hovorí Němeček.

Problémom skôr je, že slovenské úrady zaspali a podmienky, ktoré vyžadujú, zverejnili až v priebehu minulého roku. „Keď som na jeseň začal zisťovať, čo treba na získanie licencie, musel som zájsť na úrad, aby som sa to dozvedel,“ hovorí uchádzač Ľubomír Sládek.

Navyše Dopravný úrad zatiaľ nemá pre uchádzačov vypracované žiadne pomôcky – na svojich stránkach len odkazuje na materiály štátnej Leteckej informačnej služby. Tú však primárne zaujímajú klasické pilotované lietadlá. „Vôbec som nevedel, čo všetko sa bude odo mňa na skúškach požadovať. A tak som sa pre istotu učil aj o prúdení vzduchu v stratosfére,“ dodáva Sládek.

Za hlavnú komplikáciu uchádzači považujú vypracovanie prevádzkovej príručky. Ide o dokument v rozsahu desiatok strán, kde musia opísať napríklad to, za akého počasia budú lietať alebo pre aké typy prác budú drony využívať. „Príliš sme nevedeli, ako má takýto dokument vyzerať, tak sme to radšej konzultovali s firmou, ktorá prevádzkuje bežné lietadlá,“ hovorí Koco.

Iní si zase ako vzor brali odporúčania, ktoré na stránkach zverejnil český Úrad pre civilné letectvo. „My sme sa tiež týmito materiálmi nechali inšpirovať,“ spomína Zdenko Uhrin z firmy SGS Technology.

Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto - J. Karas
Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto – UpVision

Na druhej strane uchádzači, ktorí si o licencie požiadali, sa zhodujú, že keď potrebovali, Dopravný úrad sa s nimi snažil komunikovať. „Môžem povedať, že v rámci možností nám vychádzali v ústrety,“ dodáva Uhrin.

Vybavenie formalít však nie je zadarmo. Úrad si za licenciu k takzvaným leteckým prácam účtuje poplatok 600 eur a ďalšie desiatky eur môžu vyjsť náklady na samotné preskúšanie. Povolenie pritom platí len na jeden rok a po jeho vypršaní sa musí predĺžiť – za ďalších 360 eur.

K tomu je navyše nutné zaplatiť i povinné poistenie, ktoré v krajných prípadoch môže ísť až do tisícov eur. „My ako univerzita sme si vybavili poistenie zodpovednosti za škody na cudzom majetku a cudzím osobám. Ročne platíme zhruba 3500 eur,“ hovorí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len na poistení svojho vrtuľníku platí 3500 eur ročne. Foto - Štefan Koco
Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len za poistenie svojho vrtuľníka platí 3500 eur ročne. Foto – Štefan Koco

Na Slovensku len slovenský papier

Obdobné poplatky sa pritom platia i v Česku, napriek tomu administratíva je tam rýchlejšia. V krajine už dokonca fungujú aj sprostredkovateľské firmy, ktoré za poplatok do 2000 eur pomôžu uchádzačovi pripraviť sa na potrebné formality. „Napíšu vám na mieru napríklad prevádzkovú príručku. Stále však musíte prejsť cez povinné testy,“ hovorí Karas z českej spoločnosti UpVision.

Pokiaľ ide všetko hladko, podľa Karasa je možné získať v Česku licenciu už za tri mesiace.

Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto - UpVision
Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto – UpVision

Niektorí slovenskí uchádzači preto aj začali zvažovať, že si povolenie skúsia vybaviť práve v Česku, a budú dúfať, že ho následne uznajú i tunajšie úrady.

Dopravný úrad však upozorňuje, že zahraničná licencia stačiť nebude. „Medzinárodná prevádzka nie je možná. O vydanie povolenia na území Slovenskej republiky nás musí požiadať aj prevádzkovateľ z inej krajiny,“ hovorí Němeček.

Odpovede Dopravného úradu:

Kto všetko musí mať licenciu na letecké práce pomocou bezpilotného prostriedku? Musí ju mať aj firma, ktorá len natáča videá pre médiá alebo fotí svadby? 

Áno. Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané s cieľom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác, ktorý podlieha aj vydaniu povolenia ministerstvom obrany.

Platí to aj pre podnikateľov, ktorí nerobia klasické fotky, ale využívajú dron napríklad na kontrolu komínov, revíziu vysokého napätia, kontrolu technického stavu budov a podobne?

Pod pojmom fotografovanie je potrebné chápať celý okruh uvedený v leteckých prácach – Pozorovanie a hliadkovanie – bod: Fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla (v § 64 zákona 215/2004 Z.z. sa používa pojem „Letecké snímkovanie“). Vo vami uvádzaných ďalších prípadoch vždy ide o „nejaký technický systém záznamu/snímania“ a prenos alebo záznam údajov vrátane ich zobrazenia z lietadla na zem.

Bežný dron dosahuje len malé rozmery a lieta vo výške okolo 150 metrov. Prečo je na jeho využívanie nutná takáto procedúra?

Prevádzka s cieľom vykonávania leteckých prác je charakterizovaná ako vykonávanie špeciálnych činností alebo vysokorizikové činnosti z pohľadu zaistenia  bezpečnosti  leteckej prevádzky a ochrany obyvateľstva a majetku na zemi. Preto požadujeme vykonanie skúšok a ďalšie povinnosti. Samozrejme, že od operátora bezpilotného prostriedku nepožadujeme také detailné znalosti, ako napr. od komerčného pilota, ale aj operátor malého bezpilotného prostriedku musí mať znalosti o meteorológii, o riadenom vzdušnom priestore (ktorý sa začína už na zemi), o obmedzeniach, kde sa nesmie lietať ani s pilotovaným, ani s bezpilotným lietadlom a podobne.

Za vydanie licencie je účtovaný poplatok 600 eur.  Platí záujemca aj za absolvovanie skúšok?

Žiadateľ uhrádza náklady spojené s vykonaním praktickej skúšky. To znamená, že praktická skúška sa vykonáva na lietadle spôsobilom lietať bez pilota („UAV“), ktoré vlastní alebo bude prevádzkovať žiadateľ a Dopravný úrad si bude účtovať všetky oprávnené výdavky spojené s účasťou inšpektora pri praktickej skúške – cestovné, stravné a náklady na ubytovanie.

Je povolenie na letecké práce časovo ohraničené? 

Povolenie na vykonávanie leteckých prác sa vydáva s platnosťou na jeden rok. Platnosť vydaného povolenia na vykonávanie leteckých prác sa môže predlžovať na ďalšie dva roky po kladnom výsledku posúdenia spôsobilosti a kontroly žiadateľa. Poplatok za predĺženie povolenia je 360 eur.

Dopravný úrad vyžaduje od záujemcov o komerčné prevádzkovanie dronov poistenie. O aký typ poistenia má presne ísť?

Žiadateľ musí preukázať splnenie povinnosti o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla podľa §13 leteckého zákona.

Dopravný úrad vyžaduje aj vypracovanie prevádzkovej príručky. Zverejníte nejaký návod, podľa ktorého môžu záujemcovia postupovať? 

S každým záujemcom komunikujeme na osobnej báze. Ak je to potrebné, poradíme mu aj s tým, čo má obsahovať prevádzková príručka. Informačný materiál pre žiadateľov je v procese prípravy.

Niektorí žiadatelia zvažujú možnosť vybaviť si registráciu v Českej republike. Bude Dopravný úrad akceptovať české licencie?

V súlade s vydaným vyjadrením Medzinárodnej organizácie civilného letectva a aj so stanoviskom pre prípravu regulácie v rámci EÚ bez splnenia príslušných štandardov a odporúčaní, ktoré sa uplatňujú v civilnom letectve, nie je umožnená medzinárodná prevádzka. Aj povolenia, ktoré sú vydané v Českej republike, oprávňujú ich držiteľa vykonávať činnosti iba vo vzdušnom priestore Českej republiky. O vydanie povolenia/súhlasu na vykonávanie leteckých prác na území Slovenskej republiky musí Dopravný úrad žiadať aj prevádzkovateľ pilotovaných lietadiel z inej krajiny.

