Denník N

Grécka kríza má tri scenáre. Čo by znamenali pre Slovensko?

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR/AP

Pri odchode Grécka z eurozóny by sme prišli o 1,72 miliardy eur, ktoré však už máme zarátané v dlhu. Analytici si stále myslia, že najpravdepodobnejší scenár je, že Gréci napokon cúvnu.

V súčasnom konflikte medzi Gréckom a eurozónou sa často spomína teória hier. Aj preto, že dnešný stret Atén a ostatných štátov pripomína klasický model konfliktu dvoch strán.

Hovorí sa tomu aj hra na kura. Predstavte si dvoch šoférov, ktorí idú oproti sebe a medzi nimi je most s jedným jazdným pruhom. Obaja chcú prejsť prví. Otázka je, ktorý z nich ako prvý cukne a ustúpi. Ak nikto, dôjde k zrážke.

Teória hier, ktorá vysvetľuje konflikty a spoluprácu medzi rôznymi aktérmi, sa spomína aj preto, že súčasný grécky minister financií Janis Varoufakis je na ňu expert. Napísal o nej niekoľko kníh.

Pozreli sme sa na to, aké sú pravdepodobnosti scenárov vyvrcholenia gréckej krízy a ich možné dopady pre Grécko, Úniu aj Slovensko. Po pondelkových rokovaniach to vyzerá, že autá idú stále proti sebe.

Scenár 1- Vystúpenie Grécka z eurozóny (Grexit)

Čo by to znamenalo pre Grécko?

Krátkodobo je to pre Grécko tá najhoršia možnosť. „Bola by to hotová katastrofa,“ povedal pre Denník N novinár z gréckeho denníka Kathimerini Panagis Galiatsatos.

Muselo by znovu zaviesť drachmu (alebo menu s iným menom). Tá by hneď oslabila odhadom o 50 percent. Grécko by nevládalo splácať dlh a skrachovalo by. „Ceny by skočili hore, bol by nedostatok tovarov, hlavne ropy,“ hovorí Galiatsatos.

Niektorí ekonómovia, ako napríklad tí z Oxford Economics, však tvrdia, že z dlhodobého hľadiska by to pre krajinu mohlo byť aj prospešné. Lacnejšou menou by mohli lepšie konkurovať zahraničiu.

Otázkou je, či by Grécko zostalo v Európskej únii. Lisabonská zmluva nehovorí nič o odchode z eurozóny, Grécko by muselo vystúpiť aj z Únie. Analytik Vincenzo Scarpetta z britského think-tanku Open Europe však tvrdí, že krajiny by mohli zmeniť pravidlá, aby Grécko nemuselo odísť.

Čo by to znamenalo pre Európsku úniu?

Z ekonomického hľadiska je eurozóna lepšie pripravená na prípadný grécky odchod ako v roku 2012. Odvtedy sa vytvorili viaceré mechanizmy (euroval či nákupy dlhopisov od Európskej centrálnej banky), aby sa domino zastavilo.

Vincenzo Scarpetta hovorí, že oveľa vážnejšie by boli politické dôsledky pre Európsku úniu. „Lídri hovorili, že euro je tu navždy, že z eurozóny sa nedá vystúpiť. Grécko by to teraz zmenilo. Bol by to veľký úder Európskej únii ako politickému projektu,“ hovorí.

Šéf bruselskej redakcie britského denníka Financial Times pre Denník N dodáva, že by to otvorilo Pandorinu skrinku. „Ďalšie populistické strany, ktoré sú proti euru, ako francúzsky Národný front, by mali zrazu dôkaz, že euro nie je trvalé,“ dodal.

Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Zlé scenáre naznačujú, že by v celom regióne poklesli investície a vládam by sa predražili pôžičky. Ekonómovia, s ktorými sme hovorili, si však skôr myslia, že Slovensko by patrilo medzi krajiny, ktoré by si za vyššie úroky nemuseli požičiavať.

„Investori by nakupovali bezpečné aktíva. V prvom rade by to boli nemecké dlhopisy, ale myslím si, že by bol záujem aj o slovenské,“ hovorí hlavný ekonóm Colossea Boris Tomčiak.

Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák hovorí, že na ministerstve majú prepočítané rôzne varianty dopadov na Slovensko. V prípade Grexitu by sme prišlo asi o 1,72 miliardy eur.

Najviac by stratil euroval, za ktorý Slovensko ručí, hodnotu tohto záväzku už máme zarátanú v celkovom dlhu. Ide asi o 1,5 miliardy eur.

Ekonómovia nespájajú odchod Grécka z eurozóny s tým, že by na Slovensku stúpla nezamestnanosť a ľudia by mali menej peňazí. Takéto scenáre sa kreslili skôr pred troma rokmi.

Aká je pravdepodobnosť tohto scenára?

Je to scenár, ktorý nechce nikto, jeho šance sú však vyššie ako v roku 2012. „Momentálne dávame Grexitu 40-percent,“ hovorí Vincenzo Scarpetta. „V porovnaní s rokom 2012 vyzerá byť grécka vláda oveľa odhodlanejšia ukončiť program a na druhej strane štáty eurozóny oveľa jednotnejšie v svojom postoji neustúpiť Grécku,“ dodáva.

