Denník N

Obchodník na devízovom trhu: Kým sa libra neprepadla o 10 %, nedalo sa vôbec obchodovať

Boris Somorovský (42) je senior díler, od roku 1999 pracuje na dílingu Tatra banky. Vyštudoval Obchodnú fakultu EU v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Boris Somorovský (42) je senior díler, od roku 1999 pracuje na dílingu Tatra banky. Vyštudoval Obchodnú fakultu EU v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Brexit či pokus o prevrat v Turecku sú pre trhy šokujúce udalosti. Keby k nim došlo pred 20 rokmi, brokeri by celý deň viseli na pevnej linke a kričali do telefónu.

BORIS SOMOROVSKÝ obchoduje na devízovom trhu už 17 rokov. Vysvetľuje, čo sa na trhoch reálne dialo po oznámení brexitu a po pokuse o vojenský puč v Turecku, a tiež to, prečo je pre trhy kľúčové správanie centrálnych bánk. Hovorí aj o tom, že dnes sa na trhoch zarába ťažšie ako pred pár rokmi, keď sme mali slovenskú korunu.

Ako dlho obchodujete na devízových trhoch?

Od roku 1999. Začínal som na juniorskej pozícii, neskôr som viedol celý díling Tatra banky. Teraz sa venujem devízovým a úrokovým obchodom.

Je dnes ťažšie zarobiť na obchodoch s menami ako kedysi?

Áno, je. Kľúčovým dôvodom je, že nemáme vlastnú menu, banky tým prišli o veľkú časť výnosov. Vstup do eurozóny a celá konvergenčná hra priťahovali množstvo investorov, ktorí kupovali slovenskú korunu. My sme sa snažili s nimi aktívne obchodovať. Pokiaľ banka mala dosť šikovných dílerov, možnosť zarobiť na vlastnej mene bola často väčšia, ako je dnes. Po roku 2008, keď bola kríza Lehman Brothers, sa prostredie na finančných trhoch úplne zmenilo. Trhu začali výrazne pomáhať centrálne banky.

Koncom 90. rokov boli podstatne vyššie úrokové sadzby, okolo 10 percent, a počas obchodovania mohli stúpnuť aj o 50 percent. Nepreháňa sa to dnes v porovnaní s tým, čo sa reálne dialo vtedy, keď úroky pokojne vyskočili z 10 percent na 15 alebo 20 percent?

Začiatkom 90. rokov sa finančný trh na Slovensku ešte len vytváral a úrokové sadzby naozaj veľmi lietali. Ale udalosti, ktoré sa za posledných pár mesiacov stali, sú nečakané a trh s tým nebol nikdy konfrontovaný. Hovorím o nekontrolovanej migrácii do eurozóny, o teroristických útokoch vo veľmi vyspelých krajinách. Británia chce vystúpiť z EÚ, roky budované systémy sa ako keby začali rozpadávať. Preto sú výkyvy na trhu väčšie.

Čo sa dialo na trhoch v piatok ráno po britskom referende, keď bolo jasné, že Briti rozhodli o brexite?

Pre trhy to bola šokujúca udalosť. Britská libra sa ešte v skorých ranných hodinách prudko oslabila voči doláru aj euru. Okamžite stratila 12 percent. Vedelo sa len to, že Briti sa musia uchádzať o výstup z EÚ, a to bude mať v strednodobom horizonte zrejme negatívny efekt na britskú ekonomiku, keďže je závislá od exportu do eurozóny. Šéf britskej centrálnej banky sa už vyjadril, že banka musí mať pripravené stimuly pre britskú ekonomiku.

Keď ste prišli ráno do práce, dalo sa na trhu obchodovať, alebo ste sa mohli iba prizerať, ako sa libra oslabuje?

Bola to podobná situácia tej, keď švajčiarska centrálna banka nečakane uvoľnila pásmo pre švajčiarsky frank, alebo keď sa začne potenciálny vojnový konflikt. Vtedy sa trh tak prudko pohne, že kým sa mena neoslabí, povedzme, o 5 až 8 percent, nedá sa vôbec obchodovať. Cena letí ako keby vzduchom, teda bez reálnych obchodov. Protihráči sa buď stiahnu, alebo nie sú ochotní obchodovať, lebo nevedia odhadnúť ďalší posun kurzu. Kto mal vtedy nakúpené libry, okamžite stratil 10 percent. Počas skorého rána sa nedalo proti tomu ani zahedžovať. Určite banky, ktoré mali veľké pozície na libru, mali nastavené stop-loss príkazy, teda na zastavenie straty, ale nemohli ich realizovať, pretože v tom momente nebol na trhu dostatok kupujúcich. Prídete do práce a nemôžete na to reagovať.

Kto sú tí, ktorí libru neskôr kupovali?

Môžu to byť špekulatívne fondy, banky, klienti bánk, ktorí mali predanú libru a pri istej úrovni kurzu už mali o ňu záujem a začali ju nakupovať. Po jej prvotnom prudkom oslabení okamžite zarobili 10 percent. Tomu sa hovorí „profit taking“, teda vyberanie ziskov. Potom už začne fungovať reálna ekonomika, do bánk volajú exportéri, ktorí inkasovali zo svojho obchodu eurá a tie predávali za libry. Následne znovu nastúpia špekulanti, ktorí si povedia, že mena sa už výrazne oslabila, pravdepodobne to bude prestrelené, a otvoria si čisto špekulatívnu pozíciu na to, že sa pohyb kurzu skoriguje. To sa aj stalo, lebo libra sa potom trochu posilnila na 1,36 dolára. No keď dvaja lídri, ktorí viedli kampaň, Boris Johnson aj Nigel Farrage, povedali, že sa vzdávajú svojich pozícií, trh to vyhodnotil ako ďalšiu neistotu a libra spadla na 1,28. Teraz sa situácia upokojila, lebo je nová premiérka.

Výsledkom brexitu je teda aj to, že veľa finančných domov prerobilo. 

Môže byť, že časť investorov prerobila. Ale pre finančné trhy je v strednodobom horizonte väčší problém ten, že budeme mať prvý príklad, keď sa bude riešiť výstup krajiny z EÚ. To môže spôsobiť pnutia a neistotu do budúcnosti.

Hovorí sa, že keď londýnski brokeri v minulosti prerobili veľké peniaze, na stole ich čakala modrá obálka, ktorá znamenala výpoveď. Je to tak?

Veľké fondy, ktoré robia stávky jedným smerom a majú obrovské pozície v stovkách miliónov alebo miliardách eur, pri pohybe kurzu o 12 percent dosiahnu stratu desiatky miliónov eur. Ale to nikdy nie je rozhodnutie jedného človeka. No pokiaľ je riziko dlhodobo zle manažované, nie sú dostatočné kontrolné mechanizmy a díler sa to snaží obísť, tak určite je to tak. Ale o modrých obálkach som nepočul.

Čo sa dialo na trhoch, keď sa objavili informácie o prevrate v Turecku?

Prvé informácie začali vychádzať minulý piatok okolo deviatej večer, keď je už londýnsky trh zavretý a končí sa obchodovanie na americkom trhu. Keď sa takáto vec stane v piatok večer, šok pre trhy je o to silnejší, lebo na trhu chýba likvidita až do nedele večera. Turecká líra sa voči doláru vtedy oslabila z úrovne 2,88 na 3,04. Trh sa bude teraz veľmi citlivo pozerať na ďalšie kroky tureckého prezidenta, ako bude čistiť prostredie. Pre nás obchodníkov je napríklad zarážajúce, prečo, keď puč zorganizovala vojenská skupina, robí vedenie štátu čistky medzi sudcami. Pravdepodobný trend bude ten, že líra sa bude v ďalších dňoch, možno týždňoch oslabovať.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Teraz sa už obchoduje elektronicky, ale v minulosti sa na obchodovanie používala pevná telefónna linka. Ako by to vyzeralo, keby sa niečo podobné stalo trebárs pred 20 rokmi? Bol by londýnsky broker zavesený celý deň na telefóne?

Pred rokmi by díler zavolal do piatich najväčších bánk a povedal, že predáva tureckú líru, a čakal by, či mu dajú cenu. Spojenie medzi bankami robili brokeri, ktorí mali kontakty na banky a dávali dokopy dopyt a ponuku dílerov. Predpokladám teda, že celý deň by sa kričalo do telefónu a obchodovalo by sa vo veľkom hluku, čo sa už teraz nedeje. Približne 85 percent obchodov sa robí elektronicky.

Keď sa po brexite zverejňovali grafy, ako na to reagovali hlavné svetové meny, ukázalo sa, že takmer všetky sa oslabili, ale japonský jen sa posilnil.

Japonský jen je dlhodobo nízko úročený a využíva sa ako mena, cez ktorú financujete ďalšie investície. Jen sa predáva a kupujú sa iné meny s vyšším úrokom. Keď sa stane niečo ako brexit, investori idú od rizika preč, predávajú libry, doláre a dokúpia jeny. Kedysi v našom regióne podobne fungovala česká koruna. Teraz sa situácia upokojila, jen sa oslabil a aj mínusové výnosy nemeckých dlhopisov sa vrátili hore.

Je teda svetová ekonomika z najhoršieho vonku, alebo sa obchodovanie zameriava na bezpečné meny, alebo zlato?

Svetová ekonomika je stále krehká hlavne preto, že dôvera nie je úplne stabilizovaná. Kľúčové pre ďalší vývoj bude správanie centrálnych bánk a ich zásahy do ekonomík. To je nový fenomén a s týmto trhy žijú.

Ako sa bude vyvíjať euro?

Kurz eura a dolára najviac ovplyvňuje správanie centrálnych bánk – Fedu a Európskej centrálnej banky (ECB). Pravdepodobne jasný trend teraz neuvidíme, budeme si musieť počkať na správanie týchto centrálnych bánk. Kurz eura by mohol byť niekde v pásme 1,04 až 1,12, ale zrejme skôr v teritóriu silnejšieho dolára.

Je sila centrálnych bánk dnes najväčšia, akú si pamätáte?

Určite je. Je to prvé signálne svetlo, na ktoré všetci pozerajú. Vplyv ECB, Fedu, britskej a japonskej centrálnej banky je kľúčový pre ďalšie dianie na finančných trhoch. Pred rokom a pol sa hovorilo, že sa vedú menové vojny. Akoby snahou každej centrálnej banky bolo znížiť úroky na minimum, aby stimulovali ekonomiku, a čo najviac oslabiť domácu menu, aby podporili export. Posledné mesiace ukazujú, že sa od politiky menových vojen ustupuje, je to kontraproduktívne.

Každá z centrálnych bánk robí nejakú formu kvantitatívneho uvoľňovania, tlačí doláre, eurá, jeny. Poškodilo to finančným trhom?

ECB napríklad vykupuje dlhopisy od komerčných bánk. Pre malé krajiny, ako je Slovensko, pobaltské krajiny, Slovinsko, znamená jej vplyv krátkodobo deformáciu cien dlhopisov. Trh už teraz ráta s tým, že je tu ECB, aby hodila pomocnú rukavicu.

Dnes sa úzkostlivo sleduje, čo povie centrálny bankár, či jeho názor na vývoj sadzieb je holubičí, alebo jastrabí, teda či si myslí, že klesnú alebo stúpnu. Aj v minulosti sa tak liplo na názoroch centrálnych bankárov?

Áno. Keď ešte integrácia nebola taká silná, sledovalo sa, čo povie šéf Fedu, Bank of England alebo guvernér nemeckej centrálnej banky. Monetárna politika určuje, ako sa budú správať investori, banky, špekulanti, obchodníci na trhu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nedávno pár veľkých finančných domov odhadlo, že libra v strednodobom horizonte spadne na 1,15 dolára. Ako to čítate?

Banky vždy dajú disclaimer, že to je názor jej analytikov a nie je to investičné odporúčanie. Na základe tejto informácie si nemusíte hneď otvoriť novú pozíciu. Ale pozrime sa na cenu ropy, ktorá začiatkom roka padla z 55 na 28 dolárov za barel. V tom období veľa amerických bánk vyšlo s očakávaním, že pri takom negatívnom sentimente cena ropy spadne na 15, možno 18 dolárov. Zaujímavé je, že keď s tým vyšli, vývoj na trhu sa otočil. Myslím si, že veľké banky dajú takéto vyhlásenie často preto, aby usmernili trh v prospech svojej pozície. Preto to trh berie už trochu s rezervou. Väčší vplyv na trh majú finanční investori, napríklad George Soros alebo Bill Gross, bývalý manažér dlhopisového fondu PIMCO, ktorý sa stále považuje za vplyvného.

Pri obchodovaní sa riadite skôr grafmi, alebo fundamentmi, teda ekonomickými dátami?

Prvé dva – tri roky som detailne sledoval grafy. Keď som prišiel do Londýna, dílerov som sa spýtal, kde majú monitor s grafmi. Povedali mi, že grafy nepotrebujú, stačí im cash flow. Keď im zavolá firma, že chce predať alebo kúpiť nejakú menu, dohodnú si cenu a to je rozhodujúce. Keď k nám po čase prišiel na díling nový obchodník, tiež sa ma spýtal, kde mám grafy. Povedal som mu, že u nás je rozhodujúce to, keď nám zavolá londýnska banka a povie, že kúpi alebo predá slovenskú korunu za nejakú cenu. Takže fundament je veľmi analytický pohľad, grafy ukazujú technické úrovne, ale podstatný je cash flow. Trh vtedy nevie, čo je vaša pohnútka, vidia iba, že sa niečo deje, a pridajú si k tomu svoju špekulatívnu pozíciu. Hovorí sa tomu efekt úľa. Keď sa k tomu pridruží problém, svetový trh sa na to zameria a intenzívne sa obchoduje. Práve toto sa teraz deje.

Úlohou bankových dílerov je zarábať pre banku. Ako si robíte plány?

Keď sme mali slovenskú korunu a boli sme silným hráčom na devízovom trhu, odvodzovalo sa to od toho, že sme mali blízky kontakt s londýnskymi bankami a silné klientske portfólio, vedeli sme s tými informáciami veľmi dobre pracovať. Ale teraz hovoriť o tom, že dobre zarobíme na libre, je trochu nereálne. Toto si môže povedať londýnska banka, ktorá tam sídli. Obchodný plán vychádza hlavne z toho, aké riziko sme ochotní držať na trhu.

Je regulácia na trhu dnes podstatne silnejšia, ako bola kedysi?

Áno, je. Mali sme krízu Lehman Brothers, kauzy ako manipulovanie Liboru, fixing devízových kurzov londýnskych bánk, aby ľahšie zarobili. Regulácia smeruje k tomu, aby mimoriadna udalosť neviedla ku kolapsu finančného systému. Dôležitá je tiež ochrana klientov, aby banky nemali možnosť manipulovať trhom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Pokus o prevrat v Turecku

Veľká Británia a brexit

Ekonomika

Teraz najčítanejšie