Plánuje Dopravný úrad pravidlá na prevádzkovanie dronov zmäkčiť? 

V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, ako aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikuje Dopravný úrad s leteckými úradmi krajín V4. V rámci zjednodušenia napríklad Dopravný úrad nepožaduje teoretické preskúšanie v prípade, že prevádzkovateľ  je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota akejkoľvek kvalifikácie.

Ďalšie informácie k licenciám Dopravného úradu sú na jeho stránkach.

Odpovede ministerstva obrany: 

Musí ministerstvo obrany schváliť každé využitie bezpilotného prostriedku (UAV) na leteckú fotografiu a zároveň schváliť každú fotografiu/video, ktorá má byť komerčne využitá? 

Nie len UAV, ale každé lietadlo. Ministerstvo obrany vydá súhlas na vykonanie leteckého snímkovania, ak žiadateľ so žiadosťou predloží aj povolenie Dopravného úradu na letecké práce. Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované.

Sú tieto predpisy vyžadované aj v praxi? 

Žiadateľ so žiadosťou musí na ministerstvo obrany predložiť aj povolenie Dopravného úradu. Inak súhlas ministerstva obrany nedostane.

Konkrétne: pokiaľ podnikateľ chce pomocou dronu nafotiť nejakú budovu, je nutné v takomto prípade s dostatočnými predstihom žiadať ministerstvo obrany o povolenie a následne i o schválenie použitia takýchto materiálov? 

Áno. Ministerstvo obrany vydá súhlas promptne po splnení zákonných podmienok.

Aký je dôvod, že ministerstvo musí vydávať povolenia, ktoré napríklad v susednom Česku vyžadované nie sú?

Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ďalej ochrana utajovaných skutočností, ochrana osobných údajov a zabezpečenia bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.
Komentovať právne predpisy iného štátu v danej oblasti nám neprináleží. Ministerstvo obrany koná v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky.

Dnes na DennikE.sk

Budaj chce zmeniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie cez nový klimatický zákon

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie by malo obsahovať samostatnú časť venovanú klimatickej zmene. Počíta s tým envirorezort v klimatickom zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania má prísť do konca roka, predtým o ňom bude rozhodovať Rada vlády pre európsku zelenú dohodu.

Minúta po minúte

Ministerstvo hospodárstva pripravilo novelu na zmenšenie tlaku ekologických elektrární na ceny elektriny pre domácnosti a firmy. Má umožniť predĺženie vyplácania dotácií takýmto elektrárňam o 5 rokov. Pre časť výrobcov by bola schéma povinná, s čím sa pôvodne nerátalo.

Dotácie by sa tak rozrátali na dlhší čas, podľa pôvodných podmienok majú totiž na garantované vyššie ceny za svoju elektrinu nárok 15 rokov.

Ministerstvo hospodárstva chce takto riešiť historický dlh, ktorý sa nahromadil preto, že doplatky sľúbené zeleným elektrárňam boli roky vyššie než poplatky, ktoré sa na ne zbierali v reálnych cenách za elektrinu vo faktúrach domácností a firiem.

„Celkovo v roku 2020 sme sa dostali na úroveň (historického dlhu) 400 miliónov eur. Takmer polovicu z tohto dlhu sa nám podarilo v minulom roku vyrovnať zo štátneho rozpočtu, na zvyšok sa budeme musieť v najbližších piatich rokoch poskladať v tarifách v cene elektriny,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).

Podrobnosti upraví vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

„Bude zohľadnená takzvaná cena peňazí, pretože sa pracuje s pomerne dlhým obdobím, a zároveň daný regulovaný subjekt si bude môcť reflektovať náklady na úpravu zariadenia za účelom predĺženia životaschopnosti alebo prevádzkyschopnosti daného zariadenia o uvedených 5 rokov,“ skonštatoval predseda ÚRSO Andrej Juris.

Novelu predkladá ministerstvo hospodárstva na stredajšie rokovanie vlády. V materiáli sa navrhuje, aby bola účinná od 1. augusta, Galek povedal, že by mala platiť najneskôr od septembra.

„Tento zákon bude mať dve polohy, tú povinnú pre tých, ktorí sú tými najväčšími, to je zhruba dnes očakávaných 440 výrobcov, a tú dobrovoľnú, pretože do tohto sa budú môcť prihlásiť aj iní výrobcovia,“ povedal Galek.

Povinne by sa tak mala podporná schéma natiahnuť iba niektorým výrobcom zelenej elektriny. Vzišlo to z pripomienky z pripomienkového konania. Pôvodne sa uvažovalo, že natiahnutie podpory bude dobrovoľné.

Čo hovorí Galek o povinnosti

  • Povinné predĺženie by sa malo týkať 440 fotovoltík, podrobnosti stanoví vyhláška.
  • Podľa štátneho tajomníka dostali títo výrobcovia najvyššiu podporu a je možné očakávať, že investíciu majú už splatenú.
  • Často ide o fotovoltiky z rokov 2010 a 2011, keď boli výkupné ceny 440 alebo 385 eur na megawatthodinu, teda desaťnásobok klasickej trhovej ceny, argumentuje Galek.
  • Mnohé z týchto inštalácií boli podľa neho prepojené na oligarchov z pozadia najmä strany Smer, napríklad na Jozefa Brhela.

Rekola Bikesharing v Bratislave oddnes umožní bezplatné požičiavanie bicyklov na čas do 5 minút. Česká firma tak urobila deň po štrajku MHD, ktorý využila na spropagovanie svojich služieb.

Rekola je jednou z bicyklových služieb, ďalšie majú Slovnaft a Antik. Počas pondelkového štrajku ohlásila, že bude ponúkať bicykle bezplatne. Na odomknutie bicykla je potrebné stiahnuť si aplikáciu.

Služba je dostupná v Starom Meste, Novom Meste, Petržalke, Ružinove, Karlovej Vsi a v Dúbravke.

Dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku v apríli nečakane klesla prvý raz od novembra. Investori sa obávajú ďalšieho sprísnenia pandemických opatrení, ktoré by znížilo súkromnú spotrebu, vyplýva z prieskumu inštitútu ZEW.

Index dôvery sa prepadol na 70,7 z marcových 76,6 bodu, pričom analytici očakávali jeho zvýšenie na 79 bodov.

Podľa prezidenta ZEW Achima Wambacha je ukazovateľ ekonomickej dôvery stále na veľmi vysokej úrovni a súčasná situácia je hodnotená oveľa priaznivejšie než v marci. (čtk, reuters)

Novým riaditeľom slovenskej pobočky Huawei sa stal Leo Peng, na čele produktovej divízie čínskeho výrobcu smartfónov vystriedal od apríla Thomasa Liu. Leo Peng pracoval dosiaľ pre Huawei v Rumunsku, Liu sa presunul do Maďarska.

O zmene informovala firma v tlačovej správe.

Leo Peng v Rumunsku podľa firmy tri roky zodpovedal za trhové rozhodnutia a rozvoj ekosystému mobilných služieb Huawei v Rumunsku. Predtým od roku 2012 pracoval pre Huawei v Číne.

Dánska prokuratúra obvinila šiestich amerických a britských občanov z podvodu pri obchodoch s akciami. Podľa Reuters v súvislosti s nimi prišli dánske daňové úrady v prepočte o viac ako 148 miliónov eur.

Obvinenia sa týkajú akciových obchodov označovaných za cum-ex. Pri nich si účastníci medzi sebou rýchlo vymieňajú akcie, aby finančné úrady stratili prehľad o ich vlastníctve, a pritom poskytovali vrátenie dane z kapitálového príjmu.

Tieto podvody postihli viac európskych krajín, vyšetrujú ich napríklad úrady v Nemecku, Belgicku a Británii. Len dánsky štát pri nich prišiel o viac ako 1,7 miliardy eur.