Rovnaké percento udáva podľa Business Insider aj Economist Intelligence Unit, analytici z Morgan Stanley to vidia na 20 percent.

Peter Spiegel verí, že zvíťazí zdravý rozum. „Aj keď sa Gréci a eurozóna nedohodnú tento týždeň, je tu stále dobrá šanca, že sa im podarí dohodnúť nový bailout niekedy počas jari. Stále si myslím, že grexit je veľmi vzdialená možnosť,“ odpísal rešpektovaný bruselský novinár.

Minister financií Janis Varoufakis napísal o teórii hier viacero kníh. FOTO - TASR/AP
Minister financií Janis Varoufakis napísal o teórii hier viacero kníh. FOTO – TASR/AP

Scenár 2 – Grécko ustúpi a prijme súčasný program

Čo by to znamenalo pre Grécko?

Grécka vláda by možno len s veľmi miernymi úľavami pokračovala v šetrení ako doteraz. Otázne je, či by to Syriza dokázala presadiť doma. V strane má mnoho radikálov, ktorí to nemusia podporiť, rovnako proti môže byť ich koaličný partner – Nezávislí Gréci.

Protestovať by mohli občania. To si však nemyslí novinár Galiatsatos. „Vláda ukázala to, prečo ju volili: odpor proti Bruselu. Voličom to bude stačiť,“ myslí si.

Čo by to znamenalo pre Európsku úniu?

Veľa by sa nezmenilo. Únia by nateraz zažehnala riziko, že jeden z jej členov by mohol odísť. V nasledujúcich mesiacoch by s Gréckom rokovali o istej rekonštrukcii dlhu.

Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Posilnila by sa dôvera v eurozónu, na čom by získalo aj Slovensko. Minimálne tým, že by si naša vláda ešte nejaký čas požičiavala peniaze za nízky úrok.

Aká je pravdepodobnosť?

Na prvý pohľad veľmi malá. Pondelkové rokovania skončili fiaskom, grécka strana podsúvala ešte počas nich médiám návrhy, ktoré Atény odmietli.

Európski lídri na tlačovke hovorili jasne: stretneme sa v piatok, ale len vtedy, keď pristúpite na súčasný program. Ten končí 28. februára a Syriza si na jeho odmietnutí postavila volebnú kampaň.

Napriek tomu to stále mnohí vidia ako najpravdepodobnejší scenár. „Očakáva sa, že grécka strana príde s oficiálnou žiadosťou tento týždeň,“ naznačuje Vazil Hudák.

Morgan Stanley mu dávajú až 55 percent. Analytik Scarpetta tiež vidí väčšiu šancu, že ustúpi Grécko ako eurozóna. „Momentálne je to tak, že Gréci stoja proti všetkým. V pondelok sme videli, že každá jedna krajina hovorila viac-menej to isté: Grécko musí prijať program,“ povedal Scarpetta.

Scenár 3 – Eurozóna ustúpi Grécku a dohodnú nový program

Čo to znamená pre Grécko?

Grécka vláda to môže predať voličom ako víťazstvo. Krajina by mala priestor na zmiernenie opatrení a zavedenie niektorých bodov programu Syrizy, ako je prijatie niekoľko tisíc ľudí do verejnej správy (napríklad ochrankárov do škôl).

Čo by to znamenalo pre Európsku úniu?

V Bruseli by sa reálne mohli báť, že grécka rebélia sa rozšíri aj do iných krajín. Najviac sa v tomto prípade spomína Španielsko.

Tam sa tento rok uskutočnia voľby a strana Podemos, v mnohom podobná Syrize, bola už v niektorých prieskumoch prvá a môže byť súčasťou budúcej vlády. „Podemos môže žiadať to isté,“ povedal Scarpetta.

Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Nový program by musel schváliť náš parlament. Pokiaľ ide o vyhliadky slovenskej ekonomiky, ani tento scenár by nezmenil to, že sa zlepšujú. Ak, samozrejme, nezasiahnu iné faktory zvonka. Zamestnanosť aj reálne platy by mali u nás ďalej rásť.

Aká je pravdepodobnosť?

Z týchto možností asi najmenšia. Problémom je, že nový bailout (nie predĺženie existujúceho) by museli schváliť parlamenty viacerých krajín, spomína sa Nemecko, Fínsko či Holandsko.

To nejaký čas trvá. Navyše, vo Fínsku budú v apríli voľby, ich parlament bude v tejto podobe naposledy zasadať 13. marca. „Fínsky minister financií má mandát, že sa súčasný program pomoci nebude meniť,“ povedal štátny tajomník Hudák.

Novinár Peter Spiegel však verí, že parlamenty by to schválili. „V minulosti to nebol problém. Tentoraz to nebude také ľahké, ale vlády tam majú jasnú väčšinu a väčšina predstaviteľov v Bruseli verí, že to nebude hlavná prekážka,“ povedal.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie