Brusel reguluje záchody a splachovače – vysvetlenie mýtu
Prečo sa nám Únia tlačí aj do záchoda?
Autorka je politická radkyňa Európskych konzervatívcov a reformistov
Existuje množstvo veľmi zlých až priemerných vtipov, ktoré poznáme ako tzv. záchodový humor. Ak to chcete preháňať s cudzími slovami, ide o humor skatologický. Keď sa však k záchodom pridá EÚ a horlivý politik alebo novinár neohrozený informáciami, kucapaca môže byť na svete.
Krátko pred poslednými eurovoľbami takto vydali TV noviny Markízy informáciu, že Únia chystá „absurdné (…) kvóty na splachovanie záchodov“. Niekoľko mesiacov predtým zavádzal aj britský bulvár informáciou, že Briti „musia“ vinou EÚ prestať toľko splachovať. Poďme si preto príbeh rozmotať, aby sme vedeli, o čom hovoríme, keď vyhlasujeme, že sa nám Brusel tlačí na záchod.
Za boli takmer všetci
Príbeh sa začína ekologickým označovaním, ktoré v západnej Európe existuje od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Od roku 1992 existuje aj na európskej úrovni a jeho posledná väčšia revízia prebehla za slovenskej účasti v roku 2009.
Hlasovanie v Európskom parlamente zjednotilo zástupcov každej politickej rodiny – za hlasovalo 633 poslancov, 18 proti, dvaja sa zdržali. Tu, samozrejme, môžeme namietnuť, že to samo osebe nič neznamená a kolektívne rozhodnutie viac ako šiestich stoviek volených zástupcov je len jednou časťou konečného rozhodnutia.
Je to tak. O návrhu sa spolurozhoduje s predstaviteľmi členských štátov. Za sa vyslovili aj oni prostredníctvom vládnucich ministrov. Dôvody prečo si rozoberieme nižšie.
Na lepšie uchopenie nariadenia je užitočné prečítať si jeho Článok 1, ktorý hovorí: „Týmto nariadením sa určujú pravidlá ustanovenia a uplatňovania dobrovoľnej schémy environmentálnej značky EÚ.“ Ak ste si všimli slovo „dobrovoľný“, všimli ste si správne.
Nie byrokrati, ale vedci
Čitateľa na tomto mieste poprosím o zhovievavosť a sľubujem, že sa dostaneme aj k záchodom. Zdĺhavý úvod berme ako zácvik na nedeľného Poirota.
K záchodom nás posunie príloha vyššie spomínaného nariadenia. Je v nej presne rozpísané, čo všetko potrebuje ekologické značenie brať do úvahy. Pre každý typ produktov, na ktorý sa bude ekologické označenie vzťahovať, sa vypracuje verejne pripomienkovateľný analytický dokument.
Skúma sa pridaná hodnota, zrozumiteľnosť, celý životný cyklus produktu a žiadaná „ekologickosť“ sa odvodí od v súčasnosti najlepších dostupných produktov. Opatrenie sa vedecky zdôvodní.
Ak ste niekedy pripomienkovali na Slovensku, asi by vám zažiarili oči. Technické správy a návrhy sa zverejňujú mesiac pred tým, ako o nich zasadne pracovná skupina. Schválenie alebo neschválenie každej prijatej pripomienky musí byť odôvodnené.
Rozdiel je v spotrebe a nie je zanedbateľný
Sľubovala som záchody – a tu sú! Na tomto mieste je zverejnené celé uvažovanie o tom, prečo by sa výrobcovia mohli dobrovoľne uchádzať o tzv. „ecolabel“, zjednodušene eko-nálepku, podľa ktorej sa potom spotrebiteľ – ak chce – môže rozhodovať.
Na tomto mieste zas výrobcovia nájdu technické požiadavky na získanie spomínaného označenia. Áno, úlohu hrajú aj rozmery, použité materiály a, samozrejme, objem nádržky (nie viac ako 6 l).
Ak vy ako spotrebiteľ chcete splachovať hoci 15 litrami vody, bude síce dnes ťažké nájsť výrobcu takejto nádržky, ale nikto vám v tom brániť nemôže. Ak sa vám jazyk, akým je technická metodika napísaná, zdá smiešny, možno odporúčať ďalšie čítanie napríklad v slovenských kritériách environmentálneho označovania produktov. Dozviete sa, že existuje päť typov dosiek na báze dreva.
Každý spotrebiteľ si pravdepodobne predstaví svoje vlastné rozhodovanie. Ak splachujete denne trikrát 5 litrami, ako štvorčlenná rodina spláchnete 60 litrov vody a ide o jednu z najväčších položiek pri spotrebe vody v domácnostiach.
Na ešte lepšiu predstavu, prečo je vyzdvihovanie informácie o spotrebe vody dôležité, si spomeňte na letiská, čakanie v radoch pri ľubovoľnej turistickej destinácii, nemocnice, školy. Všade sú toalety, ktoré splachujú viac ako trikrát denne. V konečnom súčte urobí aj pol litra vody veľký rozdiel.
Spoločnosť McDonald’s napríklad patrí pri nákupe sanity vo svojich zariadeniach medzi zákazníkov toho najinovatívnejšieho, čo na trhu záchodov existuje. Spotreba je 1,5 l vody pri jednom použití a jednoducho sa oplatí.
Urobili by sme to lepšie svojpomocne?
Mnohí z vás ste už v živote videli, ako sa do WC nádržiek vkladajú napríklad tehly, aby sa svojpomocne znižovala spotreba. Pre domácnosť je veľkosť nádržky voľba, ktorá sa odrazí v celoživotnej spotrebe vody – oplatí sa nad ňou na moment zauvažovať.
Preto sa Európska komisia snaží pestovať si „ekologické značenie“ a spotrebiteľom označovať výrobky, ktoré sú v prípade splachovačov funkčne rovnaké, ale zároveň spotrebujú menej vody. Spomínate si ešte na slovo, ktoré sa v Článku 1 nariadenia spomína? Označovanie je dobrovoľné.
Je legitímny postoj nechcieť od EÚ, aby vydávala dobrovoľné odporúčania o spotrebe vody pri masovo vyrábanej sanite.
Lenže v ďalšej vete sa treba pýtať, či máme vlastné plány v oblasti ochrany životného prostredia, šetrenia, či chceme výrobcov učiť len na vlastné, slovenské označovanie, akú mieru dobrovoľnosti necháme, či chceme platiť za vlastné štúdie, ktoré by preskúmavali plusy a mínusy takýchto opatrení, alebo sa staneme čiernym pasažierom, spoliehajúcim sa na to, že informované spotrebiteľské voľby v iných krajinách prinášajú ekologickejšie záchody aj k nám.
Ekologické značenie nie je univerzálny všeliek a určite neovplyvní každého spotrebiteľa. Je to informácia, ktorej cieľom je ukázať vám na produkt, ktorý predstavuje najlepšie dostupné riešenie zároveň pre vás a životné prostredie, dosiahnuté za súčasného stavu vedeckého poznania.
Takéto značenie je tu s vysokou pravdepodobnosťou pre spotrebiteľa, ako ste vy. Áno, vy, ktorý ste dočítali tento dlhý článok o technickej a nudnej téme. Nie preto, že by ste nutne mali silné ekologické povedomie, ale pretože budete radi patriť k ľuďom, o ktorých sa vie, že im záleží na svete okolo seba. A radi ušetríte.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