Podrobnejšie o podvodoch s akciami:

  • Vlani v marci dostali v Nemecku podmienečný trest dvaja britskí bankári, ktorí sa podieľali na systéme cum-ex. Bolo to prvý raz, keď súd označil tento druh obchodov za nezákonný. Dovtedy aktérom prechádzali tvrdenia, že využívajú medzery v zákone.
  • Podozrivé transakcie sa vzťahujú na rozhodujúci deň na výplatu dividendy alebo na obdobie tesne pred týmto dátumom. Akcie sa môžu predávať s nárokom na dividendu pre nového majiteľa (cum) alebo bez nároku (cum-ex), čo umožňuje získať vrátenie dane.
  • Transakcie zvyčajne zahŕňajú obchody cez hranice v rámci syndikátu bánk, investorov a hedžových fondov, aby sa vytvoril dojem mnohých majiteľov, z ktorých má každý nárok na vrátenie dane. (čtk, reuters)

Bratislavský primátor Matúš Vallo zopakoval, že v DPB sa nebude hromadne prepúšťať ani rušiť linky. Vyhlásil to po pondelkovom hodinovom výstražnom štrajku. Mesto podľa neho výpadky príjmov dopravcu pokryje z iných peňazí.

Dopravný podnik aj mesto sa sťažujú na úbytok tržieb počas koronakrízy a hovoria, že štát pripravil schému na pomoc súkromným dopravcom, mestských prevádzkovateľov MHD však vynechal. Magistrát sa chce preto obrátiť aj na Európsku komisiu.

DPB zároveň počas krízy zredukoval počet spojov, zatvoril väčšinu predajní cestovných lístkov a šetril na nákladoch na administratívnych pracovníkov. Od júla sa chystá zvýšenie cien väčšiny lístkov okrem ročných, ktoré zlacnejú. (e, tasr)

Umelú inteligenciu vlani v krajinách EÚ využívalo 7 % firiem, ktoré majú aspoň desať zamestnancov. Najaktívnejšie sú v tomto smere podniky v Írsku, najmenej je umelá inteligencia rozšírená v Lotyšsku. Slovensko je na úrovni priemeru Únie.

Informácie o využívaní umelej inteligencie zverejnil Eurostat, podľa ktorého ide o strategicky dôležitú oblasť a kľúčový faktor hospodárskeho rozvoja.

Môže poskytnúť riešenia náročných úloh, ako je liečba chorôb či minimalizácia klimatických vplyvov na poľnohospodárstvo. Dáva strojom a systémom schopnosť analyzovať okolie a rozhodovať s určitým stupňom autonómie, uvádza Eurostat.

Viac o využívaní umelej inteligencie v EÚ:

  • Dve percentá firiem využívali strojové učenie na internú analýzu veľkých dát.
  • V 1 % podnikov sa dáta analyzovali interne s pomocou prirodzeného jazykového spracovania, prirodzenej tvorby jazyka alebo rozpoznávania reči.
  • Chatovaciu službu, keď chatbot alebo virtuálny asistent odpovedajú zákazníkom v prirodzenom jazyku, využívali 2 % firiem.
  • Dve percentá podnikov nasadili roboty s určitou formou autonómie, napríklad na upratovanie, nebezpečné či opakované činnosti, ako je odstraňovanie jedovatých látok, triedenie tovaru v sklade, prípadne pomoc zákazníkom s nakupovaním alebo platením. (čtk, e)

Slovenská pošta znovu vyhlásila súťaž na ochranu pri preprave peňazí. Ide o jeden z tendrov, ktoré mali nahradiť kontrakt s Bonulom, pošte sa však ich dotiahnutie predlžovalo, a preto uzatvárala dodatky s firmou Miroslava Bödöra.

Pôvodnú súťaž za 4,3 milióna z októbra pošta v decembri zrušila, odôvodňovala to tým, že sa prihlásili len dvaja uchádzači.

Nová súťaž je podľa pošty rozdelená na tri regióny, uchádzači môžu predložiť ponuku na ktorúkoľvek časť alebo aj na všetky. Pošta tvrdí, že služby nového dodávateľa by chcela využívať najneskôr od júna. (e, tasr)

Novým riaditeľom bratislavského pohrebníctva Marianum sa môže stať Róbert Kováč, ktorý pôsobil v Bratislavskej teplárenskej. Výberová komisia ho podľa magistrátu odporučila primátorovi Matúšovi Vallovi. Predchádzajúci šéf skončil pre vysoké poplatky pozostalým za zaobchádzanie so zosnulými po covide.

Mesto uviedlo, že o post riaditeľa pohrebníctva sa uchádzalo 15 ľudí, komisia posunula ďalej piatich, z ktorých jedna osoba odstúpila. Okrem Kováča sa do užšieho výberu dostala Lucia Danišovská, Jaroslav Hurta a Vladimír Rusek.

Verejné vypočutie sa konalo prostredníctvom zoomu 9. apríla, mesto zverejnilo zápisnicu aj zoznam členov komisie.

OĽaNO nepočíta s dopĺňaním nových záväzkov do programového vyhlásenia vlády, výnimkou sú riešenia vyvolané pandémiou. Hnutie tak reagovalo na snahu SaS, ktorá chce presadiť zníženie daní a odvodov.

„Príslušné rezorty majú aktualizovať svoje kapitoly PVV v zmysle vypustenia už zrealizovaných úloh. Všetko, čo nebolo v pôvodnom PVV, musí prejsť koaličnou radou,“ uviedlo OĽaNO pre TASR.

Nová vláda Eduarda Hegera potrebuje programové vyhlásenie predložiť na schválenie parlamentu.

Zásielkovňa chce tento rok na Slovensku prijať 160 nových zamestnancov, čím zvýši počet pracovníkov o polovicu. Záujem má najmä o špecialistov v logistike, manažérov, vedúcich zmien alebo skladníkov.

  • Sieť hovorí, že nedostatok pracovníkov hlásia aj iné logistické firmy. Dôvodom je rast internetových obchodov.
  • Pred Vianocami v decembri Zásielkovňa naberala aj 250 dočasných agentúrnych zamestnancov.
  • Pre očakávaný nedostatok pracovníkov v logistike sa chce sústrediť aj na vlastné tréningové programy a stáže.

Internetovému predaju sa vlani darilo lepšie než ostatným odvetviam maloobchodu. Zatiaľ čo maloobchodné tržby v minulom roku podľa štatistického úradu klesli o 1,1 %, položka zahŕňajúca internetové obchody stúpla o 2,3 %.

Vývoz z Číny v marci rástol o vyše 30 %, dovoz stúpol najrýchlejšie za posledné štyri roky. Prebytok zahraničného obchodu 13,8 miliardy dolárov tak výrazne zaostal za odhadmi analytikov.

Údaje zverejnil čínsky štatistický úrad. Čísla naznačujú, že druhá najväčšia ekonomika sveta naberá po poklese na začiatku minulého roka rýchlosť, aj keď výhľad naďalej ohrozuje zaostávajúci dopyt spotrebiteľov a rast nových prípadov covidu-19 vo viacerých krajinách.

  • Vývoz v marci sa zvýšil medziročne o 30,6 % na 241,1 miliardy dolárov. Analytici v ankete agentúry Reuters čakali rast o 35,5 %. Vo februári vyskočil o rekordných 154,9 %.
  • Celkový dovoz stúpol o 38,1 % na 227,3 miliardy dolárov. Rast bol najrýchlejší od februára 2017 hlavne vďaka vysokým cenám komodít. Analytici čakali zvýšenie o 23,3 %. Vo februári stúpol import o 17,3 %.
  • Analytici očakávali v marci zvýšenie prebytku na 52,05 miliardy dolárov. Vo februári predstavoval 37,55 miliardy. (čtk)

Americké akcie dnes mierne oslabili a zostúpili zo svojich rekordných maxím. Investori aktuálne čakajú na nové údaje o ekonomike USA a na zverejňovanie štvrťročných hospodárskych výsledkov amerických firiem. (reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať