Mr. Robot je späť. Čo by sa stalo, keby sa mu podarilo vymazať všetky dlhy?

Volá sa Elliot Alderson, je mimoriadne talentovaný hacker, trpí sociálnou fóbiou, halucináciami a depresiami.

A má veľkú dilemu, či poslúchnuť kyberanarchistu Mr. Robota, ktorý chce zmeniť svet. So skupinou hacktivistov, ktorí si hovoria fsociety, by chcel vymazal všetky dlhy ľudí v megakorporácii E Corp (Elliot jej hovorí Evil Corp, čiže korporácia zla).

Tak sa dá v skratke opísať jedna z hlavných zápletiek úspešného a oceňovaného amerického seriálu Mr. Robot. Práve sa začala druhá séria.

Skúsili sme sa pozrieť na to, čo by sa stalo, keby sa v skutočnom živote podarilo to, o čo sa v seriáli usiluje Mr. Robot, ale bez talentovaného hackera Elliota z kyberbezpečnostnej firmy Allsafe to nevie dosiahnuť.

Je niečo také vôbec možné?

• Americký seriál, prvá séria mala premiéru minulý rok a vyvolala veľký záujem verejnosti.
• Hackera Elliota v ňom hrá charizmatický 35-ročný herec Rami Malek, ktorý sa narodil sa v Los Angeles egyptským koptským kresťanom.
• Aj autor seriálu má egyptský pôvod. Sam Esmail sa pri písaní scenára inšpiroval aj Arabskou jarou. 
• Získal Zlatý glóbus a bol nominovaný v šiestich kategóriách na cenu Emmy.
• Fanúšikom seriálu je aj americký agent skrývajúci sa v Rusku Edward Snowden.

Hackerské útoky ako DDoS či nainfikovanie systémov malvérom, ktorými chce Elliot vymazať databázu s dlhmi a spustiť tak digitálnu revolúciu, sú vo svete bežné. Sú čoraz častejšie a nebezpečnejšie.

V seriáli sa napríklad Elliot niekomu v kaviarni hackne do počítača cez wifi, aj to je celkom bežné. S bankami je to však oveľa komplikovanejšie. Keď banky, ako aj E(vil) Corp, s ľuďmi uzatvárajú zmluvy, majú okrem fyzických dát (zmluva na papieri) aj digitálne zálohy, a to hneď viacero. Mr. Robot chce zničiť jedno i druhé.

Predstavme si, že by sa do toho pustil v reálnom živote. Vedel by to uskutočniť?

Banka – veľmi ťažký, ale nie nezdolateľný súper

„Zrealizovať sa to dá. Útočník by však musel veľmi dobre poznať spletitý systém danej banky a poškodiť alebo zničiť zároveň aj všetky zálohy dát. Banky zároveň realizujú aj veľa medzibankových prevodov, čiže ku kompletnému zmazaniu by útokom len na jednu banku nikdy nedošlo,“ hovorí Zuzana Hošalová z Esetu. Spoločnosť sa venuje kyberkriminalite, medzi jej klientov patria aj banky.

Hneď však dodáva, že v mnohých prípadoch by nepomohlo ani zmazanie databázy banky a zároveň zálohy tejto databázy, keďže bankové systémy sú veľmi prepletené. Ak by sa však hackerom podarilo už len to – spôsobili by inštitúcii obrovské škody.

„Banka by za niekoľko týždňov mohla nahodiť dáta z papierových zmlúv, čo by ju stálo nemalé zdroje. Na konci by sa však údaje obnovili,“ hovorí Hošalová.

A aj keby sa hackerom podarilo zničiť i fyzický archív banky a všetky zmluvy by sa stratili, stále by nemuseli mať hacktivisti vyhrané.

Ekonomický prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimir Baláž hovorí, že stále by sa dalo vystopovať veľa údajov podľa sekundárnych dôkazov. „Napríklad keď si beriete hypotéku na byt, tak je na ňom napísané záložné právo banky, a tak by to šlo vystopovať,“ povedal Baláž pre Denník N.

Zatiaľ sa niečo také v reálnom svete nestalo, oveľa jednoduchšie to majú kyberútočníci v prípade útokov na jednotlivé osoby. Niekedy stačí aj únik čísla vašej kreditky a z vášho účtu začne miznúť hotovosť. Sú však aj prípady nepríjemných útokov na banky.

Prečítajte si

Odkryl kyberútok na ukrajinské elektrárne: Každý by mal byť trochu paranoidný

Experti z Esetu vypichli vysokoprofilový útok priamo na medzibankový komunikačný systém SWIFT – napríklad z Bangladéšskej centrálnej banky malo byť takto ukradnutých viac než 100 miliónov dolárov.

Všeobecne však platí, že banka je pre hackera veľmi silný súper. Banky sú si vedomé rizík, a preto do ochrany svojich systémov a zdrojov a informácií svojich klientov investujú nemalé prostriedky.

„Uvedomujú si, aké následky by pre ich meno mal úspešný útok na ich infraštruktúru. Zároveň majú nie práve malé finančné zdroje na ochranu svojich systémov. Dalo by sa preto vo všeobecnosti povedať, že banky sú pri takýchto útokoch primerane chránené, aspoň pokiaľ sa bavíme o slovenských bankách,“ hovorí Hošalová.

Na rozdiel od bánk čelia oveľa častejšie útokom jednotlivci. „Sú totiž jednoduchším terčom, nechajú sa napríklad oklamať sociálnym inžinierstvom. Rovnako aj útok na elektronické zariadenia je oveľa menej komplikovaný,“ vysvetľuje Hošalová.

Čo keby predsa?

Predstavme si však, že napriek všetkým bezpečnostným opatreniam, antivírusom a firewallom, zálohám, zrkadlovým digitálnym aj fyzickým archívom a bankovým detektívom by sa to hacktivistom pod vedením ich vlastného zázračného Elliota predsa len podarilo a dlhy ľudí by vymazali. Čo potom?

„Nastal by to totálny kolaps ekonomiky. Banka funguje tak, že ak jej dáte peniaze, ona ich zase niekomu požičia. Ak by sa vymazali dlhy, tak by tá banka prišla o vklady a tí, čo v nej majú vklady, by prišli o svoj majetok, takže to nepovažujem za dobrý nápad,“ hovorí ekonóm Baláž.

„Je to veľmi utopická vec a z ekonomického hľadiska by veľmi nemala zmysel. Veľmi veľa ľudí by bolo poškodených. Zoberte si, koľko ľudí si ukladá do bánk dôchodky alebo šetrí na byt či auto, a teraz by im tie peniaze zmizli,“ hovorí Baláž. Elliot by skutočnom svete nebol Robinom Hoodom a na konci by sa väčšina mala zrejme ešte horšie.

Ak by bankám niečo pomohlo, tak podľa Baláža voľná prenositeľnosť bankového účtu. „Tak, ako je to pri mobiloch, veľmi by to zdynamizovalo trh bánk – ten je veľmi rigidný. Ak si chcete preniesť účet z jednej banky do druhej, je to celkom tortúra, a to ešte musíte prehlasovať vodu, plyn a elektrinu. A tak 90 percent ľudí vzhľadom na tie poplatky aj tak banku neopustí,“ hovorí Baláž.

Skôr ako sa tak stane, si však zrejme vychutnáte celú druhú sériu síce utopického, ale stále kvalitného seriálu Mr. Robot. Už teraz sa stal modernou klasikou.